v článku sa dočítate:
- Francúzsko a spojenci pripravujú obrannú misiu na znovuotvorenie Hormuzu, informoval Macron,
- libanonský Hizballáh prisľúbil vernosť novému iránskemu ajatolláhovi,
- podľa Ursuly von der Leyenovej Európa už cíti dosah vojny na Blízkom východe, nedostatok dodávok ropy nehrozí,
- v centre Teheránu sa konajú oslavy nového vodcu, gratuloval mu aj Putin,
- iránskym Teheránom aj izraelským Tel Avivom otriaslo viacero explózií,
- novým najvyšším duchovným vodcom Iránu je Modžtabá Chameneí,
- Izrael podnikol novú vlnu útokov na Irán, ide o prvý izraelský útok v islamskej republike od zvolenia Modžtabu Chameneího za iránskeho najvyššieho duchovného vodcu,
- Azerbajdžan otvoril svoju pozemnú hranicu s Iránom,
- Donald Trump vyhlásil, kto bude mať v skončení vojny v Iráne posledné slovo.
trump nie je spokojný s výberom Modžtabu Chameneího za najvyššieho vodcu Iránu
Americký prezident Donald Trump v pondelňajšom rozhovore pre denník The New York Post vyhlásil, že „nie je spokojný“ s výberom Modžtabu Chameneího za nového najvyššieho vodcu Iránu. Napriek tomu je „ďaleko od toho“, aby nariadil vyslať pozemné jednotky do Iránu.
Povedal, že je „ďaleko od toho“, aby nariadil vyslať pozemné jednotky do Iránu. „O tom sme ešte nerozhodli,“ vyhlásil.
francúzsko a spojenci pripravujú obrannú misiu na znovuotvorenie Hormuzu, informoval Macron
Francúzsky prezident Emmanuel Macron počas pondelňajšej návštevy Cypru vyhlásil, že Francúzsko spoločne so spojencami pracujú na misii na znovuotvorenie Hormuzského prielivu. Paríž podľa jeho slov vyšle do Červeného mora dve fregaty, píše TASR podľa správ agentúr Reuters a AFP.
Cieľom ich misie má byť eskortovať lode cez Hormuzský prieliv „po skončení najhorúcejšej fázy konfliktu“ na Blízkom východe, aby cezeň zabezpečili vývoz ropy a plynu. Dve fregaty vyšle prostredníctvom námornej misie EÚ Aspides.
„Pripravujeme čisto obrannú, čisto eskortnú misiu, ktorú je potrebné pripraviť spoločne s európskymi aj mimoeurópskymi štátmi,“ vyhlásil Macron po rokovaní s cyperským prezidentom Nikosom Christodulidisom a gréckym premiérom Kyriakosom Mitsotakisom.
Šéf Elyzejského paláca uviedol, že minulotýždňový útok na britskú základňu Akrotiri na Cypre bol útokom na celú Európu. „Keď je napadnutý Cyprus, je napadnutá Európa. Obrana Cypru je samozrejme kľúčovou otázkou pre vašu krajinu, pre vášho suseda, partnera a priateľa, Grécko, ale aj pre Francúzsko a s ním aj pre Európsku úniu,“ doplnil Macron.
libanonský Hizballáh prisľúbil vernosť novému iránskemu ajatolláhovi
Proiránske libanonské hnutie Hizballáh prisľúbilo v pondelok vernosť novému najvyššiemu duchovnému vodcovi Iránu, ajatolláhovi Modžtabovi Chameneímu, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
Okrem šiitského libanonského hnutia privítali zvolenie iránskeho najvyššieho vodcu aj Rusko a jemenskí povstalci húsíovia či proiránske polovojenské formácie v Iraku ako spojenci Iránu v blízkovýchodnom regióne.
NATO zostrelilo vo vzdušnom priestore Turecka raketu vypálenú z Iránu
Vo vyhlásení sa uvádza, že niektoré časti zničenej rakety dopadli do neobývanej oblasti v juhovýchodnej provincii Gaziantep. Incident si nevyžiadal žiadne obete ani zranenia, Ankara však vyzvala všetky strany, aby rešpektovali jej varovania pred ďalšími útokmi.
