v článku sa dočítate:
- Macron žiada Izrael a Hizballáh, aby nezaťahovali Libanon do novej vojny
- Trump sa chce osobne podieľať na výbere budúceho lídra Iránu
- Abú Zabí otriasli výbuchy, protivzdušná obrana reaguje na rakety z Irán
- Irán tvrdí, že krajiny EÚ „zaplatia“ za svoje mlčanie o útokoch Izraela a USA
- Pahlaví: Nástupca ajatolláha Chameneího bude nelegitímny
- Katarskou metropolou Dauha otriasli výbuchy, explózie hlásia aj z Bahrajnu
- Iránske drony zasiahli letisko v azerbajdžanskom Nachičevane
- USA ohlasujú dominanciu nad iránskou oblohou
- Irán a Izrael pokračujú vo vzájomných útokoch
- Izrael zasiahol baštu Hizballáhu v Bejrúte
prvých 100 hodín vojny s Iránom stálo USA 3,7 miliardy dolárov
Prvých 100 hodín útokov na Irán stálo Spojené štáty 3,7 miliardy dolárov – viac ako 890 miliónov dolárov denne. Konštatuje sa to v analýze Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS), amerického think-tanku so sídlom vo Washingtone, zverejnenej vo štvrtok. TASR o tom informuje s odvolaním sa na televíziu CNN.
Necelých 200 miliónov dolárov z tejto odhadovanej sumy tvoria prevádzkové náklady, ktoré sú už zahrnuté v rozpočte ministerstva obrany. Zvyšok odhadovaných nákladov vo výške 3,54 miliardy dolárov si podľa analytikov CSIS bude pravdepodobne vyžadovať dodatočné finančné prostriedky zo strany ministerstva obrany, ktoré sa získajú buď prostredníctvom doplnkového rozpočtu, alebo iného zákona.
Okrem pokrytia prevádzkových a nepriamych nákladov CSIS predpokladá, že primárne výdavky budú smerovať na doplnenie munície a nahradenie strát, ako napríklad troch stíhačiek F-15, ktoré boli omylom zostrelené pri paľbe v Kuvajte.
Autori analýzy uvádzajú, že náklady by sa v budúcnosti mohli variovať v závislosti od prechodu amerických síl na lacnejšiu muníciu, ako aj od intenzity operácií a efektívnosti iránskej odvety.
Nie je jasné, ako dlho bude konflikt s Iránom trvať - prezident Donald Trump ani minister obrany Pete Hegseth neuviedli presné časové harmonogramy, konštatuje CNN.
Hegseth naznačil, že USA budú v útokoch na Irán pokračovať tak dlho, ako to Trump uzná za vhodné.
„Môžeme hovoriť o štyroch týždňoch, ale môže to byť aj šesť týždňov, osem týždňov alebo tri týždne. V konečnom dôsledku my určujeme tempo a postup,“ povedal v stredu minister obrany USA.
macron žiada Izrael a Hizballáh, aby nezaťahovali Libanon do novej vojny
Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok vyzval urobiť „všetko“ pre to, aby Libanon „nebol opäť vtiahnutý do vojny.“ Na Izrael aj libanonské proiránske hnutie Hizballáh apeloval, aby zastavili svoje vojenské operácie.
Vo svojom príspevku na sociálnych sieťach Macron potvrdil, že vo štvrtok telefonicky hovoril s najvyššími libanonskými predstaviteľmi o pláne na ukončenie vojenských operácií, ktoré v súčasnosti vykonávajú Hizballáh a Izrael na oboch stranách izraelsko-libanonskej hranice.
„Hizballáh musí okamžite prestať paľbu smerom k Izraelu. Izrael sa musí vzdať akejkoľvek pozemnej operácie alebo rozsiahlej intervencie na libanonskom území,“ napísal Macron.
Súčasnú eskalujúcu situáciu Macron označil za „okamih veľkého nebezpečenstva“ a vyzval izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, aby vojnu nerozšíril do Libanonu. „Je potrebné urobiť všetko pre to, aby Libanon nebol opäť zatiahnutý do vojny,“ uviedol Macron v príspevku na sieti X. „Libanončania majú právo na mier a bezpečnosť. Rovnako ako všetci ostatní na Blízkom východe,“ dodal.
