v článku sa dočítate aj:
- USA profitujú z vysokých cien ropy, prioritou bolo zastaviť Irán, vyhlásil Trump,
- Modžtabá Chameneí vyzval na zatvorenie amerických základní v regióne,
- denník New York Times informoval, že vojna v Iráne stála USA za šesť dní viac ako 11 miliárd dolárov,
- Medzinárodná agentúra pre energiu uviedla, že vojna spôsobila najväčší výpadok dodávok ropy v dejinách,
- izraelská armáda v noci útočila na Irán, ale aj na veliteľstvá proiránskeho militantného hnutia Hizballáh v Bejrúte,
- Irán a Hizballáh podnikli spoločný útok na Izrael, ktorý útočil na Teherán,
- Irán informuje, že pri dronovom útoku na Dubaj zasiahol budovu, kde bývali vojaci USA,
- poradca nového iránskeho vodcu vyzýva na zničenie Izraela,
- Teherán kritizuje rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN, ktorá žiada okamžité zastavenie útokov Iránu na štáty Perzského zálivu.
irán doteraz zasiahol v Hormuzskom prielive 16 lodí
Irán od začiatku vojny s Izraelom a Spojenými štátmi zasiahol 16 lodí v Hormuzskom prielive a v širšej oblasti Perzského prístavu. Vyplýva to z dát služby Spojeného kráľovstva pre námorné obchodné operácie (UKMTO) a Inštitútu pre výskum vojny (ISW), na ktoré sa odvoláva televízia Sky News, informuje TASR.
Cez Hormuzský prieliv spájajúci Perzský záliv s Arabským morom prechádza približne pätina celosvetových dodávok ropy a zemného plynu. Od začiatku vojny medzi Spojenými štátmi, Izraelom a Iránom je tam obchodná doprava takmer úplne pozastavená a viaceré z lodí v okolí sa stali terčom paľby. Pre pokračujúce útoky vo štvrtok zakázalo Nórsko svojim plavidlám vstup do úžiny.
Sky News pripomína, že Irán neútočí na vojenské lode, ale na komerčné plavidlá s civilnou posádkou, ktoré prepravujú tovar alebo ropu. Poškodený už bol aj remorkér a kontajnerové lode.
Dostupné dáta naznačujú, že iba od stredajšieho rána bolo zasiahnutých šesť lodí. K doteraz poslednému útoku došlo vo štvrtok ráno severne od Spojených arabských emirátov.
Pri útokoch zahynul najmenej jeden civilista, indický občan, ktorý pracoval na jednom z tankerov patriacich americkej spoločnosti Safesea Transport. Irán sa k týmto útokom prihlásil a tvrdil, že ich spôsobili podvodné drony.
USA profitujú z vysokých cien ropy, prioritou bolo zastaviť Irán, vyhlásil Trump
„Spojené štáty sú zďaleka najväčším producentom ropy na svete, takže keď ceny ropy stúpajú, zarábame veľa peňazí. ALE pre mňa ako prezidenta je oveľa zaujímavejšie a dôležitejšie zabrániť zlej ríši, Iránu, aby mala jadrové zbrane a zničila Blízky východ a, samozrejme, celý svet,“ napísal Trump na sociálnej sieti Truth Social.
SITA/AP Photo/Jon Cherry
modžtabá Chameneí vyzval na zatvorenie amerických základní v regióne
Iránska štátna televízia vo štvrtok odvysielala prvé vyhlásenie nového najvyššieho vodcu krajiny Modžtabu Chameneího. Syn zabitého dlhoročného lídra Iránu Alího Chameneího v ňom vyzval na zatvorenie všetkých amerických základní v regióne. Uzavretie Hormuzského prielivu bude podľa neho naďalej využívané ako nástroj na vyvíjanie tlaku na USA a Izrael. Prejav prečítal moderátor televízie. Chameneí sa od začiatku americko-izraelských útokov na verejnosti neobjavil. TASR o tom informuje podľa televízie Sky News.
Chameneí vo vyhlási zdôraznil, že cieľmi iránskych útokov na území krajín v Perzskom zálive sú iba americké základne, ktoré musia byť zatvorené. Zároveň deklaroval, že Teherán v takýchto úderoch plánuje pokračovať.
