Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Udalosť dňa: Americká ponorka v medzinárodných vodách potopila iránsku vojnovú loď

.tasr .redakcia .svet

Americký minister obrany Pete Hegseth to označil za prvý prípad od druhej svetovej vojny, keď americká ponorka zničila nepriateľskú loď.

Udalosť dňa: Americká ponorka v medzinárodných vodách potopila iránsku vojnovú loď SITA/AP Photo/Vahid Salemi Teherán, 3. 3. 2026

v článku sa dočítate: 

  • Irán a libanonský Hizballáh súbežne odpálili rakety na Izrael
  • Turecko zostrelilo balistickú raketu smerujúcu z Iránu na jeho územie,
  • izraelská armáda v noci na stredu oznámila, že spustila rozsiahlu vlnu útokov na Irán
  • počet mŕtvych v Iráne v dôsledku útokov USA a Izraela stúpol na najmenej 1045,
  • americká spravodajská služba má v pláne vyzbrojiť iránskych Kurdov s cieľom vyvolať v krajine povstanie, informuje televízia CNN,
  • iránske Revolučné gardy tvrdia, že majú úplnú kontrolu nad Hormuzským prielivom,
  • trojdennú rozlúčku s najvyšším vodcom Chameneím odložili, zatiaľ nie sú známe podrobnosti.

americká ponorka v medzinárodných vodách potopila iránsku vojnovú loď

V medzinárodných vodách Indického oceánu došlo k incidentu, pri ktorom americká ponorka potopila iránsku vojnovú loď. Agentúra Reuters uviedla, že k zásahu lode došlo pri pobreží Srí Lanky. Americký minister obrany Pete Hegseth to označil za prvý prípad od druhej svetovej vojny, keď americká ponorka zničila nepriateľskú loď.

Srílanské úrady, na ktoré sa odvoláva agentúra AP, uviedli, že sa podarilo zachrániť 32 členov posádky iránskej lode. Reuters informoval, že z mora vytiahli aj niekoľko tiel. S odvolaním sa na zdroje zo srílanského námorníctva a ministerstva obrany dodal, že nezvestných je najmenej 101 osôb.

Na tlačovej konferencii s predsedom Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA Danom Caineom zároveň Hegseth vyhlásil, že Spojené štáty a Izrael ako „dve najsilnejšie letectvá na svete“ budú mať do menej než siedmich dní „úplnú kontrolu nad iránskou oblohou, bez akéhokoľvek odporu“.

„Budeme lietať celý deň aj celú noc, deň i noc, vyhľadávať, zameriavať a ničiť rakety a obranný priemysel iránskej armády,“ avizoval minister.

Dodal, že cieľom bude aj „identifikovať a zameriavať ich lídrov a vojenských veliteľov“. „Budeme lietať nad Teheránom, nad Iránom,... nad Revolučnými gardami. Iránski lídri sa budú pozerať nahor a uvidia len americkú a izraelskú vzdušnú silu... každú minútu každého dňa, kým nerozhodneme, že je koniec. A Irán proti tomu nebude môcť urobiť nič,“ vyhlásil Hegseth.

Pred novinármi sa minister obrany USA tiež vyjadril, že nepošle žiadny „odkaz spojencom Iránu, konkrétne Rusku a Číne,“ ktorí vyzvali na ukončenie bojových operácií v Iráne. Dodal, že „oni v skutočnosti nie sú faktorom a náš problém nie je v nich, ale v iránskych jadrových ambíciách.“

irán a libanonský Hizballáh súbežne odpálili rakety na Izrael

Oblasť izraelského Tel Avivu bola v stredu cieľom rakiet odpálených súčasne z Iránu a z Libanonu, potvrdil hovorca izraelskej armády. Polícia oznámila, že vo viacerých častiach mesta spadli trosky striel. TASR o tom informuje podľa agentúry DPA.

Armádny hovorca uviedol, že jedna raketa bola odpálená z Iránu a viacero ďalších vystrelilo libanonské militantné hnutie Hizballáh. Doplnil, že proti tejto hrozbe aktivovali protivzdušnú obranu. Podľa portálu Times of Israel ešte pred vstupom do izraelského vzdušného priestoru zostrelila jednu iránsku raketu.

