v článku sa dočítate:
- iránske revolučné gardy pohrozili útokmi na americké spoločnosti v regióne,
- ministri Únie schválili sankcie voči 19 iránskym predstaviteľom a subjektom,
- nemecký minister obrany Pistorius odmietol požiadavku amerického prezidenta na vyslanie vojnových lodí na Blízky východ,
- Únia poskytne krajinám Blízkeho východu pomoc vo výške 458 miliónov eur,
- eskalácia vojny s Iránom je možná, tvrdí izraelský minister,
- izraelská armáda začala pozemné operácie v Libanone,
- Izrael tvrdí, že zničil 70 percent iránskych raketometov,
- letisko v Dubaji začína obnovovať lety, v noci spôsobil útok dronu požiar palivovej nádrže v jeho blízkosti,
- päť ľudí bolo zranených pri útoku na letisko v Bagdade, kde sa nachádza aj americký diplomatický objekt.
počet vysídlencov v Libanone presiahol jeden milión
V dôsledku najnovšej eskalácie konfliktu medzi Izraelom a proiránskym militantným hnutím Hizballáh bolo v Libanone zo svojich domovov vyhnaných už viac než jeden milión ľudí, vyplýva z oficiálnych štatistík. TASR o tom informuje podľa pondelkovej správy agentúry DPA.
revolučné gardy pohrozili útokmi na americké spoločnosti v regióne
Iránske Revolučné gardy (IRGC) pohrozili v pondelok útokmi na americké spoločnosti v krajinách Perzského zálivu a vyzvali ich zamestnancov, aby sa zo sídiel týchto firiem evakuovali, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
„Zamestnanci amerických spoločností... sú vyzvaní, aby tieto oblasti okamžite opustili. Iránske revolučné gardy plánujú tieto miesta čoskoro zasiahnuť,“ uviedli IRGC na svojej oficiálnej webovej stránke Sepah News.
Zatiaľ nie je jasné, o ktoré americké spoločnosti ide, minulý týždeň však iránska tlačová agentúra Tasním zverejnila na Telegrame zoznam potenciálnych cieľov. Ten zahŕňal sídla technologických gigantov Amazon, Google, Microsoft a Nvidia v krajinách Perzského zálivu.
vojenským poradcom najvyššieho vodcu Iránu je bývalý veliteľ Revolučných gárd
Iránsky najvyšší vodca Modžtabá Chameneí vymenoval bývalého veliteľa Zboru islamských revolučných gárd generála Mohsena Rezáího za svojho vojenského poradcu. S odvolaním sa na iránske médiá o tom v pondelok informovala agentúra AFP, píše TASR.
Rezáí (71) v minulosti velil Revolučným gardám, ktoré sú označované za ideologickú zložku iránskej armády. Neskôr zastával vysoké pozície v politickom systéme Iránu.
ministri EÚ schválili sankcie voči 19 iránskym predstaviteľom a subjektom
Členské štáty Európskej únie v pondelok v Bruseli schválili nové sankcie voči 19 iránskym predstaviteľom a subjektom, ktorí sú podľa nich zodpovední za závažné porušovanie ľudských práv v krajine. Informuje o tom TASR.
Veľvyslanci členských štátov EÚ sa na reštriktívnych opatreniach dohodli už predošlú stredu, rozhodnutie teraz jednomyseľne potvrdili aj ministri zahraničných vecí. Slovensko na zasadnutí zastupuje šéf diplomacie Juraj Blanár.
Rada EÚ uvalila nové sankcie na 16 osôb a tri subjekty vrátane námestníka iránskeho ministra vnútra pre bezpečnosť a presadzovanie práva, ako aj niekoľkých veliteľov Zboru islamských revolučných gárd (IRGC), ktorí sa priamo podieľali na násilnom potlačení nedávnych protestov v krajine.
Rada okrem toho na sankčný zoznam zaradila 27. divíziu iránskych Revolučných gárd pomenovanú po prorokovi Mohamedovi (Sepáh-e Mohammad Rasúl Alláh), zodpovednú za bezpečnosť v Teheráne a v jeho okolí.
Na sankčnom zozname pribudol aj Zbor islamských revolučných gárd Imáma Rezu, provinčná jednotka IRGC v provincii Chorásán Razáví, kde boli zásahy proti protestom obzvlášť brutálne.