Vo štvrtok popoludní izraelská armáda zverejnila bezprecedentnú výzvu na okamžitú evakuáciu celých južných predmestí Bejrútu, ktoré sú pod izraelskou paľbou od pondelka rána, keď bol Libanon zatiahnutý do regionálnej vojny. Veľkú časť obyvateľov libanonskej metropoly ovládla panika a na cestách sa vytvorili dlhé kolóny áut. Macron v tejto súvislosti oznámil okamžité vyslanie humanitárnej pomoci do oblasti a uistil, že Francúzsko do Libanonu dodáva niekoľko ton liekov.
Vzťahy medzi Libanon a Francúzsko majú hlboké historické korene a patria k najbližším medzi európskym štátom a krajinou Blízkeho východu. Po rozpade Osmanskej ríše po prvej svetovej vojne získalo Francúzsko kontrolu nad územím dnešného Libanonu na základe mandátu Spoločnosti národov. Francúzsko ho spravovalo ako mandátne územie v rokoch 1920–43, keď sa formovali politické inštitúcie, školstvo a administratíva. Francúzsko malo zároveň historicky blízke vzťahy najmä s maronitskými kresťanmi, ktorí patria medzi hlavné politické elity Libanonu.
irán nežiada ani prímerie, ani rokovania s USA; Hormuz zatiaľ neuzavrie
Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí vo štvrtok vyhlásil, že Irán nežiada ani prímerie, ani rokovania s USA. Dodal, že Irán zatiaľ neplánuje uzavrieť Hormuzský prieliv.
„Nežiadame prímerie. Nevidíme žiadny dôvod, prečo by sme mali rokovať s USA... Rokovali sme s nimi dvakrát a zakaždým na nás zaútočili uprostred rokovaní,“ povedal Arákčí pre televíziu NBC News citovanú agentúrou AFP.
Na margo strategicky dôležitého Hormuzského prielivu Arákčí uviedol, že Irán nemá v úmysle ho teraz uzavrieť, „ale keďže vojna pokračuje, zvážime každý scenár.“
Dodal, že Irán je pripravený na akúkoľvek potenciálnu pozemnú inváziu. Upozornil však, že takýto krok by pre nepriateľov islamskej republiky znamenal „katastrofu“.
„Čakáme na nich,“ povedal Arákčí v situácii, keď Spojené štáty a Izrael pokračujú v útokoch na Irán. „Sme presvedčení, že im dokážeme čeliť a že by to pre nich bola veľká katastrofa,“ vyhlásil iránsky minister.
Irán po spustení americko-izraelských útokov v sobotu ráno v podstate blokuje Hormuzský prieliv, cez ktorý prechádza pätina svetových dodávok ropy a značné zásoby skvapalneného zemného plynu, pripomína AFP.
Niekoľko prepravných spoločností vrátane dánskeho giganta Maersk pozastavilo rezervácie v Perzskom zálive. Iránske revolučné gardy v stredu vyhlásili „úplnú kontrolu“ nad prielivom, pričom sa objavili správy o ďalších útokoch na lode v oblasti.
Spomínaný Hormuzský prieliv je kľúčovou bránou z Perzského zálivu do otvoreného oceánu. Denne sa ním preplaví približne pätina svetových dodávok ropy - asi 20 miliónov barelov, čím je najvýznamnejším energetickým uzlom. Jeho zablokovanie môže ochromiť globálny obchod.
Takýchto strategických úžin je na svete len niekoľko. Každé narušenie sa okamžite prejaví na cenách energií, burzách aj v dodávateľských reťazcoch.
Konflikt na Blízkom východe pokračuje už šiesty deň. Začal sa v sobotu 28. februára koordinovaným útokom USA a Izraela na Irán, kde prišiel o život aj najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí. Irán po začiatku izraelsko-americkej operácie spustil odvetné údery na Izrael a arabské krajiny v Perzskom zálive, v ktorých sa nachádzajú americké vojenské objekty. Útoky však zasiahli aj civilnú infraštruktúru.
trump sa chce osobne podieľať na výbere budúceho lídra Iránu
Americký prezident Donald Trump požaduje, aby bol osobne zapojený do výberu budúceho iránskeho lídra. Syna zabitého iránskeho duchovného vodcu ajatolláha Alího Chameneího, označil za „neprijateľnú“ voľbu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„Chameneího syn je ľahká váha. Musím byť zapojený do vymenovania (nového lídra Iránu), ako v prípade Delcy,“ povedal Trump v rozhovore pre Axios s odvolaním sa na Venezuelu, kde s ním dočasná prezidentka Delcy Rodriguezová spolupracovala pod hrozbou vážnych následkov po tom, ako Spojené štáty zosadili exprezidenta Nicolása Madura.