Turecké ministerstvo obrany minulú stredu oznámilo, že systémy NATO zostrelili balistickú strelu vypálenú z územia Iránu, ale ešte predtým, než vletela do tureckého vzdušného priestoru.
Iránske ozbrojené sily následne popreli vypálenie rakety proti Turecku a zdôraznili, že rešpektujú jeho suverenitu.
Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bakájí v pondelok taktiež poprel, že by za útoky, vrátane toho v Turecku, bola zodpovedná iránska armáda. Vyjadril sa tak krátko pred oznámením Ankary o zostrelení iránskej rakety.
Severoatlantická aliancia, ktorá sa do úderov USA a Izraela proti Iránu nezapája, pre incident v Turecku minulý týždeň zvýšila úrovne svojej pohotovosti a pripravenosti. Vystrelenie iránskej rakety zároveň prostredníctvom svojej hovorkyne odsúdila.
podľa Ursuly von der Leyenovej Európa už cíti dosah vojny na Blízkom východe, nedostatok dodávok ropy nehrozí
Európa už pociťuje dôsledky prebiehajúcej vojny na Blízkom východe v podobe zvýšených cien energií a zásahov v krajinách NATO, vyhlásila v pondelok podľa agentúry AFP predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Hovorkyňa EK Anna-Kaisa Itkonenová neskôr doplnila, že v Európe bezprostredne nehrozí nedostatok dodávok ropy, informuje TASR.
V pondelok pre vojnu vzrástli ceny ropy na viac než 100 dolárov za barel - prvýkrát od ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Rast o 30 percent zaznamenali aj ceny plynu v Európe, zostali však hlboko pod vrcholmi dosiahnutými po napadnutí Ukrajiny.
„Sme svedkami regionálneho konfliktu s neočakávanými dôsledkami. A tie sú už dnes realitou,“ povedala na každoročnom zasadnutí veľvyslancov EÚ pred rokovaním s lídrami z Blízkeho východu prostredníctvom videokonferencie.
„Naši občania sa ocitli v krížovej paľbe. Naši partneri sú napádaní,“ uviedla ďalej šéfka EK, pričom pripomenula zásah iránskeho dronu na britskej základni na Cypre či narušenie obchodu.
Za iránsky režim, ktorý okrem iného tvrdo potlačil nedávne protivládne protesty, by sa podľa von der Leyenovej nemali roniť slzy. „Ľudia v Iráne si zaslúžia slobodu, dôstojnosť a právo rozhodovať o svojej vlastnej budúcnosti - aj keď vieme, že to bude počas vojny a po nej spojené s nebezpečenstvom a nestabilitou,“ uviedla.
Poznamenala tiež, že dlhodobý vplyv vojny na Blízkom východe podnietil existenciálne otázky o budúcnosti medzinárodného systému založeného na pravidlách a o mieste EÚ vo svete. „Myšlienka, že sa môžeme jednoducho stiahnuť a odstúpiť z tohto chaotického sveta, je jednoducho mylná,“ zdôraznila.
Hovorkyňa Európskej komisie Anna-Kaisa Itkonenová podľa agentúry AFP podotkla, že v Európe nehrozí bezprostredný nedostatok dodávok ropy. Pripomenula, že podľa pravidiel EÚ musia mať všetky členské štáty núdzové zásoby na aspoň 90 dní.
v centre Teheránu sa konajú oslavy nového vodcu, gratuloval mu aj Putin
V centre Teheránu sa v pondelok zišli tisíce ľudí, aby vyjadrili podporu novému najvyššiemu duchovnému vodcovi ajatolláhovi Modžtabovi Chameneímu, ktorý bol do tejto funkcie vymenovaný v nedeľu Zhromaždením znalcov. S odvolaním sa na iránske médiá a svojho spravodajcu o tom informovala agentúra AFP, píše TASR.
Tajomník iránskej Najvyššej rady národnej bezpečnosti Alí Larídžání v pondelok v príspevku na sieti X napísal, že vymenovanie nového najvyššieho duchovného vodcu vyvolalo v Spojených štátoch a Izraeli „zúfalstvo“.
