lídri Kanady a škandinávskych krajín v nedeľu oznámili, že prehĺbia spoluprácu, najmä v oblasti obrany a bezpečnosti v Arktíde, kde rastie napätie. Premiéri Nórska, Švédska, Dánska, Fínska, Islandu a Kanady po stretnutí v nórskom hlavnom meste Oslo v spoločnom vyhlásení potvrdili svoj záväzok spolupracovať „v čase charakterizovanom zvýšeným geopolitickým napätím, vojnou a množstvom kríz“. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Pri tom všetkom, čo sa teraz deje – s vojnou na Ukrajine, s tým, že Spojené štáty bohužiaľ uvoľnili sankcie voči Rusku, s vojnou na Blízkom východe – musia krajiny ako tie naše stáť bok po boku,“ povedala dánska premiérka Mette Frederiksenová na tlačovej konferencii.

Všetkých šesť krajín, ktoré sú súčasťou NATO, uviedlo, že posilnia svoje väzby v oblastiach obrany, obchodu, nízkouhlíkovej energie, technológií a ťažby minerálov. Zdôraznili tiež svoju „neochvejnú“ podporu Ukrajine.

Severské krajiny boli dlhodobo chránené konceptom „osobitného postavenia Arktídy“ – to znamená, že región má vlastný súbor nepísaných pravidiel spolupráce, ktoré sú odolné voči geopolitickým rivalitám, píše AFP.

Regionálna dynamika vzťahov medzi Ruskom a Západom sa však zhoršila od začiatku vojny na Ukrajine a v dôsledku hrozieb amerického prezidenta Donalda Trumpa prevziať kontrolu nad Grónskom.

„Všetci čelíme rastúcemu zoznamu výziev,“ povedal kanadský premiér Mark Carney. „Sú to výzvy pre arktickú bezpečnosť, výzvy vyplývajúce z meniacich sa foriem vojny, výzvy spojené s novými technológiami a konfliktmi, reálnymi aj virtuálnymi, ktoré sa približujú k nám všetkým,“ dodal.

Lídri sa stretli v čase, keď približne 32.000 vojakov zo 14 krajín vrátane USA sa zúčastňuje na cvičení Cold Response v Nórsku a Fínsku, ktoré sa koná každé dva roky s cieľom spoločného výcviku v extrémnych zimných podmienkach.

Arktída, ktorá sa otepľuje trikrát až štyrikrát rýchlejšie než zvyšok planéty, priťahuje čoraz väčšou pozornosť, lebo topiaci sa ľad otvára lepší prístup k prírodným zdrojom – ako sú ropa, plyn, minerály a ryby – a umožňuje vznik nových lodných trás.

Lídri tiež potvrdili, že podľa ich názoru je Rusko hlavnou hrozbou pre Arktídu. „V dlhodobejšom horizonte môžeme (ako hrozbu) vidieť Čínu,“ dodal nórsky premiér Jonas Gahr Store.

Vo februári NATO spustilo misiu Arctic Sentry na posilnenie bezpečnosti v regióne. Aliancia tak vyhovela americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi po tom, ako ustúpil od svojich snáh prevziať kontrolu nad Grónskom, ktoré podľa neho USA potrebujú z dôvodu národnej bezpečnosti.