Sankcie sa budú vzťahovať aj na členov súdnictva, ktorí sa podieľali na trestných stíhaniach mierumilovných demonštrantov a občianskym angažovaným osobám vrátane obhajcov práv žien, ako aj na novinárov a politických oponentov kritických voči úradom. Niektorí zo zaradených sú zodpovední za vynucovanie priznaní, porušovanie záruk spravodlivého súdneho procesu a udeľovanie neprimerane prísnych trestov mierumilovným aktivistom.
Na sankčnom zozname figuruje aj šéf iránskeho úradu pre väznice, bezpečnosť a vzdelávacie opatrenia. Počas jeho pôsobenia boli v iránskych väzniciach zdokumentované závažné porušovania ľudských práv vrátane mučenia a iných foriem krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania či trestania, ako je vykonávanie trestu smrti na mladistvých páchateľoch, svojvoľné zadržiavanie a fyzické týranie politických disidentov a osôb patriacich k etnickým a náboženským menšinám, prípady sexuálneho násilia či nátlaku voči väzenkyniam.
Počas jeho pôsobenia boli v iránskych väzniciach zdokumentované závažné porušovania ľudských práv, vrátane mučenia a iných foriem krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania či trestania. Medzi tieto porušenia patrilo vykonávanie trestu smrti na mladistvých páchateľoch, svojvoľné zadržiavanie a fyzické týranie politických disidentov a osôb patriacich k etnickým a náboženským menšinám. Boli zdokumentované tiež prípady sexuálneho násilia a nátlaku voči väzenkyniam.
Sankcie platia aj pre spoločnosť Naji Research and Development Company (NRDC), iránsku firmu poskytujúcu IT služby a poradenstvo, ktorá je zodpovedná za vývoj mobilnej aplikácie Nazer. Iránske orgány činné v trestnom konaní ju používajú ako nástroj na sledovanie a kontrolu občanov. Sankcie sa budú týkať tiež šéfa teheránskej kybernetickej polície, ktorá zohráva kľúčovú úlohu pri filtrovaní internetu, cenzúre, kontrole obsahu sociálnych médií a nespravodlivom stíhaní občanov v súvislosti s digitálnym obsahom.
Reštriktívne opatrenia v rámci režimu za závažné porušovanie ľudských práv v Iráne sa v súčasnosti vzťahujú na celkovo 263 osôb a 53 subjektov.
Vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku EÚ Kaja Kallasová uviedla, že tento krok vysiela Teheránu jasný signál, že nemôže stavať svoju budúcnosť na represii. „EÚ naďalej vyvodzuje zodpovednosť voči Iránu. Zatiaľ čo vojna v Iráne pokračuje, EÚ bude chrániť svoje záujmy a stíhať osoby zodpovedné za domáce represie,“ uviedla minulý týždeň na sociálnej sieti X.
Islamskú republiku na prelome tohto roka zasiahli masívne demonštrácie v Teheráne, ktoré vyplynuli z prudko sa zhoršujúcej ekonomickej situácie a postupne prerástli do rozsiahlych protivládnych protestov po celej krajine.
Bezpečnostné zložky ich násilne potlačili. Podľa ľudskoprávnych organizácií prišlo o život viac než 7000 ľudí, iránska vláda priznala 3000 obetí a násilnosti označila za „teroristické činy“ podporované Spojenými štátmi a Izraelom.
Od konca februára je Irán cieľom pokračujúcich amerických a izraelských útokov, na ktoré reaguje odvetnými údermi na Izrael a štáty Perzského zálivu. Vo vojne na Blízkom východe prišli o život tisíce ľudí, spôsobil vysídlenie státisícov obyvateľov a viedol k prudkému rastu cien ropy.
nemecký minister obrany je proti vyslaniu lodí do Hormuzského prielivu
Nemecký minister obrany Boris Pistorius odmietol v pondelok požiadavku amerického prezidenta Donalda Trumpa na vyslanie vojnových lodí na Blízky východ, ktoré majú zaistiť bezpečnosť Hormuzského prielivu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
„Nie je to naša vojna, my sme ju nezačali. Chceme diplomatické riešenia a rýchly koniec, ale ďalšie vojenské lode v regióne k tomu pravdepodobne neprispejú,“ povedal Pistorius počas návštevy svojho lotyšského rezortného partnera Andrisa Sprudsa v Berlíne.