SITA/AP Photo/Vahid Salemi
Rusko ako jeden z hlavných spojencov Iránu v pondelok uistilo Chameneího o svojej „neochvejnej podpore“. Ruský prezident Vladimir Putin vo svojom pozdravnom posolstve vyjadril „neochvejnú podporu Teheránu a našu solidaritu s našimi iránskymi priateľmi“ a uistil, že „Rusko bolo a zostane spoľahlivým partnerom“ Iránu.
Okrem Moskvy zvolenie iránskeho najvyššieho vodcu privítali aj spojenci Iránu v blízkovýchodnom regióne: jemenskí povstalci húsíovia, proiránske polovojenské formácie v Iraku či libanonské hnutie Hizballáh.
iránsky dron zranil 32 civilistov na ostrove južne od metropoly Bahrajnu
Nočný zásah iránskeho dronu na ostrove južne od bahrajnského hlavného mesta Manáma zranil najmenej 32 civilistov vrátane detí, oznámilo v pondelok bahrajnské ministerstvo zdravotníctva. Stav štyroch osôb je vážny, informuje TASR podľa správy agentúry DPA.
Všetci zranení v dôsledku iránskeho dronové útoku na ostrov Sitra boli občania Bahrajnu. Podľa vyhlásenia ministerstva je medzi nimi 17-ročné dievča, ktoré utrpelo vážne zranenie hlavy a očí, či dvojmesačné dojča. Na Sitre zostalo poškodených aj niekoľko domov.
Bahrajnské ministerstvo zdravotníctva v nedeľu ráno uviedlo, že Irán bezohľadne zaútočil na civilné ciele a spôsobil materiálne škody na zariadení na odsoľovanie vody.
Iránsky úder spôsobil požiar aj v rafinérii štátnej firmy Bapco, ktorá vyhlásila „vyššiu moc“ (force majeure). Tá spoločnosť oslobodzuje od jej zmluvných záväzkov z dôvodu mimoriadnych okolností.
iránskym Teheránom aj izraelským Tel Avivom otriaslo viacero explózií
Rozsiahle explózie otriasli v pondelok iránskym hlavným mestom Teherán v čase pokračujúcich útokov Izraela a Spojených štátov na islamskú republiku. Pri odvetných útokoch Iránu na strednú časť Izraela prišiel o život najmenej jeden človek, píše TASR podľa správy agentúry AFP.
Zatiaľ nebolo jasné, čo bolo cieľom útokov v Teheráne, výbuchy však otriasli viacerými časťami iránskej metropoly.
Viac než desať explózií bolo počuť podľa AFP v pondelok aj v izraelskom Tel Avive po tom, ako armáda uviedla, že zaznamenala nové rakety odpálené z Iránu.
„Pred chvíľou IDF identifikovala rakety vypustené z Iránu smerom k územiu štátu Izrael. Obranné systémy fungujú v snahe zachytenia hrozby,“ uviedli izraelské ozbrojené sily.
Pri útokoch Iránu na strednú časť Izraela zahynul v pondelok jeden muž, čím počet izraelských obetí vojny na Blízkom východe stúpol na 11, píše agentúra AP.
Izraelská armáda medzičasom v pondelok opäť obvinila Irán z toho, že pri svojich raketových útokoch používa kazetovú muníciu, píše agentúra DPA. Nešpecifikovala však, ktoré oblasti krajiny boli takouto muníciou zasiahnuté.
Teherán už predtým použitie hlavíc s kazetovou muníciou potvrdil, a to počas súčasného konfliktu, aj v predchádzajúcej vojne v júni minulého roka.
Používanie kazetovej munície je medzinárodne odsudzované, lebo bez rozdielu pokrýva rozsiahle oblasti výbušnými zariadeniami a je obzvlášť nebezpečná pre civilistov.
Izrael obvinil Irán z úmyselného odpaľovania tohto typu munície na civilistami obývané oblasti.
izraelská armáda útočí na Bejrút
Izrael predtým oznámil, že terčom jeho vojenskej operácie bude opäť infraštruktúra organizácie al-Kard al-Hasan, ktorá je považovaná za finančnú a ekonomickú vetvu hnutia Hizballáh a za hlavný zdroj financovania aktivít Hizballáhu.
