v článku sa dočítate aj: 

• Irán vo štvrtok zrejme zasiahol a poškodil americkú stíhačku F-35, ktorá musela núdzovo pristáť na jednej z leteckých základní USA na Blízkom východe
• Trump vyhlásil, že Washington o izraelskom útoku na South Pars „nič nevedel“, a prisľúbil, že Izrael na toto pole nebude znovu útočiť, ak Teherán ukončí útoky na Katar
• Pätica európskych štátov a Japonsko v spoločnom vyhlásení vyjadrili pripravenosť prispieť k „primeraným“ snahám o zaistenie bezpečnej plavby cez Hormuzský prieliv. 
• Saudská Arábia vo štvrtok nevylúčila vojenskú reakciu na opakované iránske raketové a dronové útoky na svoje územie
• Aké ciele sleduje Izrael vo vojne s Iránom a v čom sa líšia od cieľov USA?
• EÚ vyzvala Izrael, aby skončil s vojenskými operáciami v Libanone

Izraelská armáda vo štvrtok oznámila, že podnikla útok na iránske ciele v Kaspickom mori a zničila tam niekoľko lodí a veliteľstvo. Podľa izraelských médií ide o vôbec prvé izraelské údery v tejto oblasti na severe Iránu, informuje TASR.

Hovorca izraelskej armády Nadav Šošani uviedol, že vzdušné sily pri úderoch, ktoré vykonali v stredu večer, zasiahli v prístave Bandar-e Anzalí na severozápade Iránu a v Kaspickom mori niekoľko plavidiel iránskeho námorníctva vrátane jednej korvety.

Cieľom boli aj ďalšie iránske lode vybavené raketovými systémami, podporné plavidlá a hliadkové člny. Zasiahnuté bolo tiež veliteľské centrum a lodenice, kde opravujú alebo stavajú nové lode.

„Ide o jeden z najvýznamnejších úderov, ktoré izraelské obranné sily vykonali od začiatku operácie Revúci lev,“ uviedla armáda vo vyhlásení s odkazom na vojenský zásah proti Iránu, ktorý od konca februára vykonáva spolu so Spojenými štátmi. USA svoju operáciu nazvali Ohromujúca zúrivosť.

Šošani na samostatnom brífingu novinárom povedal, že izraelská armáda vôbec po prvý raz viedla útoky v severnom Iráne v oblasti Kaspického mora a za posledných 36 hodín zasiahla viac než 200 cieľov po celej krajine.

Denník The Times of Israel napísal, že prípravy na útok v Kaspickom mori sa začali len pred niekoľkými dňami a jeho ciele neboli súčasťou pôvodného zoznamu, ktorý mala armáda k dispozícii.

americká stíhačka F-35, zrejme poškodená iránskou paľbou, núdzovo pristála, uvádza CNN

Irán vo štvrtok zrejme zasiahol a poškodil americkú stíhačku F-35, ktorá musela núdzovo pristáť na jednej z leteckých základní USA na Blízkom východe. Informovala o tom s odvolaním sa na svoje zdroje stanica CNN, píše TASR.

Hovorca Ústredného velenia ozbrojených síl USA (CENTCOM) potvrdil, že stíhačka práve vykonávala bojovú operáciu nad Iránom, keď bola nútená núdzovo pristáť. „Stroj bezpečne pristál a pilot je v stabilizovanom stave,“ uviedol s tým, že tento incident vyšetrujú.

Zdroje CNN tvrdia, že stíhačku zrejme poškodila iránska paľba. V prípade potvrdenia by išlo o prvý prípad zasiahnutia amerického lietadla zo strany Teheránu v pokračujúcom konflikte.

trump pohrozil, že dá vyhodiť do vzduchu plynové pole South Pars

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok pohrozil, že Spojené štáty „vyhodia do vzduchu“ rozsiahle iránske plynové pole South Pars, ak Teherán neprestane útočiť na katarské energetické zariadenia, ktoré vo štvrtok utrpeli rozsiahle škody.

Irán v posledných dňoch podnikol sériu útokov na energetickú infraštruktúru v Perzskom zálive, vrátane obrovského katarského LNG komplexu Ras Laffan. Útoky označuje za odvetu za izraelský nálet na iránsku časť poľa South Pars, ktoré je súčasťou najväčšieho svetového ložiska zemného plynu.

Trump na sociálnej sieti vyzval na zastavenie útokov na iránske aj katarské energetické zariadenia. Vyhlásil, že Washington o izraelskom útoku na South Pars „nič nevedel“, a prisľúbil, že Izrael na toto pole nebude znovu útočiť, ak Teherán ukončí útoky na Katar. Ak však Irán neustúpi, USA podľa neho „vyhodia do vzduchu celé plynové pole South Pars“.

Ceny ropy po najnovších útokoch vzrástli o päť percent, keďže takmer trojtýždňová vojna na Blízkom východe vyvoláva obavy z dlhodobého narušenie globálnych dodávok energií.