SITA/AP Photo/Virginia Mayo
Spolkový minister obrany podčiarkol osobitnú úlohu partnerov v NATO pri ochrane územia Aliancie. „Máme zodpovednosť za východné krídlo a za Atlantik, zvlášť Nemecko v našej geopolitickej situácii. To je naša hlavná zodpovednosť. Všetko ostatné sú veci, ktoré sa môžu k tomu v jednotlivých prípadoch pridružiť, ale aj nie,“ objasnil.
Pistorius poukázal na to, že spojenci zdieľali cieľ, ktorým bol koniec režimu mulláhov v Iráne. O spôsobe, ako to dosiahnuť sa diskutovalo, pripomenul. „Američania sa spolu s Izraelčanmi rozhodli pre túto cestu, čo sme my len veľmi mierne, vecne kritizovali. Avšak hrozí ďalší krok, že nás to vtiahne do tohto konfliktu,“ varoval nemecký minister obrany, pričom dal jasne najavo, že rozšírenie operácie Aspides v Červenom mori by nebolo predpokladom na nasadenie v Hormuzskom prieplave.
Operácia Aspides vznikla ako misia Európskej únie zameraná na ochranu medzinárodnej lodnej dopravy v Červenom mori pred útokmi jemenských povstalcov húsíov. EÚ ju spustila 19. februára 2024 v reakcii na útoky na obchodné lode, ktoré sa začali po vypuknutí vojny medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamas.
irak: Pri útoku v blízkosti hranice so Sýriou boli zabití 4 proiránski bojovníci
Pri pondelkovom útoku neďaleko irackej hranice so Sýriou zahynuli najmenej štyria bojovníci z bývalej polovojenskej skupiny Hašíd aš-Šabí, uviedli dvaja predstavitelia bezpečnostných zložiek. TASR o tom píše podľa správy agentúry AFP.
Pri útoku na kontrolný bod pri vjazde do mesta al-Káim boli zabití bojovníci zo spomínanej skupiny – známej aj ako Ľudové mobilizačné sily (PMF) -, ktorá je teraz súčasťou irackých ozbrojených zložiek. Traja ďalší utrpeli zranenia, uviedol miestny bezpečnostný predstaviteľ.
Zástupca PMF, ktoré zahŕňajú aj brigády zo skupín podporovaných Iránom, uviedol vyšší počet obetí – až šesť mŕtvych – a z útoku obvinil Spojené štáty. Povedal, že kontrolný bod, v ktorom sa nachádzali aj príslušníci armády a polície, sa stal opäť terčom útoku.
PMF je koalícia prevažne šiitských ozbrojených skupín v Iraku, z ktorých mnohé majú úzke väzby na Irán. Vznikla v roku 2014, keď sa Irak snažil zastaviť postup teroristickej organizácie Islamský štát (IS). Iracký parlament ich v roku 2016 formálne začlenil do štátnych bezpečnostných síl, ale mnohé frakcie si zachovali vlastné velenie a politické väzby. Niektoré z najvplyvnejších skupín – napríklad Katáib Hizballáh, Asáib Ahl al-Hakk (AAH) či organizácia Badr – majú úzke väzby na iránske Revolučné gardy. Irán ich dlhodobo podporuje finančne, výcvikom aj zbraňami.
Od začiatku vojny na Blízkom východe 28. februára boli základne patriace skupine Hašíd aš-Šabí zasiahnuté už niekoľkokrát, pričom útoky boli zamerané na ozbrojené skupiny podporované Teheránom.
Tieto skupiny sú zároveň združené v aliancii s názvom Islamský odpor v Iraku, ktorá sa hlási ku každodenným útokom dronmi a raketami na americké základne v Iraku a v širšom regióne.
EÚ poskytne krajinám Blízkeho východu pomoc vo výške 458 miliónov eur
Európska komisia v pondelok potvrdila, že v roku 2026 poskytne humanitárnu pomoc vo výške 458 miliónov eur pre Sýriu, Libanon, Jordánsko, Egypt a palestínske územia.
Zámerom je podporiť milióny ľudí na Blízkom východe v čase, keď Spojené štáty svoju pomoc obmedzujú a medzinárodné humanitárne právo čelí bezprecedentnému tlaku, informuje TASR.