Modžtabá Chameneí, ktorý má 56 rokov, je podľa agentúry Reuters iránskym vedením považovaný za možného nového najvyššieho duchovného vodcu.
Alí Chameneí viedol islamskú republiku od roku 1989. Zahynul pri izraelskom leteckom útoku 28. februára, prakticky hneď na začiatku vojenskej operácie proti Iránu.
abú Zabí otriasli výbuchy, protivzdušná obrana reaguje na rakety z Irán
Obyvatelia Abú Zabí vo štvrtok hlásili sériu hlasných výbuchov, ministerstvo obrany Spojených arabských emirátov oznámilo, že protivzdušná obrana krajiny reaguje na rakety vypálené z Iránu. TASR o tom informuje podľa správ agentúry AFP a stanice al-Džazíra.
„Systémy protivzdušnej obrany v súčasnosti reagujú na raketovú hrozbu,“ uviedol vo vyhlásení na sieti X Národný úrad pre riadenie núdzových situácií, kríz a katastrof.
Ministerstvo obrany taktiež na X nariadilo verejnosti, aby dodržiavala bezpečnostné opatrenia.
Priemyselnú zónu hlavného mesta SAE vo štvrtok zasiahli padajúce trosky dronu. Pri tomto incidente utrpelo zranenia šesť ľudí z Pakistanu a Nepálu. Protivzdušná obrana uviedla, že zneškodnila šesť balistických striel, zatiaľ čo jedna dopadla na územie krajiny.
SAE je terčom iránskych útokov, ktoré sú reakciou na americko-izraelskú operáciu v islamskej republike. Tá sa začala v sobotu koordinovanými útokmi Spojených štátov a Izraela. Irán odvetné útoky zameriava na vojenské zariadenia USA, ale aj americké veľvyslanectvá a civilnú infraštruktúru v celom Perzskom zálive.
irán tvrdí, že krajiny EÚ „zaplatia“ za svoje mlčanie o útokoch Izraela a USA
Krajiny Európskej únie „skôr alebo neskôr zaplatia“ za to, ak Európa bude mlčať tvárou v tvár „porušovaniu medzinárodného práva“, ktoré predstavuje útok USA a Izraela na Irán. V rozhovore pre španielsku televíziu TVE to vyhlásil hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bakáí, píše TASR.
„Tí, ktorí zostanú ticho, budú spoluvinníkmi tejto nespravodlivosti... Ak Európa zostane ticho tvárou v tvár tomuto porušovaniu medzinárodného práva, skôr či neskôr za to všetky krajiny zaplatia. Žiadna členská krajina OSN nemôže byť ľahostajná,“ vyhlásil Bakáí.
Medzičasom Európska únia a Rada pre spoluprácu arabských štátov Perzského zálivu (GCC) pritom vo štvrtok vyzvali na dialóg a diplomaciu pri riešení krízy na Blízkom východe. Zároveň zdôraznili, že krajiny Perzského zálivu majú právo brániť sa proti útokom Iránu.
„Ministri zopakovali svoj záväzok k regionálnej stabilite a vyzvali na ochranu civilistov a plné dodržiavanie medzinárodného práva,“ uvádza sa v spoločnom vyhlásení EÚ a GCC po videokonferencii ministrov zahraničných vecí oboch zoskupení.
Dohodli sa aj na „spoločnom diplomatickom úsilí o dosiahnutie trvalého riešenia“, ktoré zabráni Iránu získať jadrovú zbraň a umožní iránskemu ľudu rozhodovať o svojej budúcnosti.