Poplašné sirény sa následne ozvali aj v Jeruzaleme a v iných miestach v Izraeli, informovali novinári agentúry AFP krátko po upozornení armády, že zachytila ďalšie balistické strely z Iránu po odpálení asi piatich rakiet z Libanonu.

počet mŕtvych v Iráne v dôsledku útokov USA a Izraela stúpol na najmenej 1045

Na najmenej 1045 stúpol počet obetí americko-izraelských útokov v Iráne, oznámila v stredu iránska agentúra Tasním s odvolaním sa na nadáciu pre veteránov a mučeníkov. Nadácia uvádza, že ide len o dosiaľ identifikované  obete pripravené na pohreb, píše TASR podľa správ agentúr AP a AFP.

Teherán, 4. 3. 2026SITA/AP Photo/Vahid SalemiTeherán, 4. 3. 2026

Iránsky Červený polmesiac v utorok vyhlásil, že pri útokoch od soboty zahynulo najmenej 787 ľudí. „Pokračujú práce zamerané na pátranie a odstraňovanie trosiek, ako aj preprava zranených a poskytovanie lekárskej pomoci,“ uvádza sa vo vyhlásení organizácie.

turecko zostrelilo balistickú raketu smerujúcu z Iránu na jeho územie

Turecké ministerstvo obrany v stredu oznámilo, že systémy protivzdušnej obrany Severoatlantickej aliancie vo východnom Stredomorí zostrelili balistickú raketu vypálenú z územia Iránu ešte pred tým, ako vletela do tureckého vzdušného priestoru. TASR o tom informuje podľa správ agentúr Reuters, AFP a AP.

Strela preletela cez vzdušné priestory Iraku a Sýrie. „Balistická raketa odpálená z Iránu... bola včas zneškodnená prostriedkami protivzdušnej a protiraketovej obrany NATO umiestnenými vo východnom Stredomorí a deaktivovaná,“ uviedol turecký rezort obrany.

Ministerstvo vo vyhlásení spresnilo, že pri incidente nedošlo k žiadnym obetiam ani zraneniam. Dodalo, že Turecko si vyhradzuje právo reagovať na nepriateľské akcie. Zároveň varovalo zúčastnené strany, aby sa zdržali krokov, ktoré by mohli konflikt na Blízkom východe eskalovať.

rozlúčku s Chameneím odložili pre očakávanú „bezprecedentnú účasť“

Plánovanú poslednú rozlúčku s najvyšším iránskym vodcom ajatolláhom Alím Chameneím odložili pre očakávanú „bezprecedentú účasť“, oznámila v stredu štátna televízia. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Rozlúčková ceremónia pre umučeného imáma bola odložená. Nový dátum bude oznámený neskôr,“ uviedla televízia. Pôvodný termín bol v stredu večer o 22.00 h miestneho času (19.30 h SEČ) v teheránskej Mešite imáma Chomejního a mala trvať tri dni.

Chameneí viedol islamskú republiku od roku 1989 a ráno 28. februára bol zabitý pri izraelskom leteckom údere, prakticky hneď na začiatku spoločnej americko-izraelskej vojenskej operácie proti Iránu.

CIA chce vyzbrojiť iránskych Kurdov s cieľom vyvolať povstanie, tvrdí CNN

Americká spravodajská služba (CIA) má v pláne vyzbrojiť iránskych Kurdov s cieľom vyvolať v krajine povstanie. Informovala o tom v stredu televízia CNN s odvolaním sa na svoje zdroje. 

Zámerom USA je podľa jedného zo zdrojov, aby kurdské milície zaútočili na iránske bezpečnostné zložky. Bežným Iráncom  by to umožnilo vyjsť do ulíc a nemuseli by sa obávať tvrdých zákrokov úradov ako počas nepokojov januári. Iný americký predstaviteľ uviedol, že Kurdi by mohli pomôcť zasiať chaos v Iráne a oslabiť vojenské kapacity režimu. 

