zároveň mal tento postoj spochybniť demokratickosť parlamentu a moci v krajine. Aby sa však nepovedalo, z vládnej strany sa zakrátko vyčlenilo niekoľko poslancov, ktorí vytvorili ďalší subjekt. Voila, opozícia. Minuloročnú jeseň sa napokon po roku v strane Za Gruzínsko rozhodli, že do toho pôjdu a 12 poslancov zasadlo do parlamentných lavíc ako protiváha vládnej strane. Jej predseda Giorgi Gakharia však ešte predtým zdúchol do Nemecka, kde sa zdržiava doteraz. Bývalých parťákov Gruzínskeho sna totiž už nejaký čas kosí protikorupčná agentúra. Z nejakých prapodivných dôvodov objavuje miliónové úplatky práve u tých, čo sa od strany odvrátili a tak trocha neposlúchajú. Gakharia bol premiérom aj ministrom vnútra Gruzínskeho sna. Jedného dňa si však založil vlastnú stranu.
Prijímať zákony v gruzínskom parlamente je teda strašná nuda. Nikto sa neháda, nikto neprotirečí. Funguje ako dobre namazaný stroj. Možno to vyzerá tak, že Ivanishvili sa ráno zobudí, skontroluje správy od súdruhov a zavolá Shalvovi - predsedovi parlamentu alebo Iraklimu - premiérovi, že by bolo treba urobiť niečo s týmto alebo hentým. Irakli alebo Shalva začnú perliť, napr. že „uznať vládu nie je ako uznať chačapuri“. Do dvoch týždňov je v parlamente návrh zákona o kriminalizácii neuznania legitimity vlády. Za pár dní prejde čítaniami a je schválený. Často je už hneď v ďalší deň podpísaný prezidentom. Vzápätí zverejnený v zbierke zákonov a účinný, ak nemá špeciálny dátum nadobúdania účinnosti. Myslím, že gruzínske vládnutie je snom každého diktátora.
Ak by aj nejaká občianska organizácia podá podnet na ústavný súd, nič sa nemení. Všetky súdy má pod palcom vláda. Tá má pod palcom už takmer úplne všetko. Napriek takejto situácii, občianske organizácie v krajine ešte fungujú. Prakticky sa však snažia o kozmetické zmeny a hlavne pomáhať perzekuovaným štátom, keďže cez sieť moci sa neprebijú. Vláda nepretržite pracuje na sprísňovaní zákonov. Každý mesiac je prijatých niekoľko noviel či úprav, ktoré uťahujú skrutky a upevňujú autoritársku moc.
Najnovší zákon postihuje systematické neuznávanie legitimity vládnych orgánov. Zavádza termín „extrémizmus proti ústavnému poriadku“. Pojmy v zákone sú nejasné, je možné ich vykladať široko a v podstate čokoľvek od príspevku na Facebooku, ktorý kritizuje vládu až po prejav na protestoch bude možné považovať za verejné neuznávanie legitimity vlády. Zákon trestá napríklad výzvu na hromadnú neposlušnosť voči orgánom vlády, ak je zameraná na vytvorenie dojmu nelegitímnosti ústavného poriadku alebo ústavných orgánov a poškodzuje záujmy Gruzínska. Nuž, z „protivládneho“ sa stalo „protištátny“. Gruzínci protestujú vyše 460 dní. Parlament prijal zákony, ktoré sú z nášho demokratického pohľadu, až na hranici absurdnosti. Nepomohlo. Teraz skúšajú zavrieť ľuďom ústa zákonom, ktorý im zakáže vyjadrovať pochybnosti o vládnej moci.
V súčasnosti je v Gruzínsku okolo 80 politických väzňov. Niektoré organizácie odhadujú ich počet až na viac ako 100. Za administratívne priestupky bolo zadržaných vyše 1000 ľudí. Mnohí vyviazli s pokutou, iní si posedeli vo väzbe.
mzia Amaglobeli
Gruzínska novinárka odsúdená na 2 roky. Zatkli ju za nalepenie protestnej nálepky na budovu polície. Pri prepúštaní však dala facku policajtovi. Je známe, že tí ženy provokujú a ponižujú. Nedovolia si mlátiť ich. To je v gruzínskej kultúre úplne cez čiaru. Nasledovalo opätovné zatknutie a odsúdenie za útok na policajta. Mzia vo väzbe držala hladovku. Mnoho Gruzíncov protestuje týmto spôsobom. Podporu jej vyjadrilo veľa organizácií. Jednou z nich bola aj Clooney Foundation for Justice ľudskoprávnej právničky Amal Clooney.
zviad Tsetsekhladze
Mladý, len 20 ročný aktivista, ktorý založil hnutie Dafioni. Jeho stránku som na Facebooku sledovala ešte pred proeurópskymi protestami, ktoré začali po posledných voľbách. Predtým boli iné. Protestovanie v Gruzínsku nie je žiadnou novinkou. Skôr tradíciou. Zatkli ho na protestoch a odsúdili za organizovanie skupinového násilia na 2,5 roka. Zviad je to, čo by našinci nazvali idealistom alebo rojkom. Nezlomný s až vášňou pre česť a “gruzínskosť”, svoju vlasť. Vo väzení začal písať noviny. Nazval ich Cell 101, podľa čísla svojej cely. Rodičia politických väzňov ich roznášajú po celom Gruzínsku.
andro Chichinadze
Gruzínsky herec a hlasný kritik vlády bol zatknutý na protestoch a odsúdený za narušenie verejného poriadku na 2 roky. Divadlo, v ktorom hrával zorganizovalo na jeho podporu turné. Herci Nového divadla Vasu Abashidzeho vystupovali na námestiach rôznych miest krajiny s celkom dlhým programom. Ja som ich videla v Batumi a skutočne to na mňa zapôsobilo, aj keď som nerozumela. Obrazy tanečníkov vo vatnikoch prepásaných remeňmi s hudbou ubíjajúcou ako časy neslobody sa mi vryli na februárovom námestí pod kožu spolu s chladom.