Po arabsky komunikujúci hovorca izraelskej armády Avichaj Adrai vo svojom príspevku na sociálnych sieťach zopakoval svoju výzvu obyvateľom južných predmestí Bejrútu, aby sa evakuovali po evakuačných trasách, ktoré izraelská armáda údajne zverejnila.
🔊 LISTEN NOW: “Get rid of Hezbollah already—I’m with you, they forced us out of our homes”
— Israel Defense Forces (@IDF) March 9, 2026
The IDF is issuing evacuation notices to residents in areas where the IDF is conducting strikes against Hezbollah terrorist infrastructure.
Listen to a declassified call of a resident… pic.twitter.com/DQZbSyBFau
Izraelská armáda podnikla nálety na južné predmestia Bejrútu aj v pondelok pred svitaním. Jeden z terčom útoku sa nachádzal aj neďaleko nemocnice. Izraelská armáda na sieti X napísala, že pri tomto cielila na infraštruktúru Hizballáhu.
AFP doplnila, že izraelská armáda podnikla útok aj na pobočku organizácie al-Kard al-Hasan v juholibanonskom meste Sidon, ktoré sa nepovažuje za jednu z tradičných bášt Hizballáhu.
Okrem južných predmestí libanonskej metropoly izraelská armáda operuje aj na juhu Libanonu a v údolí Bikáa, kde podľa libanonskej agentúry NNA prebiehajú pozemné boje medzi izraelskými vojakmi a Hizballáhom.
Hizballáh tiež tvrdí, že izraelská armáda sa v noci na pondelok na východe Libanonu neúspešne pokúsila o výsadok vrtuľníkov z územia Sýrie. Túto informáciu sa však nateraz nepodarilo overiť z nezávislých zdrojov.
novým najvyšším duchovným vodcom Iránu je Modžtabá Chameneí
Novým najvyšším duchovným vodcom Iránu sa v nedeľu stal Modžtabá Chameneí. Zhromaždenie znalcov ho zvolilo viac ako týždeň po tom, čo jeho otec a predchodca Alí Chameneí zomrel počas americko-izraelských útokov. TASR o tom informuje s odvolaním sa na agentúry AFP a AP.
Zhromaždenie znalcov v rozsiahlom vyhlásení citovanom iránskymi médiami uviedlo, že Chameneího druhorodený syn bol vybraný po starostlivom a komplexnom zvážení na základe „rozhodujúceho hlasovania“ Vyzvalo tiež Iráncov, „najmä elity a intelektuálov zo seminárov a univerzít“, aby prisahali vernosť vedeniu krajiny a zachovali jednotu.
Alí Chameneí bol zabitý 28. februára v prvý deň americko-izraelských útokov na Irán. Najvyšším duchovným vodcom bol viac ako 37 rokov. Modžtabá Chameneí útoky prežil, no okrem jeho otca pri nich zahynula aj jeho matka, manželka a dcéra.
o novom najvyššom duchovnom vodcovi
O 56-ročnom Modžtabovi Chameneím sa vie len málo. Nikdy nezastával funkciu vo vláde. Držal v ústraní, zriedkakedy sa objavil na verejnosti alebo sa na piatkových modlitbách. Je to nekompromisný konzervatívec, ktorý počas iránsko-irackej vojny (1980 – 1988) slúžil v Revolučných gardách. Je spájaný s násilným potlačením protestov v Iráne.
SITA/Iran state TV via APSnímka z videa iránskej štátnej televízie zachytáva Modžtabu Chameneího, syna zabitého najvyššieho vodcu Iránu, ktorého úrady v pondelok 9. marca označili za nového vládcu Islamskej republiky.
Jeho pôsobenie v Revolučných gardách mu pomohlo vybudovať si kontakty s vplyvnými osobami, ktoré v súčasnosti zastávajú v Iráne vysoké pozície. Práve Revolučné gardy bezprostredne po jeho zvolení deklarovali vernosť poslušnosť“ Modžtabovi Chameneímu.
Chameneího syn podľa televízie Sky News údajne vlastní nehnuteľnosti po celom svete vrátane Londýna. Na rozdiel od svojho otca, ktorý bol známym intelektuálom a obratným rečníkom ešte predtým, ako sa stal najvyšším duchovným vodcom, Modžtabá Chameneí je v Iráne málo známy. V hierarchii iránskych duchovných pôsobil na strednej úrovni.