Spojené štáty a Izrael spustili v sobotu 28. februára koordinované letecké a raketové údery na iránske vojenské a strategické ciele. Irán reagoval masívnymi odvetnými raketovými a dronovými útokmi na ciele v Izraeli a na americké vojenské zariadenia vo viacerých krajinách Blízkeho východu. Terčom iránskych útokov je však aj civilná infraštruktúra.
pahlaví: Nástupca ajatolláha Chameneího bude nelegitímny
Syn posledného iránskeho šacha Rezá Pahlaví vo štvrtok uviedol, že ktokoľvek sa stane nástupcom Alího Chameneího na poste najvyššieho iránskeho vodcu, bude nelegitímny. Pahlaví to napísal v príspevku na sieti X, v ktorom súčasne deklaroval, že víťazstvo nad islamistickým režimom v Iráne je blízko. Na svojom webe o tom informoval denník Le Monde, píše TASR.
Pahlaví už dlhší čas vystupuje ako opozičný líder proti islamskej republike. Vyzýva, aby sa Irán zmenil na sekulárny štát, navrhuje referendum o budúcom politickom systéme a presadzuje rešpektovanie ľudských práv.
Otázka nového najvyššieho vodcu Iránu je aktuálna po tom, ako bol v sobotu 28. februára, v prvý deň izraelsko-amerických útokov na Irán, v Teheráne zabitý ajatolláh Chameneí a asi 40 predstaviteľov vedenia Iránu.
SITA/AP Photo/Ebrahim Noroozi
Nového vodcu bude voliť Zhromaždenie znalcov, ktoré je jedným z najdôležitejších orgánov Iránskej islamskej republiky. Ide o zbor duchovných, ktorý má právomoc voliť a odvolať najvyššieho vodcu. Zbor má 88 členov, ktorí sa volia v priamych voľbách na osem rokov. Kandidátov na členstvo však musí najprv schváliť Rada strážcov, čo výrazne obmedzuje okruh uchádzačov.
Zhromaždenie znalcov zohralo kľúčovú úlohu v roku 1989, keď po smrti ajatolláha Rúholláha Chomejního zvolilo do funkcie najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího.
Momentálne je tento orgán opäť v centre pozornosti, keďže po Chameneího smrti bude rozhodovať o jeho nástupcovi. Medzi horúcimi kandidátmi na post vodcu sa spomína aj meno Modžtabá Chameneí, ktorý je druhorodeným synom zabitého ajatolláha Chameneího.
Izraelský minister obrany Jisrael Kac v stredu vyhlásil, že „akýkoľvek vodca vymenovaný iránskym teroristickým režimom bude jednoznačným cieľom eliminácie“ a dodal, že „nezáleží na tom, aké bude jeho meno alebo kde sa skryje“.
katarskou metropolou Dauha otriasli výbuchy, explózie hlásia aj z Bahrajnu
Viaceré výbuchy otriasli katarskou metropolou Dauha vo štvrtok len niekoľko hodín po tom, čo úrady oznámili evakuáciu okolia americkej ambasády. Informuje o tom TASR podľa správ agentúr AFP a Reuters.
Podľa reportérov AFP išlo o jedny z najintenzívnejších výbuchov v Katare od začiatku iránskych útokov v sobotu. Nad hlavným mestom stúpa hustý čierny dym. Krajiny Perzského zálivu sú opakovane terčom iránskych útokov dronmi a raketami v rámci odvety za rozsiahle americko-izraelské údery na Irán.
Katarské ministerstvo obrany potvrdilo raketový útok, ktorý podľa vyhlásenia zachytili systémy protivzdušnej obrany. Z miesta zatiaľ úrady neinformovali o škodách a obetiach.
Údery nasledovali len niekoľko hodín po telefonáte katarského premiéra Muhammada bin Abdarrahmána Ál Sáního s iránskym ministrom zahraničných vecí Abbásom Arákčím, počas ktorého premiér vyzval na okamžité ukončenie iránskych útokov na štáty Perzského zálivu.
Explózie boli hlásené aj z bahrajnskej metropoly Manáma. V susednej Saudskej Arábii úrady oznámili zostrelenie troch rakiet a niekoľkých dronov v oblasti mesta Al-Kharj, uviedlo tamojšie ministerstvo obrany na sociálnej sieti X.