Najväčšia časť finančných prostriedkov - 210 miliónov eur - je určená pre Sýriu. Financovanie má zabezpečiť núdzovú pomoc a ochranu civilného obyvateľstva v celej krajine. „Viac ako rok po páde režimu Bašára Asada v decembri 2024 stále potrebuje humanitárnu pomoc 16,5 milióna ľudí,“ uviedla EK. Podpora zahŕňa potraviny, zdravotnú starostlivosť, prístrešky, čistú vodu a vzdelávanie detí.
Pre palestínske územia vyčlenila eurokomisia 124 miliónov eur. Pomoc budú poskytovať partnerské organizácie pracujúce v náročných podmienkach. „Viac než 3,3 milióna ľudí sa naďalej nachádza v núdzi – 2,1 milióna v Pásme Gazy a 1,2 milióna na okupovanom Západnom brehu Jordánu. V Gaze čelia civilisti podvýžive, zrútenému systému zdravotnej starostlivosti a systematickému bráneniu v poskytovaní humanitárnej pomoci,“ uviedla EK.
Libanon dostane 100 miliónov eur na núdzovú zdravotnú starostlivosť, základnú pomoc pre rodiny, ochranné služby, prístrešie a vzdelávanie detí. Potreby v krajine sú podľa EK vysoké – ešte pred súčasnou krízou spôsobenou vojnou potrebovalo pomoc viac než tri milióny ľudí. „V marci 2026 viedli izraelské letecké útoky k vysídleniu viac ako 800.000 ľudí,“ priblížila EK s tým, že do krajiny už dodáva zdravotnícku a humanitárnu pomoc.
Pre Jordánsko vyčlenila EK 15,5 milióna eur na zabezpečenie základných služieb, ako sú zdravotná starostlivosť a ochrana, a na podporu utečencov v táboroch aj mimo nich.
V Egypte je osem miliónov eur určených na podporu viacsektorovej pomoci najzraniteľnejším skupinám vrátane kvalitného vzdelávania pre deti a regionálneho programu zameraného na pripravenosť na katastrofy. „Egypt poskytuje útočisko pre viac ako 1,5 milióna utečencov a žiadateľov o azyl, najmä zo Sudánu a Pásma Gazy,“ pripomína sa vo vyhlásení.
eskalácia vojny s Iránom je možná, tvrdí izraelský minister
Izraelský minister kultúry a športu Miki Zohar nevylúčil, že čoskoro môže dôjsť k eskalácii vojny s Iránom. Situácia je podľa neho „dynamická“ vzhľadom na vojnu s Teheránom a ozbrojený konflikt s militantným hnutím Hizballáh v susedom Libanone. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
„Vieme, že v nasledujúcich dňoch by mohlo dôjsť k eskalácii,“ povedal Zohar pre izraelskú rozhlasovú stanicu 103FM. Podrobnosti možného vystupňovania konfliktu však minister neposkytol, poznamenala agentúra, ktorá pripomenula, že Zohar je rovnako ako izraelský premiér Benjamin Netanjahu členom konzervatívnej strany Likud.
Podľa Zohara by vojna s Iránom mohla trvať „ešte veľa týždňov“. DPA v tejto súvislosti pripomenula slová hovorcu izraelskej armády brigádneho generála Effiho Defrina, ktorý nedávno vyhlásil, že armáda plánuje pokračovať vo vojne ešte minimálne tri týždne. V rozhovore pre CNN povedal, že izraelská armáda má „ďalekosiahle plány na ďalšie tri týždne“.
izraelská armáda tvrdí, že zničila 70 percent iránskych raketometov
Izraelská armáda v pondelok oznámila, že počas prvých dvoch týždňov vojny proti Iránu zničila podľa odhadov 70 percent raketometov tejto krajiny. Informovala o tom agentúra AP, píše TASR.
Hovorca armády Nadav Šošani novinárom povedal, že hoci Irán naďalej útočí raketami na Izrael, počet útokov sa výrazne znížil. Izrael podľa neho uskutočnil približne 7600 úderov v Iráne, pri ktorých zneškodnil 85 percent jeho protivzdušnej obrany a cielil na viacero objektov jadrového programu.