Najvyšší duchovný vodca v Iráne v konečnom dôsledku určuje strategické smerovanie štátu. Je vrchným veliteľom ozbrojených síl, obsadzuje kľúčové posty v súdnictve a armáde a dohliada na vplyvné štátne orgány. Nemá žiadne pevne stanovené funkčné obdobie.
čína: Zvolenie Modžtabu Chameneího za najvyššieho vodcu je záležitosťou Iránu
Čína v pondelok uviedla, že zvolenie Modžtabu Chameneího za nového najvyššieho duchovného vodcu Iránu je vnútornou záležitosťou islamskej republiky. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„Toto je rozhodnutie iránskej strany založené na jej ústave,“ spresnil hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Kuo Ťia-kchun na tlačovej konferencii.
Ako dodal, Peking je proti akémukoľvek zameraniu sa na nového najvyššieho duchovného vodcu Iránu. „Čína je proti tomu, aby sa pod akoukoľvek zámienkou zasahovalo do vnútorných záležitostí iných krajín a mala by sa rešpektovať suverenita, bezpečnosť a územná celistvosť Iránu,“ dodal hovorca na otázku o hrozbách voči novému iránskemu lídrovi.
izrael podnikol novú vlnu útokov na Irán
Izraelská armáda v pondelok oznámila, že zasiahla ciele v strednej časti Iránu vrátane veliteľských centier vnútornej bezpečnosti a zariadení na odpaľovanie rakiet. Agentúra AFP informuje, že ide o prvý izraelský útok v islamskej republike od zvolenia Modžtabu Chameneího za iránskeho najvyššieho duchovného vodcu, píše TASR.
„Izraelské vzdušné sily... dokončili ďalšiu vlnu útokov na infraštruktúru v Iráne patriacu iránskemu režimu,“ uviedla izraelská armáda vo svojom vyhlásení.
Cieľmi týchto útokov boli podľa armády zariadenie na výrobu raketových motorov a niekoľko miest na odpaľovanie balistických rakiet s dlhým doletom, ktoré ohrozovali Izrael.
Izraelčania údajne zasiahli aj veliteľstvo vnútornej bezpečnosti v meste Isfahán, policajné veliteľstvo a ďalšie zariadenia využívané iránskymi Revolučnými gardami a polovojenskou organizáciou Basídž.
„Vnútorná bezpečnosť a sily Basídž... predstavujú ústrednú zložku represií voči iránskemu civilnému obyvateľstvu a sú zodpovedné za používanie brutálneho a systematického násilia voči nemu,“ tvrdí izraelská armáda.
Najnovšie útoky boli podľa nej súčasťou „prehlbovania škôd na kľúčových štruktúrach a základoch iránskeho režimu“.
iráncom spolupracujúcim s USA a Izraelom hrozí zhabanie majetku a sankcie
Iránske úrady pohrozili zhabaním majetku a uvalením sankcií na Iráncov žijúcich v zahraničí, ktorí spolupracujú s Izraelom a Spojenými štátmi. Informovala o tom v pondelok agentúra AFP, píše TASR.
„Iránci v zahraničí, ktorí sa pridajú k americko-sionistickému agresívnemu nepriateľovi, s ním spolupracujú a podporujú ho, postihne konfiškácia všetkého majetku a ďalšie právne sankcie v súlade so zákonom,“ uviedla kancelária generálneho prokurátora podľa spravodajského webu Mizan Online.
The Times of Israel (TOI) pripomenul, že za posledné roky úrady zhabali majetky reportérov iránskych médií v zahraničí. Teraz podľa denníka hrozí pre „spravodajskú alebo špionážnu činnosť“ v prospech izraelskej alebo americkej vlády dokonca aj trest smrti.
Web iránskej justície sa odvolal na zákon prijatý po 12-dňovej vojne s Izraelom v júni minulého roka, do ktorej jednorazovým bombardovaním iránskych jadrových zariadení vstúpili Spojené štáty.
azerbajdžan otvoril svoju pozemnú hranicu s Iránom
Azerbajdžan v pondelok oznámil, že pre tovarovú prepravu znovu otvoril svoju pozemnú hranicu s Iránom, ktorú uzavrel po minulotýždňovom prieniku dronov do azerbajdžanskej exklávy Nachičevan, informoval spravodajský web L'Orient–Le Jour (OLJ).
Pozemné trasy vedúce cez otvorené priechody patria medzi najkratšie, ktoré spájajú Irán s jeho ruským spojencom.
K dronovému útoku, pri ktorom dostalo zásah letisko a škola v Nachičevane, došlo vo štvrtok 5. marca okolo poludnia miestneho času. Zranenia pri ňom utrpeli štyri osoby.
Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev následne obvinil Irán z terorizmu. Armáda podľa neho „dostala pokyn pripraviť a vykonať odvetné opatrenia“. V reakcii na útok Azerbajdžan vo štvrtok uzavrel časť svojho vzdušného priestoru v blízkosti iránskych hraníc. Teherán zodpovednosť za incident odmieta.
Incident s dronmi bol v nedeľu témou Alijevovho rozhovoru s iránskym prezidentom Masúdom Pezeškijánom, ktorý opäť zopakoval, že Teherán sa do neho nezapojil. Prisľúbil však, že iránska strana v tejto veci vykoná vyšetrovanie.
Hlavy štátov si okrem toho vymenili názory na vyhliadky na rozvoj spoločných hospodárskych projektov.
trump o tom, kto skončí vojnu
Americký prezident Donald Trump rozhodne o ukončení vojny s Iránom spolu s Izraelom. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu sa bude na tomto rozhodnutí podieľať, ale konečné slovo bude mať on. Trump to povedal v krátkom telefonickom rozhovore pre webový portál Times of Israel (ToI) zverejnenom v pondelok.
„Myslím si, že to bude vzájomné (rozhodnutie) ... tak trochu. Rozprávali sme sa. Rozhodnem sa v správnom čase, ale všetko sa bude brať do úvahy,“ povedal Trump.
Na otázku, či by Izrael mohol pokračovať vo vojne aj po tom, čo sa USA rozhodnú zastaviť svoje útoky, Trump odpovedal: „Nemyslím si, že to bude potrebné“.
SITA/AP Photo/Mark Schiefelbein
Trump v rozhovore tiež vyhlásil, že keby nebolo jeho a Netanjahua, Irán by Izrael zničil. „Irán sa chystal zničiť Izrael a všetko okolo neho... Spolupracovali sme. Zničili sme krajinu, ktorá chcela zničiť Izrael,“ povedal.
Trump poskytol telefonický rozhovor krátko po tom, čo iránske štátne médiá oznámili, že Zhromaždenie znalcov v nedeľu zvolilo Modžtabu Chameneího za nového najvyššieho duchovného vodcu Iránu. Krátko predtým pre televíziu ABC News povedal, že nový iránsky líder „nevydrží dlho“, ak nebude mať súhlas Bieleho domu. Trump sa pre ToI odmietol vyjadriť k zvoleniu Modžtabu Chameneího a uspokojil sa s vyhlásením: „Uvidíme, čo sa stane“.
saudská Arábia varovala Irán, že jeho útoky poškodia vzťahy v regióne
Saudskoarabské ministerstvo zahraničných vecí v pondelok odsúdilo „ohavné“ útoky Iránu na svoje územie a ďalšie krajiny Perzského zálivu. Zároveň varovalo Teherán, že ak v nich bude pokračovať, stane sa „najväčším porazeným“ v prebiehajúcom konflikte. Informovala o tom agentúra AP.
„Súčasné kroky Iránu voči našim krajinám nie sú prejavom rozvahy ani záujmu vyhnúť sa špirále eskalácie, v ktorej by bol Irán najväčším porazeným,“ uviedlo vo vyhlásení ministerstvo.
Pokračujúce iránske útoky budú mať podľa neho veľký vplyv na súčasné a budúce vzťahy štátov v regióne. Rezort diplomacie odmietol sobotňajšie slová iránskeho prezidenta Masúda Pezeškijána, že Irán zastavil svoje útoky na arabské štáty Perzského zálivu.