„Posielame odkaz lídrom v regióne a zdôrazňujeme, že budeme mať dobré vzťahy s krajinami v našom okolí,“ uvádza sa vo vyhlásení. „Existencia amerických základní v niektorých z týchto krajín a ich využívanie na útoky na Irán však nie je pre región prospešná a tieto základne musia byť zatvorené,“ vyhlásil Chameneí.
Iráncov nový najvyšší vodca vyzval na jednotu. „Musíme chrániť túto jednotu, čo je možné len vtedy, ak budeme držať spolu a nájdeme spoločnú reč,“ uviedol. Poďakoval sa tiež ľuďom z celého Iránu, ktorí sa „postavili proti nepriateľovi“.
vojna na Blízkom východe vyhnala v Iráne z domovov až 3,2 milióna ľudí
V dôsledku vojny na Blízkom východe bolo v Iráne vysídlených až 3,2 milióna ľudí, uviedol vo štvrtok Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR).
„Podľa predbežných odhadov je v súčasnosti v Iráne dočasne vysídlených medzi 600-tisíc a jedným miliónom domácností v dôsledku pokračujúceho konfliktu,“ uviedol Ajaki Ito, ktorý vedie tím núdzovej podpory UNHCR a koordinuje reakciu agentúry na krízu na Blízkom východe.
To podľa neho predstavuje „až 3,2 milióna ľudí“, pričom upozornil, že tento počet sa pravdepodobne ešte zvýši, ak boje budú pokračovať. „Tento údaj bude pravdepodobne naďalej rásť, keďže nepriateľské akcie pokračujú, čo predstavuje znepokojujúcu eskaláciu humanitárnych potrieb,“ uviedol.
Vojna sa začala 28. februára útokmi Spojených štátov a Izraela na Irán, po ktorých Teherán odpovedal útokmi na ciele vo viacerých krajinách Perzského zálivu. Podľa Ita väčšina vysídlených ľudí uteká z Teheránu a ďalších veľkých miest smerom na sever krajiny alebo do vidieckych oblastí, kde hľadajú väčšie bezpečie.
Kríza zasiahla aj utečencov žijúcich v Iráne, najmä Afgancov, ktorí už predtým patrili medzi zraniteľné skupiny. „Rodiny opúšťajú zasiahnuté oblasti v dôsledku rastúcej neistoty a obmedzeného prístupu k základným službám,“ povedal Ito.
UNHCR, ktorý pôsobí v Iráne dlhodobo, uviedol, že prispôsobuje poskytovanú pomoc rastúcim potrebám a spolupracuje s miestnymi úradmi a partnermi na posilnení pripravenosti na ďalšie presuny obyvateľstva.
Agentúra zároveň zdôraznila „naliehavú potrebu chrániť civilistov, zachovať prístup humanitárnej pomoci a zabezpečiť, aby hranice zostali otvorené pre ľudí hľadajúcich bezpečie v súlade s medzinárodnými záväzkami“.
izraelský minister obrany nariadil rozšírenie vojenských operácií v Libanone
Izraelský minister obrany Jisrael Kac vo štvrtok oznámil, že nariadil armáde pripraviť sa na rozšírenie vojenských operácií v Libanone, kde izraelské jednotky bojujú proti proiránskemu militantnému hnutiu Hizballáh. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„Premiér a ja sme nariadili Izraelským obranným silám, aby sa pripravili na rozšírenie svojich operácií v Libanone a na opätovné nastolenie pokoja a bezpečnosti v severných komunitách,“ uviedol Kac vo vyhlásení.
„Upozornil som libanonského prezidenta (Džúzífa Awna), že ak libanonská vláda nebude vedieť toto územie kontrolovať a nedokáže zabrániť Hizballáhu v ohrozovaní severných komunít a streľbe na Izrael, obsadíme toto územie a urobíme to sami,“ dodal Katz v hodnotení situácie podľa vyhlásenia jeho ministerstva.
vojna v Iráne stála USA za šesť dní viac ako 11 miliárd dolárov
Prvých šesť dní vojny v Iráne stálo Spojené štáty 11,3 miliardy dolárov, uviedli predstavitelia amerického Pentagónu na stretnutí so zákonodarcami. S odvolaním sa na tri osoby oboznámené s jeho obsahom o tom informoval denník The New York Times (NYT), píše TASR.