Iránsky raketový útok zabil thajského pracovníka v centrálnej časti Izraela, trosky rakiet usmrtili tri Palestínčanky na okupovanom Západnom brehu. Izraelské nálety v rámci stupňujúcich sa bojov s militantným hnutím Hizballáh opakovane zasiahli centrum Bejrútu, z ktorého boli hlásené obete na životoch.

SITA/AP Photo/Oded BaliltyMuž skúma miesto iránskeho raketového útoku v meste Petah Tikva v Izraeli, 18. 3. 2026.

Izrael pokračuje v kampani proti iránskym predstaviteľom; po zabití šéfa národnej bezpečnosti Alího Laridžáního bol usmrtený aj šéf Esmajl Chatíb. Iránsky prezident Masúd Pezeškian označil útok za „zbabelú vraždu“ a nový najvyšší vodca Modžtaba Chameneí prisľúbil odvetu. „Každá kvapka krvi má svoju cenu,“ odkázal.

päť európskych štátov a Japonsko chcú prispieť k bezpečnosti v Hormuze

Pätica európskych štátov a Japonsko vo štvrtok v spoločnom vyhlásení vyjadrili pripravenosť prispieť k „primeraným“ snahám o zaistenie bezpečnej plavby cez Hormuzský prieliv. Vyjadrili tiež hlboké znepokojenie z eskalujúceho konfliktu na Blízkom východe a vyzvali Irán, aby prestal s vyhrážkami, kladením mín a blokovaním prielivu pre komerčnú lodnú dopravu. Informuje o tom TASR.

Lídri Británie, Francúzska, Holandska, Nemecka, Talianska a Japonska uviedli, že čo najdôraznejšie odsudzujú útoky Teheránu na plavidlá v Perzskom zálive, na civilnú infraštruktúru vrátane ropných a plynárenských zariadení, ako aj faktické uzavretie Hormuzského prielivu iránskymi silami.

„Dôsledky konania Iránu pocítia ľudia vo všetkých častiach sveta, najmä tí najzraniteľnejší,“ upozornili štáty, pričom poukázali na to, že sloboda plavby je základným princípom medzinárodného práva.

„Sme pripravení prispieť k primeraným snahám o zaistenie bezpečného prechodu cez úžinu. Vítame odhodlanie štátov, ktoré sa podieľajú na prípravných prácach,“ píše sa ďalej vo vyhlásení, podľa ktorého je námorná bezpečnosť prínosom pre všetky krajiny.

V dôsledku iránskej blokády podľa agentúry AFP uviazlo západne od Hormuzského prielivu približne 3200 lodí s 20.000 námorníkmi.

iránski poslanci navrhujú spoplatniť plavbu lodí cez Hormuzský prieliv

Iránski poslanci navrhli plán, na základe ktorého by sa zaviedlo mýto pre lode prechádzajúce cez strategický Hormuzský prieliv, uviedli tamojšie médiá vo štvrtok. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Iránski predstavitelia uviedli, že prepravné podmienky vodnej trasy sa už nevrátia do stavu pred 28. februárom, keď vojnu na Blízkom východe spustili americko-izraelské útoky na Irán.

„V parlamente presadzujeme plán, podľa ktorého budú krajiny platiť mýto a dane Islamskej republike, ak sa bude Hormuzský prieliv využívať ako bezpečná trasa pre tranzit či energetické a potravinové dodávky,“ citovala agentúra ISNA poslankyňu Somajé Rafíí.

„Bezpečnosť prielivu zabezpečí Iránska islamská republika pevnou rukou, autoritou a svojou veľkoleposťou a krajiny za to musia zaplatiť daň,“ povedala podľa AFP.

Plavba cez kľúčový prieliv sa od začiatku vojny takmer úplne zastavila a niekoľko svojich útokov iránske sily odôvodnili tým, že lode nerešpektovali „varovania“ pred plavbou po tejto vodnej ceste. Predseda parlamentu Mohammad Báker Kálíbáf v utorok vyhlásil, že námorná doprava sa „nevráti do stavu spred vojny“.

irán zasiahol rafinériu v saudskoarabskom prístave Janbú v Červenom mori

Rafinériu saudskoarabskej štátnej ropnej spoločnosti Saudi Aramco v meste Janbú na pobreží Červeného mora vo štvrtok zasiahol útok Iránu. Podľa zdrojov Reuters bolo poškodenie minimálne. V súčasnosti ide o jediný prístav pre vývoz ropy z krajiny, keďže Irán prakticky uzavrel Hormuzský prieliv. TASR o tom píše s odvolaním na agentúru Reuters

Iránske islamské revolučné gardy vo štvrtok vyzvali na evakuáciu viacerých ropných zariadení v Saudskej Arábii, Spojených arabských emirátoch a Katare vrátane rafinérie SAMREF v Janbú, ktorá je spoločným podnikom Saudi Aramco a amerického ropného giganta Exxon Mobil.