Šošani zdôraznil, že vojna proti islamskej republike bude pokračovať tak dlho, ako to bude potrebné. Dodal, že Izrael má stále tisíce cieľov, na ktoré je pripravený zaútočiť.
izraelská armáda začala pozemné operácie v Libanone
Izraelská armáda v pondelok oznámila, že na juhu Libanonu začala „obmedzené pozemné operácie“ proti militantnému hnutiu Hizballáh, aby posilnila svoju predsunutú obrannú oblasť. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
SITA/AP Photo/Hassan Ammar
„V uplynulých dňoch začali jednotky IDF z 91. divízie obmedzené a cielené pozemné operácie proti kľúčovým baštám Hizballáhu v južnom Libanone s cieľom posilniť obranu v prednej línii,“ uviedla armáda vo vyhlásení. „Táto operácia je súčasťou širších snáh o vytvorenie a posilnenie predsunutej obrannej línie. Zahŕňa rozpustenie teroristických infraštruktúr a elimináciu teroristov pôsobiacich v oblasti s cieľom odstrániť hrozby a vytvoriť dodatočnú vrstvu ochrany pre obyvateľov severného Izraela,“ uvádza sa v stanovisku.
„Pred vstupom jednotiek do oblasti armáda podnikla delostrelecké i vzdušné údery proti početným teroristickým cieľom, aby minimalizovala hrozbu v operačnom prostredí,“ vysvetlila armáda.
letisko v Dubaji postupne obnovuje lety po dronovom útoku
Prevádzkovateľ medzinárodného letiska v Dubaji uviedol, že v pondelok sa postupne obnovujú lety. V noci na pondelok ich zastavili, pretože útok dronu spôsobil požiar palivovej nádrže v jeho blízkosti. TASR o tom píše podľa agentúry AFP.
„Lety do a z letiska Dubaj sa postupne obnovujú do vybraných destinácií po dočasnom pozastavení zavedenom ako preventívne opatrenie,“ uviedla spoločnosť Dubai Airports na sieti X.
Irán podľa izraelských médií pred nočným incidentom varoval civilistov v konkrétnych častiach Dubaja a katarskej metropoly Dauha, aby sa okamžite evakuovali, pretože sa chystá zaútočiť na americké jednotky.
Dubajské medzinárodné letisko, na ktorom sídli letecká spoločnosť Emirates, je z pohľadu medzinárodnej dopravy najvyťaženejším letiskom na svete. V posledných dňoch sa stalo opakovane terčom útokov počas pokračujúcej vojny na Blízkom východe.
Spojené arabské emiráty (SAE) sú jedným z viacerých štátov Perzského zálivu, na ktoré v odvete za americké a izraelské údery útočí Irán. Teherán už proti SAE vypálil viac než 1800 rakiet a dronov. Islamská republika tvrdí, že sa nezameriava na civilné ciele.
pri útoku na letisko v Bagdade bolo zranených päť ľudí
Päť ľudí utrpelo zranenia pri nedeľňajšom raketovom útoku na medzinárodné letisko v Bagdade, kde sa nachádza aj americký diplomatický objekt, ktorý bol zasiahnutý v stredu. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na iracké úrady.
Na letisko a jeho okolie cielilo celkovo päť rakiet, ktoré okrem iného zasiahli odsoľovacie zariadenie, zatiaľ čo ďalšie dopadli do blízkosti väznice, kde sú zadržiavaní predpokladaní členovia teroristickej organizácie Islamský štát (IS), a irackej leteckej základne.
Pri tomto útoku boli zranení štyria zamestnanci letiska a jeden technik. Príslušníci bezpečnostných zložiek zaistili juhozápadne od Bagdadu odpaľovaciu rampu použitú pri útoku, dodali úrady.
Bezpečnostné zdroje pre agentúru AFP uviedli, že v blízkosti letiska boli zostrelené aj tri drony.
Súčasťou bagdadského letiska je rozsiahly vojenský komplex, ktorý je rozdelený na niekoľko častí využívaných irackou armádou a bezpečnostnými zložkami, ako aj americkým centrom diplomatickej podpory.
Po začiatku amerických a izraelských útokov na Irán pred vyše dvoma týždňami Irak uzavrel svoj vzdušný priestor a pozastavil leteckú dopravu. Americké základne v Iraku i letisko v Bagdade sú odvtedy denne terčom raketových a dronových útokov, ku ktorým sa hlásia ozbrojené skupiny podporované Teheránom.
Iracké ministerstvo spravodlivosti v nedeľu varovalo, že útoky v blízkosti letiska ohrozujú bezpečnosť centrálnej väznice Karch, kde sú umiestnené tisíce predpokladaných členov IS, ktorí tam boli nedávno prepravení zo Sýrie.