Táto suma nezahŕňa množstvo výdavkov spojených s vojenskou operáciou, ktorá sa začala útokom Spojených štátov a Izraelu 28. februára, ako napríklad nasadenie vojenskej techniky a personálu pred prvými útokmi. Z tohto dôvodu zákonodarcovia očakávajú, že celková suma sa ešte výrazne zvýši, keďže Pentagón pokračuje vo výpočte nákladov len za prvý týždeň vojny v Iráne.
Napriek tomu ide zatiaľ o najkomplexnejšie hodnotenie, ktoré Kongres dostal. NYT a denník The Washington Post predtým informovali, že vojenskí predstavitelia ministerstva obrany pre Kongres uviedli, že armáda spotrebovala 5,6 miliardy dolárov na muníciu za prvé dva dni vojny.
Z odhadov Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS), amerického think-tanku so sídlom vo Washingtone, zase vyplynulo, že prvých 100 hodín vojenskej operácie stálo 3,7 miliardy alebo 891,4 milióna dolárov denne.
Internetová stránka Iran War Cost Tracker, ktorá v reálnom čase odhaduje náklady konfliktu, vo štvrtok informovala, že vojna zatiaľ USA vyšla na viac ako 17,5 miliardy dolárov a táto suma stále rastie. Podľa tejto stránky Spojené štáty míňajú približne miliardu dolárov denne.
NYT objasňuje, že v prvej vlne bombardovania v islamskej republike americká armáda použila okrem iných zbraní aj kĺzavé riadené bomby typu vzduch-zem s názvom AGM-154, ktorých cena sa pohybuje v rozmedzí 578.000 až 836.000 dolárov za kus.
Niekoľko spolupracovníkov členov Kongresu podľa agentúry Reuters očakáva, že Biely dom čoskoro predloží Kongresu žiadosť o ďalšie financovanie vojny. Podľa niektorých predstaviteľov by táto žiadosť mohla byť vo výške 50 miliárd dolárov, zatiaľ čo podľa iných je tento odhad nízky.
vojna na Blízkom východe spôsobila šok a najväčší výpadok dodávok ropy v dejinách
Vojna na Blízkom východe spôsobuje „najväčšie narušenie dodávok v histórii globálneho trhu s ropou“, uviedla vo štvrtok Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA). Konflikt podľa nej núti producentov v Perzskom zálive výrazne obmedzovať ťažbu.
V najnovšej správe o trhu agentúra uviedla, že produkcia ropy je momentálne nižšia najmenej o osem miliónov barelov denne, pričom ďalšie dva milióny barelov denne predstavujú výpadky v produkcii ropných produktov vrátane kondenzátov.
Konflikt, ktorý sa začal 28. februára americko-izraelskými útokmi na Irán, výrazne obmedzuje dodávky ropy pre svetovú ekonomiku a oslabuje produkčné kapacity regiónu.
Irán zároveň sprísnil kontrolu nad strategickým Hormuzským prielivom, jednou z najdôležitejších námorných trás pre globálny obchod s ropou. Cez tento prieliv zvyčajne prechádza približne pätina svetovej produkcie ropy.
Podľa IEA sa súčasné toky cez Hormuzský prieliv pohybujú na menej než desiatich percentách úrovne spred krízy. V roku 2025 pritom touto trasou denne prechádzalo približne 15 miliónov barelov ropy.
Agentúra zároveň upozornila, že zatiaľ „nie sú žiadne známky deeskalácie nepriateľských akcií ani jasný časový rámec obnovy tokov cez Hormuzský prieliv“.
IEA zdôraznila, že obnovenie dodávok cez prieliv bude kľúčové pre obmedzenie dopadov vojny na svetové trhy.
V snahe stabilizovať situáciu sa členské štáty agentúry dohodli na rekordnom uvoľnení strategických zásob ropy. IEA v stredu oznámila, že jej 32 členov sprístupní zo zásob 400 miliónov barelov ropy, čo je najväčšie koordinované uvoľnenie v histórii.
„Koordinované núdzové uvoľnenie zásob predstavuje významný a vítaný nárazník, ale bez rýchleho vyriešenia konfliktu ide len o dočasné riešenie,“ varovala agentúra.
pri izraelských náletoch na Bejrút zahynulo sedem ľudí
Izraelská armáda, ktorá úzko koordinuje svoje kroky s americkými silami, vo štvrtok uviedla, že počas noci opäť spustila „rozsiahlu“ vlnu leteckých útokov zameraných na režim v Iráne, informuje TASR podľa správy stanice BBC.