Britská agentúra pre námorné obchodné operácie (UKMTO) informovala o silnej explózii na ropnom tankeri pri Kuvajte, ktorá spôsobila únik ropy. Iránske Revolučné gardy vyhlásili, že majú „úplnú kontrolu“ nad Hormuzským prielivom – kľúčovou námornou trasou spájajúcou Perzský záliv s Indickým oceánom a jednu z najdôležitejších pre prepravu energetických surovín.
iránske drony zasiahli letisko v azerbajdžanskom Nachičevane
Drony letiace z Iránu zasiahli vo štvrtok predpoludním areál letiska v azerbajdžanskej exkláve Nachičevan, ktoré sa nachádza asi desať kilometrov od iránskej hranice. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters.
„Približne napoludnie (miestneho času) 5. marca vykonali z územia Iránskej islamskej republiky útoky dronmi proti Nachičevanskej autonómnej republike,“ uviedlo azerbajdžanské ministerstvo zahraničných vecí na základe správy miestnej agentúry Report. Jeden dron podľa rezortu diplomacie zasiahol terminál letiska a druhý dopadol v blízkosti školy v dedine Šakarabad. Incident si vyžiadal dvoch zranených.
Sociálnymi sieťami sa šíria videá, ktoré zachytávajú ako iránsky dron dopadá na areál letiska a následne exploduje. Na mieste vypukol požiar.
Azerbajdžanské ministerstvo zahraničných vecí už avizovalo, že si predvolá iránskeho veľvyslanca v Baku. „Tento útok na azerbajdžanské územie je v rozpore s normami a zásadami medzinárodného práva a prispieva k zvýšeniu napätia v regióne. Žiadame, aby Irán poskytol vysvetlenie tohto incidentu a prijal potrebné naliehavé opatrenia, aby sa takéto incidenty v budúcnosti neopakovali,“ uviedol rezort azerbajdžanskej diplomacie. Baku si zároveň vyhradilo právo reagovať prijatím primeraných opatrení.
Zavedenie opatrení na obranu územnej celistvosti a suverenity a na zaistenie bezpečnosti civilného obyvateľstva a infraštruktúry medzičasom oznámilo azerbajdžanské ministerstvo obrany. „Tieto útoky nezostanú bez odozvy,“ deklarovalo.
Od začiatku izraelsko-americkej vojenskej operácie v Iráne spustil Teherán vlnu odvetných úderov na americké vojenské zariadenia v Perzskom zálive. Okrem toho útoky zaznamenali aj na Cypre a v Turecku. Dopady iránskych dronov alebo rakiet doteraz v Azerbajdžane nezaznamenali.
AFP pripomína, že Izrael patrí k hlavným dodávateľom zbraní pre azerbajdžanskú armádu a od Baku kupuje veľké množstvá ropy. Teherán sa preto už dlhšie obáva, že vláda v Jeruzaleme by mohla využiť azerbajdžanské územie na zosnovanie útokov proti Iránu. Minulý rok po 12-dňovej izraelsko-iránskej vojne uistila azerbajdžanská vláda Teherán, že to Izraelu nedovolí.
Na severozápade Iránu žije množstvo etnických Azerbajdžancov, ktorí sú najväčšou menšinou v krajine tvoriacou viac ako 10 percent obyvateľstva. Teherán má preto dlhodobo obavy zo šírenia separatistických tendencií medzi iránskymi Azerbajdžancami.
USA ohlasujú dominanciu nad iránskou oblohou
Spojené štáty očakávajú, že v priebehu niekoľkých hodín získajú „úplnú kontrolu nad iránskym vzdušným priestorom“, oznámil v stredu Biely dom.
„Očakávame, že v najbližších hodinách získame úplnú a totálnu dominanciu nad iránskym vzdušným priestorom,“ povedala hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová novinárom. Americký minister vojny Pete Hegseth už predtým povedal, že americké a izraelské sily budú mať úplnú a nespornú „kontrolu nad iránskym nebom“, ale nešpecifikoval bližší časový rámec.
revolučné gardy tvrdia, že zasiahli americký tanker
Iránske Revolučné gardy vo štvrtok vyhlásili, že v severnej časti Perzského zálivu zasiahli americký ropný tanker, ktorý následne zachvátil požiar. Upozornila na to agentúra Reuters, píše TASR.