„Saudskoarabské kráľovstvo potvrdzuje, že iránska strana toto vyhlásenie v praxi neimplementovala, ani počas prejavu iránskeho prezidenta, ani po ňom. Irán pokračuje vo svojej agresii na základe chabých zámienok bez akéhokoľvek faktického základu,“ konštatoval saudskoarabský rezort diplomacie. Dodal, že jeho útoky predstavujú flagrantné porušenie medzinárodných chárt a medzinárodného práva.
Ministerstvo označilo za nepravdivé tvrdenia Teheránu, že Saudská Arábia povolila cudzím stíhačkám a tankovacím lietadlám operovať zo svojho územia. Tvrdí, že tieto lietadlá sa podieľajú na ochrane vzdušného priestoru Saudskej Arábie a krajín združených v Rade pre spoluprácu arabských štátov v Perzskom zálive (GCC) pred iránskymi raketovými a dronovými útokmi.
kde Irán útočil
Saudskoarabské ministerstvo obrany v pondelok oznámilo, že zmarilo útok štyroch dronov zameraný na ropné pole Šajba ležiace na východe krajiny neďaleko hraníc so Spojenými arabskými emirátmi, ktoré za bežných podmienok produkuje viac ako milión barelov ropy denne. Drony boli podľa vyhlásenia citovaného agentúrou AFP „zachytené a zničené“.
Ministerstvo zdravotníctva Bahrajnu informovalo, že pri nočnom útoku iránskeho dronu na ostrov Sitra utrpelo zranenia 32 ľudí vrátane detí. Všetci zranení sú bahrajnskí občania, pričom stav štyroch z nich je vážny. Medzi zranenými je 17-ročné dievča, ktoré utrpelo ťažké zranenia hlavy a očí, a dvojmesačné dieťa.
Bližšie nešpecifikovaný nočný raketový útok, na ktorý reagovala protivzdušná obrana, hlásil v príspevku na sieti X úrad pre krízové riadenie v Spojených arabských emirátoch.
V katarskom hlavnom meste Dauha bolo v noci napondelok počuť niekoľko výbuchov, informovali novinári agentúry AFP. Katarské ministerstvo obrany uviedlo, že protivzdušná obrana reagovala na raketový a dronový útok.
Útoku raketami a dronmi bol podľa ministerstva obrany vystavený v noci na pondelok aj Kuvajt. V nedeľu bolo na Kuvajt vypálených sedem rakiet a päť dronov, dodal rezort obrany.
na následky poranení zomrel po útoku v Saudskej Arábii siedmy americký vojak
Po jednom z počiatočných útokov Iránu na území Saudskej Arábie zomrel na následky poranení siedmy americký vojak. Informovalo o tom v nedeľu Ústredné velenie ozbrojených síl USA (CENTCOM) na sociálnej sieti X, píše TASR.
„Včera večer zomrel na následky zranení, ktoré utrpel počas prvotných útokov iránskeho režimu na Blízkom východe, príslušník ozbrojených síl USA,“ napísalo CENTCOM na sieti X s tým, že vojak utrpel zranenia 1. marca.
Ide o siedmeho príslušníka armády USA zabitého v konflikte s Iránom. „Hlavné bojové operácie pokračujú. Totožnosť padlého bojovníka bude utajená až do 24 hodín od oznámenia najbližším príbuzným,“ dodalo ústredné velenie.
USA nariadili časti zamestnancov veľvyslanectva opustiť Saudskú Arábiu
Ministerstvo zahraničných vecí USA v nedeľu vzhľadom na zhoršenú bezpečnostnú situáciu súvisiacu s útokmi na Irán nariadilo zamestnancom amerického veľvyslanectva v Saudskej Arábii, ktorých prítomnosť nie je nevyhnutná, aby opustili krajinu. Nariadenie sa týka aj ich rodinných príslušníkov. TASR o tom informuje s odvolaním sa na agentúry AFP a DPA.
Rezort diplomacie už pred niekoľkými dňami povolil týmto zamestnancom opustiť Saudskú Arábiu, no rozhodnutie ponechal na nich.
Ministerstvo v aktualizovanom odporúčaní vyzvalo tiež Američanov, aby prehodnotili cestovanie do Saudskej Arábie, vo všeobecnosti ich však od neho neodrádza.