SITA/AP Photo/Bilal HusseinBejrút, Libanon, 11. 3. 2026
Izraelské ozbrojené sily vo vyhlásení spresnili, že počas 30 minút zasiahli desať veliteľstiev proiránskeho militantného hnutia Hizballáh v libanonskej metropole Bejrút.
Tamojšie ministerstvo zdravotníctva vo vyhlásení uviedlo, že izraelský nálet na hlavé mesto pripravil o život sedem ľudí a 21 ďalších utrpelo zranenia.
irán údajne pri dronovom útoku na Dubaj zasiahol budovu, kde bývali vojaci USA
Irán tvrdí, že jeho útočný dron zasiahol v Dubaji budovu, v ktorej boli ubytovaní americkí vojaci. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.
Iránska štátna televízia uviedla, že vo výškovej budove, „slúžiacej ako úkryt pre amerických vojakov, ktorí zaútočili na Irán, vypukol požiar.“ Televízia na svojom kanáli na sieti Telegram odvysielala video zachytávajúce plamene ohňa šľahajúce z okna na horných poschodiach neidentifikovanej budovy.
Úrady v emiráte vo vyhlásení oznámili, že požiar sa podarilo „úplne dostať pod kontrolu“ a že nikto nebol zranený. Predtým informovali, že dron narazil do budovy neďaleko štvrte Dubai Creek Harbour.
Dronové útoky na svojom území hlási aj Omán. V tamojšom prístavnom meste Salála sa v stredu podarilo zneškodniť niekoľko dronov, ale iné zasiahli v prístave sklady s palivom, pričom došlo k veľkým požiarom vo dvoch zásobníkoch. Podľa štátnej agentúry Oman News Agency neboli hlásené žiadne obete medzi pracovníkmi prístavu ani obyvateľmi štvrtí v okolí.
Ide o druhú významnú sériu útokov na ománske prístavy za posledné týždne.
irán a Hizballáh podnikli spoločný útok na Izrael, ktorý zaútočil na Teherán
Iránske revolučné gardy vo štvrtok krátko po polnoci oznámili, že so svojím libanonským spojencom - hnutím Hizballáh - podnikli spoločnú bojovú operáciu proti cieľom v Izraeli. Informovala o tom agentúra AFP.
Operácia sa zamerala na „viac ako 50 cieľov“ na izraelskom území. Terčom boli údajne aj izraelské vojenské základne v Haife, Tel Avive a Beer Ševe. Gardy útočili i na americké základne al-Chardž v Saudskej Arábii a al-Azrak v Jordánsku.
Vo vyhlásení, ktoré priniesli tlačové agentúry Fárs a Tasním, Revolučné gardy uviedli, že „spoločná a integrovaná operácia“ zahŕňala raketový útok Iránu vykonaný v spojení s raketovou a dronovou paľbou Hizballáhu.
V Saudskej Arábii boli vydané varovania pred útokom, ale nateraz neboli hlásené žiadne škody. Jordánsko oznámilo, že na jeho území nedošlo k žiadnemu útoku.
Izraelská armáda v stredu, krátko pred polnocou, informovala, že identifikovala rakety smerujúce z Iránu na územie Izraela, a vyzvala obyvateľov v ohrozených oblastiach, aby sa presunuli do krytov. „Obranné systémy pracujú na zachytení hrozby,“ napísala armáda na svojom účte na platforme Telegram.
Sirény sa následne rozozvučali na viacerých miestach v Izraeli vrátane Jeruzalema, kde bolo približne o 00.35 h miestneho času počuť výbuchy.
Izraelská záchranná služba Červený Dávidov štít (Magen David Adom - MDA) uviedla, že po raketovej paľbe nehlásia žiadne obete. Záchranári však ošetrili niekoľko ľudí, ktorí utrpeli zranenia pri úteku do krytov.
na taliansku základňu v irackom Kurdistane zaútočili dronmi
Taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani vo štvrtok uviedol, že bol podniknutý útok na taliansku vojenskú základňu v meste Arbíl v irackom Kurdistane. Pri útoku neutrpel zranenia nik, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
SITA/AP Photo/Leo Correa
„Dôrazne odsudzujem útok na taliansku základňu v Arbíle,“ napísal Tajani na platforme X bez uvedenia ďalších podrobností. „Práve som hovoril s talianskym veľvyslancom v Iraku. Našťastie sú všetci naši vojaci v kryte v poriadku a v bezpečí,“ dodal. Taliansko má v Arbíle vojakov, ktorí cvičia kurdské bezpečnostné sily ako súčasť medzinárodných síl, pripomína AFP, ktorej reportéri hlásili v stredu z blízkosti letiska v Arbíle hlasné výbuchy pochádzajúce zo zásahov tamojšej protivzdušnej obrany.
Medzinárodné sily pod vedením USA, ktoré majú základňu na letisku v Arbíle, v stredu zostrelili nad týmto irackým kurdským mestom bezpilotné lietadlá, uviedol nemenovaný kurdský bezpečnostný zdroj, ktorý dodal, že žiadne obete neboli hlásené.
Proiránske skupiny sú opakovane obviňované z raketových a dronových útokov na americké základne v Iraku a Sýrii. USA na tieto útoky reagujú leteckými alebo dronovými útokmi na pozície milícií, ktoré Washington považuje za zodpovedné za útoky na americké sily.
poradca nového iránskeho vodcu vyzýva na zničenie Izraela
Hlavný vojenský poradca nového najvyššieho vodcu Iránu Modžtabu Chameneího v stredu zopakoval vyhrážky Iránu zničením Izraela, ktorý v súčasnom konflikte bojuje proti Iránskej islamskej republike po boku Spojených štátov. Informovala o tom agentúra AFP.
„Na Blízkom východe nemôžu koexistovať Izrael a Irán. Zostať môže len jeden z nich. Ten, ktorý zostane, je Irán, a ten, ktorý bude zničený, je nepochybne sionistický režim,“ povedal v štátnej televízii Jahjá Rahím Safáví, ktorý je hlavným vojenským poradcom novovymenovaného iránskeho najvyššieho vodcu Chameneího.
Safáví sa okrem toho veľmi nelichotivo vyjadril o americkom prezidentovi Donaldovi Trumpovi, ktorého označil za „najskorumpovanejšieho a najhlúpejšieho prezidenta“ Spojených štátov i za „stelesnenie Satana“.
irán kritizuje rezolúciu BR OSN; považuje ju za zneužitie jej mandátu
Stály predstaviteľ Iránu pri OSN Amír Saíd Íravání v stredu kritizoval rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN, ktorá požaduje okamžité zastavenie iránskych útokov na štáty Perzského zálivu, a vyhlásil ju za politicky motivovanú. Informovala o tom agentúra AFP.
„Dnešný krok predstavuje očividné zneužitie mandátu Bezpečnostnej rady na presadzovanie politických cieľov určitých členov, rôznych štátov zodpovedných za brutálnu agresívnu vojnu proti mojej krajine,“ povedal na pôde BR OSN Íravání.
Podľa BR OSN sú útoky Iránu na štáty Perzského zálivu porušením medzinárodného práva a predstavujú vážnu hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť. V rezolúcii navrhnutej Bahrajnom BR OSN „požaduje okamžité zastavenie všetkých útokov Iránskej islamskej republiky proti Bahrajnu, Kuvajtu, Ománu, Kataru, Saudskej Arábii, Spojeným arabským emirátom a Jordánsku“.
Za rezolúciu hlasovalo 13 členov rady, stáli členovia Rusko a Čína sa zdržali. Útoky Spojených štátov a Izraela na Irán jej text nespomína.
Členovia rady tiež odsúdili „všetky kroky alebo hrozby zo strany Iránskej islamskej republiky zamerané na uzavretie, blokovanie alebo iné narušenie medzinárodnej plavby cez Hormuzský prieliv alebo ohrozovanie námornej bezpečnosti v prielive Báb al-Mandeb“.
Irán s raketovými a dronovými útokmi na krajiny Perzského zálivu, v ktorých sa nachádzajú americké vojenské zariadenia, začal v reakcii na vojenskú operáciu Izraela a Spojených štátov. Iránsky prezident Masúd Pezeškiján sa v sobotu zasiahnutým krajinám ospravedlnil a vyhlásil, že Teherán s údermi prestane, pokiaľ útok na Irán nebude pochádzať z týchto krajín.
Stály predstaviteľ Iránu pri OSN Íravání v utorok ostro kritizoval členov BR OSN, ktorí návrh podporili, a obvinil ich, že sa snažia „odmeniť agresorov a potrestať obeť prostredníctvom zaujatého a politicky motivovaného uznesenia“.