Podľa portálu The Times of Israel môže byť tento incident spojený s útokom na tanker pri pobreží Kuvajtu, o ktorom skôr vo štvrtok informovala agentúra pre námorné obchodné operácie Spojeného kráľovstva (UKMTO).
Revolučné gardy vo svojom stanovisku, ktoré zverejnili iránske štátne médiá, uviedli, že v čase vojny bude plavba cez Hormuzský prieliv kontrolovaná Teheránom. Plavidlám pokúšajúcim sa prejsť cez prieliv už predtým pohrozili spôsobením škôd raketami či dronmi.
Táto kľúčová námorná trasa pre prepravu ropy a zemného plynu spája Perzský záliv s Arabským morom. Za bežnej prevádzky sa cez prieliv prepravuje približne pätina svetovej produkcie ropy.
irán a Izrael pokračovali vo vzájomných útokoch
Irán vo štvrtok vystrelil na Izrael niekoľko rakiet, čo vyvolalo spustenie varovných sirén v niekoľkých oblastiach vrátane Jeruzalema a Tel Avivu, informovala izraelská armáda. Následne bolo počuť výbuchy aj v Teheráne, ktoré nasledovali ako reakcia na iránske útoky. Zatiaľ neboli hlásené žiadne obete na životoch. TASR o tom píše podľa správ agentúr Reuters a AFP a stanice Sky News.
Po niekoľkohodinovej odmlke izraelská armáda oznámila, že „identifikovala rakety vystrelené z Iránu na územie Izraelského štátu“. O odpálení rakiet informovala aj iránska televízna stanica IRIB.
Iránska tlačová agentúra Tasním následne informovala, že v Teheráne bolo počuť niekoľko výbuchov a že Irán aktivoval svoje systémy protivzdušnej obrany.
Medzičasom Saudská Arábia oznámila, že sa jej podarilo zneškodniť tri riadené strely vystrelené na jej územie. „Tri riadené strely boli zachytené a zničené mimo mesta Al-Kharj,“ uviedlo saudské ministerstvo obrany na platforme X.
Katar zároveň vo štvrtok informoval, že začal evakuáciu obyvateľov Dauhy žijúcich v blízkosti amerického veľvyslanectva. „Príslušné orgány evakuujú obyvateľov žijúcich v blízkosti amerického veľvyslanectva ako dočasné preventívne opatrenie,“ uviedlo ministerstvo vnútra na sieti X.
SITA/AP Photo/Hassan AmmarBejrút, Libanon, 5. 3. 2026
izrael zasiahol baštu Hizballáhu v Bejrúte
Izraelský letecký útok vo štvrtok nadránom zasiahol baštu libanonskej militantnej skupiny Hizballáh v južnej časti Bejrútu krátko po tom, ako Izrael vydal varovanie, že sa chystá zaútočiť na toto šiitské proiránske hnutie. TASR o tom píše podľa správy agentúry AFP.
Izraelská armáda predtým vyzvala obyvateľov, aby opustili predmestie Bejrútu, a varovala, že sa chystá zaútočiť na ciele, ktoré súvisia s hnutím.
Libanonské ministerstvo zdravotníctva v stredu neskoro večer oznámilo, že pri predošlých izraelských útokoch na vozidlá na diaľnici vedúcej k bejrútskemu letisku zahynuli traja ľudia. „Dva izraelské letecké útoky na diaľnici vedúcej k letisku zabili troch ľudí a spôsobili zranenia ďalším šiestim osobám,“ uviedol rezort.
Izraelská armáda následne informovala, že cieľom uvedených útokov boli dve osoby v oblasti Bejrútu, bez toho, aby poskytla bližšie podrobnosti.
Vodca militantnej skupiny podporovanej Teheránom Naím Kásim zároveň v stredu vyhlásil, že Hizballáh bude pokračovať v boji proti Izraelu.
Spomínané hnutie v pondelok vypálilo projektily na sever Izraela v reakcii na útoky Tel Avivu a Washingtonu v Iráne, pri ktorých zahynul aj iránsky najvyšší duchovný vodca Alí Chameneí. Izrael následne začal s údermi na ciele Hizballáhu, ktoré si podľa libanonských úradov vyžiadali už najmenej 75 obetí na životoch.
Správy o konflikte z predchádzajúce dňa nájdete tu.