Saudská Arábia vo štvrtok nevylúčila vojenskú reakciu na opakované iránske raketové a dronové útoky na svoje územie. „Kráľovstvo nepodľahne tlaku. Vyhradzujeme si právo konať vojensky, ak to bude potrebné,“ uviedol minister zahraničných vecí Fajsal bin Farhán.

aké ciele sleduje Izrael vo vojne s Iránom a v čom sa líšia od cieľov USA?

Spojené štáty a Izrael spoločne zaútočili na Irán, ale po troch týždňoch vojny začína byť zrejmé, že sa ich názory na jej ďalší priebeh rozchádzajú. Člen Atlantickej rady a expert na Blízky východ Daniel Shapiro v rozhovore pre CNN priblížil, či majú Jeruzalem a Washington v tejto vojne rovnaké ciele.

Obe krajiny sa zjavne usilujú oslabiť schopnosť Iránu presadzovať svoj vplyv a ohrozovať susedné štáty. Zamerali sa na oslabenie iránskej protivzdušnej obrany, zásob balistických rakiet, odpaľovacích zariadení a výrobných kapacít, uviedol Shapiro. Spoločným cieľom je aj zabrániť Iránu ďalej obohacovať urán a priblížiť sa k výrobe jadrovej zbrane.

Zmena režimu sa zdá byť pre Izrael prioritou

Skutočnou otázkou teda je, či cieľom tejto vojny je zmena režimu. Podľa Shapira niet pochýb o tom, že Izrael chce v tejto kampani pokračovať a verí, že by mohla viesť k pádu režimu, a to z pochopiteľných dôvodov. Čelí nezmieriteľnému nepriateľovi, ktorý prisahal, že ho zničí. Celé desaťročia podporoval teroristické organizácie, na rukách ktorých je krv mnohých Izraelčanov, a zároveň budoval jadrové aj balistické kapacity, aby tento cieľ mohol naplniť.

Spojené štáty majú menej jasné ciele

Washington však má vlastnú skúsenosť s vojnami zameranými na zmenu režimu, proti ktorým sa prezident (Trump) vyjadroval a ktoré väčšina Američanov nepodporuje. Existuje riziko, že vojna, ktorá by trvala ešte mnoho týždňov alebo aj dlhšie, by USA mohla stáť veľa ľudských životov aj veľké finančné náklady. Zároveň by mohla vyústiť do celosvetovej hospodárskej krízy, v ktorej síce zatiaľ nie sme, no možno sa k nej približujeme, vyhlásil Shapiro.

To by oslabilo vojenské kapacity USA a mohlo poškodiť ich strategické záujmy v Indo-Pacifiku aj v Európe, keďže krajina by veľkú časť svojich zdrojov sústredila na Blízkom východe.

Zmena režimu v Iráne by mala na Izrael a USA odlišný vplyv

Spojené štáty by boli nútené riešiť následky chaotického vývoja po páde režimu. Mohla by medzi ne patriť občianska vojna v Iráne, šírenie nestability do susedných krajín aj prílev migrantov, ktorý by mohol destabilizovať Európu a spojencov v Perzskom zálive. Kým USA by museli riešiť následky pádu režimu, pre Izrael by bolo dôležitejšie to, že režim skončil, a možné dôsledky by vnímal s menšími obavami.

Majú USA a Izrael v tejto vojne rovnaký časový horizont?

Podľa Shapira budú Izraelčania chcieť v kampani pokračovať dlhšie, pretože sa budú snažiť režim ďalej oslabovať a možno budú dokonca dúfať, že napokon skutočne padne. Prezident Donald Trump sa vyjadruje veľmi nejednoznačne a nejasne, pokiaľ ide o svoje ciele, a teda aj o to, ako dlho bude trvať, kým ich dosiahne. Situáciu navyše komplikuje aj prehlbujúca sa kríza v Hormuzskom prielive. Trump by už dnes mohol vyhlásiť víťazstvo s tým, že Irán prišiel o veľkú časť svojich schopností presadzovať svoj vplyv. Nie je však isté, či by Irán po prípadnom vyhlásení prímeria zo strany USA skutočne zastavil útoky.

Je celkom možné, že prezident Trump dospeje k bodu, oveľa skôr, ako by si želal Izrael, keď sa bude snažiť konflikt ukončiť. Či by sa mu to naozaj podarilo, je už iná otázka, ale ako povedal Shapiro tieto časové horizonty sa zrejme líšia.

EÚ vyzvala Izrael, aby skončil s vojenskými operáciami v Libanone

Európska únia (EÚ) v stredu po najnovších izraelských náletoch na libanonské hlavné mesto Bejrút vyzvala Izrael, aby ukončil svoje vojenské operácie na území Libanonu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„EÚ je hlboko znepokojená v súvislosti s pokračujúcou izraelskou ofenzívou v Libanone, ktorá už má zničujúce humanitárne dôsledky a hrozí vyvolaním zdĺhavého konfliktu,“ uviedla Únia prostredníctvom jedného zo svojich hovorcov. „Izrael by mal ukončiť svoje operácie v Libanone,“ dodala EÚ.    

SITA/AP Photo/Hussein Malla