SITA/AP Photo/Natia LeverashviliAndro Chichinadze, divadelný a filmový herec, ktorý bol uväznený za účasť na protestoch, na súdnom pojednávaní v Tbilisi, 10. januára 2025.
paata Burchuladze
Operný spevák. Pýcha Gruzínska a hlas oceňovaný aj v zahraničí. Spieval v milánskej La Scale, v New Yorku, Viedni, všade možne. 60. narodeniny oslávil s tisíckami fanúšikov koncertom vo veľkej hale. 70. na Rustaveli pri protestoch. Koncert mu už nedovolili. 71. vo väzbe. Paata Burchuladze bol zatknutý 4. októbra pri proteste, na ktorom občania vnikli na územie prezidentského paláca. So skupinou ďalších štyroch mužov vytvoril plán, ktorý prečítal na proteste a vyzval na aktivitu a výraznejšie konanie. V ten večer po dlhom čase v Tbilisi horeli ohne a plot prezidentského paláca padol rukami občanov. Tejto udalosti sa odvtedy hovorí akcia 4. októbra. Vláda ju nazýva pokus o štátny prevrat. Burchuladze čaká na rozsudok v procese, v ktorom ho súdia za štátny prevrat.
anastasia Zinovkina, Artem Gribul
Anastasia je ruská aktivistka, ktorá zo svojej krajiny ušla pred Putinom. Artem ušiel pred mobilizáciou. Aktívny začal byť až keď sa zoznámil s Anastasiou. Spolu sa zúčastňovali na protestoch v Gruzínsku. Spomedzi všetkých politických väzňov dostali najvyššie tresty. 8,5 roka za drogy. Svorne tvrdia, že im ich podhodili. V čase, keď ich zatkli, koncom roka 2024 som chodievala na protesty aj ja a skutočne sa ku mne dostávali rôzne varovania. Medzi inými aj to, že policajti strkajú pri zatýkaní ľuďom do vreciek drogy. Tých správ sa vtedy medzi protestujúcimi šírilo viac. Aj o vode, ktorá divne páli. Občas si na ne spomeniem, keď čítam posmešné komentáre tých, čo nazývajú dezolátmi, v ktorých označujú všetko, čo sa im nepáči za vymyslené. Život v protestoch so sebou prináša celkom inú realitu, ako si pokojne žijúci Slováci vedia predstaviť.
Anastasia má vážne zdravotné problémy. Zviadov otec, Zurab Tsetsekhladze ju navštívil a ostal šokovaný. Ruská aktivistka nemá ani 30, no vraj vyzerá na 60. Trpí ukrutnými bolesťami a starostlivosti sa jej nedostáva. Matku k nej nepustia, nedovolii jej ani vstúpiť do krajiny. Otočili ju naspäť hneď na letisku. Gruzínci píšu väzňom listy a aktivisti vyzývajú, aby nezabúdali ani na Rusov a Ukrajincov v ich väzení. Anastasia nemá v Gruzínsku nikoho.
Gruzínsky režim napreduje v represiách závratnou rýchlosťou. Slučka slobode sa uťahuje. Vládna moc betónuje svoju autoritu. I keď sa nedávno opozičné prozápadné strany dohodli a podpísali spoločné vyhlásenie o spolupráci, veľké zmeny sa očakávať nedajú. V Gruzínsku je to síce malý zázrak, no tým je aj systematickosť, a tá sa zatiaľ v tých končinách neobjavila. O ďalšom kroku zrejme dlho počuť nebudeme. Ak si však niekto myslí, že Gruzíncov čokoľvek v boji za slobodu zastaví, tak ich nepozná. Čakali 300 rokov, kým sa im Adžarsko vráti spod vlády Osmanov. Štyri storočia, kým budú opäť vládnuť Tbilisi. 250 rokov otravovania Rusmi je stále „v pohode“. Vybojovali aj ťažšie boje. Kým to nie je dobré, tak nie je koniec. Byť Gruzíncom neznamená len byť občanom nejakého štátu. Gruzínec je človek, ktorý priam zosobňuje slobodu. Rodí sa do starého národa a odmalička slýcha príbehy o jeho hrdinoch. Pre každého Gruzínca je nevyhnutnosťou udržať existenciu svojho slobodného národa. Preto mnohí padnú v bojoch, iní skončia vo väzení a ďalší budú protestovať proti všetkému, čo im slobodu berie. Nezastavia ich autoritárske zákony. Ani ten najnovší o neuznávaní legitimity vlády, ani ďalšie. U nás situácia zďaleka nie je taká zlá. Funguje opozícia, občianske organizácie aj súdy. Nemali by sme furt frflať a hádzať flintu do žita. Mali by sme si spolu s Gruzíncami povedať, kým to nie je dobré, tak nie je koniec.
Autorka je blogerka (blog O Gruzínsku s Mari)