CNN upozorňuje, že izraelská armáda v uplynulých dňoch útočí na iránske vojenské a policajné základne pozdĺž hraníc s Irakom. Čiastkovým cieľom je podľa jedného zo zdrojov pripraviť pôdu pre možný prílev ozbrojených kurdských síl do severozápadného Iránu.

Iránske kurdské opozičné ozbrojené skupiny majú pozdĺž iracko-iránskych hraníc tisíce bojovníkov, predovšetkým v irackom Kurdistane. Niekoľko z týchto milícií už vydalo verejné vyhlásenia, v ktorých naznačujú bezprostrednú akciu a vyzývajú iránske ozbrojené sily na dezerciu. Iránsky Zbor islamských revolučných gárd (IRGC) proti nim tiež od začiatku americko-izraelskej vojenskej operácie pravidelne útočí.

Podľa vysokopostaveného iránskeho kurdského predstaviteľa sa v utorok americký prezident Donald Trump telefonicky rozprával s predsedom Demokratickej strany iránskeho Kurdistanu (KDPI) Mustafom Hidžrim aj s lídrami irackých kurdských skupín. CNN pripomína, že akýkoľvek pokus USA o vyzbrojenie iránskych Kurdov by museli odsúhlasiť kurdské hnutia v Iraku, keďže územie pod ich kontrolou by bolo použité na dodávky zbraní a ako odrazový mostík na prípadné útoky. 

Zdroje upozorňujú, že prípadná vojenská podpora USA a Izraela pre kurdské pozemné sily v Iráne by musela byť rozsiahla. Americké spravodajské služby neustále poukazujú na to, že iránski Kurdi v súčasnosti nemajú vplyv ani zdroje na  úspešné povstanie proti vláde v Teheráne. Iránske kurdské strany preto chcú politické záruky od Trumpovej vlády ešte pred akýmkoľvek ozbrojeným odporom voči Teheránu.

Na Blízkom východe žije 25 až 30 miliónov Kurdov, najmä v oblastiach na hraniciach Turecka, Sýrie, Iraku a Iránu. Väčšina z nich vyznáva sunnitský islam. V jednotlivých regiónoch majú rozmanité kultúrne, sociálne, náboženské a politické tradície, ako aj rôzne dialekty.

Spolupráca medzi Kurdmi a CIA v Iraku je dlhodobá. Tajná služba tam má podľa zdrojov jednu základňu pri hraniciach s Iránom. V hlavnom meste irackého Kurdistanu Arbíl sa tiež nachádza americký konzulát a v rámci proteroristickej koalície sú tam nasadené aj americké jednotky.

CNN pripomína, že časť Kurdov po invázii USA do Iraku a následnej občianskej vojne dúfali, že poloautonómna kurdská oblasť získa nezávislosť výmenou za spoluprácu s americkými silami, k čomu však nikdy nedošlo. S USA spolupracovali aj Kurdi v susednej Sýrii, kde ich bojovníci tvorili hlavnú silu v boji proti teroristom z Islamského štátu.

Spojené štáty sú však terčom kritiky, že po rokoch spojenectva sýrskych Kurdov opustili. Sily novej sýrskej vlády totiž v januári po úspešnej ofenzíve obsadili územia pod kontrolou miestnych kurdských milícií. Osobitný vyslanec pre Sýriu Tom Barrack v reakcii povedal, že účel spojenectva USA so sýrskymi Kurdmi „vo veľkej miere zanikol“.

v noci útočili Izrael aj Irán

Oznámenie o útokoch prišlo niekoľko hodín po tom, čo iránske Revolučné gardy zaútočili raketami a dronmi na viaceré oblasti Izraela vrátane Tel Avivu, kde najmenej jedna žena utrpela zranenia spôsobené dopadom trosiek zostrelenej munície. Zatiaľ nie sú k dispozícii žiadne ďalšie informácie o prípadných obetiach či škodách.

Silné výbuchy podľa agentúry AFP zazneli v stredu po polnoci aj v libanonskej metropole Bejrút, kde Izrael pravidelne cieli na proiránske militantné hnutie Hizballáh.

Iránska štátna televízia uviedla, že Revolučné gardy vystrelili 40 balistických rakiet na ciele spojené s americkou armádou na Blízkom východe. Cieľom bolo hlavné mesto irackého Kurdistanu Arbíl, dve vojenské základne v Kuvajte a dve americké vojnové lode.

iránske Revolučné gardy tvrdia, že majú úplnú kontrolu nad Hormuzským prielivom

Iránske Revolučné gardy v stredu vyhlásili, že majú úplnú kontrolu nad Hormuzským prielivom, kľúčovou námornou trasou pre prepravu ropy a zemného plynu. Plavidlám pokúšajúcim sa prejsť cez prieliv pohrozili spôsobením škôd raketami či dronmi, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

„V súčasnosti je Hormuzský prieliv pod úplnou kontrolou námorníctva Islamskej republiky,“ píše sa vo vyhlásení, ktoré zverejnila iránska agentúra Fárs.

Americký prezident Donald Trump pritom v utorok večer oznámil, že americké námorníctvo začne čo najskôr v prípade potreby sprevádzať ropné tankery cez Hormuzský prieliv. Spojené štáty podľa neho v každom prípade zaručia voľný tok energetických surovín do celého sveta.

Trump oznámil, že s okamžitou platnosťou nariadil vládnej agentúre pre rozvojové financovanie (DFC), aby „za veľmi rozumnú cenu poskytovala poistenie politických rizík a záruky finančnej bezpečnosti“ pre všetok námorný obchod, najmä v oblasti energetiky, prechádzajúci cez Perzský záliv. „Táto služba bude k dispozícii všetkým lodným dopravcom,“ uviedol.

V dôsledku vojny na Blízkom východe, ktorú spustili sobotňajšie americké a izraelské údery na Irán, prudko vzrástli ceny ropy na svetových trhoch.

izraelské útoky v Libanone si vyžiadali obete, armáda vyzvala na evakuáciu

Libanonské ministerstvo zdravotníctva v stredu oznámilo, že pri izraelských útokoch na dve mestá južne od Bejrútu zahynulo najmenej šesť ľudí a ďalších osem utrpelo zranenia. Izraelská armáda zároveň vyzvala obyvateľov 16 miest a dedín na juhu Libanonu, aby okamžite opustili svoje domovy. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP a stanice al-Džazíra.

Libanon, Bejrút, 4. 3. 2026SITA/AP Photo/Bilal HusseinLibanon, Bejrút, 4. 3. 2026

„Pre vašu bezpečnosť musíte okamžite opustiť svoje domovy,“ uviedol hovorca izraelskej armády Avichaj Adrai so zoznamom 16 oblastí vrátane mesta Šakra. Podľa izraelskej strany budú údery zamerané na militantov proiránskeho hnutia Hizballáh.

Ďalší izraelský nálet v stredu zasiahol štvorposchodovú budovu v meste Baalbek na východe Libanonu, informovali tamojšie štátne médiá. Podľa prvých správ si útok vyžiadal niekoľko obetí, pričom záchranné zložky pokračujú v pátraní pod troskami. Libanonské úrady už v utorok večer uviedli, že v dôsledku izraelskej „agresie“ zahynulo už najmenej 50 ľudí a zranenia utrpelo ďalších 335 osôb.

iránska balistická raketa zasiahla americkú základňu al-Udajd

Iránska balistická raketa v utorok zasiahla americkú vojenskú základňu al-Udajd v Katare, oznámilo tamojšie ministerstvo obrany. Z miesta nehlásia obete, informuje TASR podľa správ agentúry AFP a stanice al-Džazíra.

Ministerstvo vo vyhlásení doplnilo, že na územie Kataru smerovala z Iránu aj ďalšia raketa, ktorú systémy protivzdušnej obrany úspešne zneškodnili. „Naše ozbrojené sily disponujú všetkými prostriedkami na ochranu a zachovanie suverenity štátu a jeho územia a na rázne čelenie akejkoľvek hrozbe,“ uvádza sa ďalej v stanovisku.

Oznámenie rezortu obrany nasledovalo po tom, čo bolo niekoľko hodín predtým v okolí hlavného mesta Dauha počuť sériu výbuchov. Najväčšia americká základňa na Blízkom východe al-Udajd sa nachádza približne 30 kilometrov juhozápadne od metropoly.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite