v článku sa dočítate: 

• predstavitelia americkej armády oznámili, že zničili veliteľské stanovištia Revolučných gárd, iránske systémy protivzdušnej obrany a odpaľovacie zariadenia,
• Iránske revolučné gardy tvrdia, že zasiahli leteckú základňu USA v Bahrajne,
• Spojené štáty potvrdili, že americké veľvyslanectvo v Rijáde zasiahli dva drony, ktoré spôsobili menší požiar,
• Francúzsko nasadí na Cypre protiraketové a protidronové systémy a dve fregaty,
• Izraelské ozbrojené sily v utorok uviedli, že ich jednotky „operujú v južnom Libanone,“
• prví Slováci z Izraela a Jordánska sú na ceste domov

Izrael aj Irán v utorok dopoludnia pokračovali v leteckých útokoch. Pri údere na iránsku leteckú základňu v Kermáne hlásia miestne médiá 13 mŕtvych vojakov. Drony zasiahli tiež ománsky prístav Dakm, ako aj pozície iránskych exilových kurdských milícií v irackom Kurdistane. TASR o tom informuje podľa agentúr AFP a AP.

O 13 obetiach na základni v Kermáne píše tlačová agentúra Tasním. Mesto sa nachádza asi 800 kilometrov juhovýchodne od Teheránu a na miestnej základni sú umiestnené vojenské vrtuľníky.

Izraelská armáda predtým oznámila, že vykonáva „simultánne“ útoky na ciele militantného hnutia Hizballáh v Bejrúte a vojenské ciele v Teheráne. O piatich ďalších obetiach v meste Hamadán informovala agentúra IRNA. Útoky zaznamenali aj v ďalších iránskych mestách vrátane Isfahánu a Širázu.

SITA/AP Photo/Hussein MallaDym stúpa zo zničenej budovy po izraelskom útoku na južnom predmestí Bejrútu Dahiyeh.

Drony v utorok ráno zasiahli palivové nádrže v ománskom prístave Dakm. Podľa ománskej tlačovej agentúry spôsobili iba menšie škody a nedošlo k žiadnym zraneniam.

Predstavitelia americkej armády oznámili v utorok, že zničili veliteľské stanovištia Revolučných gárd, iránske systémy protivzdušnej obrany a odpaľovacie zariadenia. Došlo k tomu v rámci vojenskej operácie na Blízkom východe, ktorá sa začala v sobotu, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

„Americké sily zničili veliteľské a riadiace stanovištia Islamských Revolučných gárd, iránske protivzdušné obranné systémy, odpaľovacie zariadenia pre rakety a drony, ako aj vojenské letecké základne v rámci pokračujúcich operácií,“ uviedlo Ústredné velenie ozbrojených síl USA (CENTCOM) v príspevku na X.

U.S. forces have destroyed Islamic Revolutionary Guard Corps command and control facilities, Iranian air defense capabilities, missile and drone launch sites, and military airfields during sustained operations. We will continue to take decisive action against imminent threats… pic.twitter.com/0aHEyVHf5e

— U.S. Central Command (@CENTCOM) March 3, 2026

Velenie ozbrojených síl neposkytlo žiadne dôkazy k svojmu vyhláseniu. „Budeme naďalej podnikať rozhodné kroky proti bezprostredným hrozbám, ktoré predstavuje iránsky režim,“ dodalo.

As the Secretary of War stated this morning, U.S. forces are hitting Iran surgically, overwhelmingly, and unapologetically. Operation Epic Fury is laser-focused on destroying Iranian offensive missiles. pic.twitter.com/0mwRSOPwUb

— U.S. Central Command (@CENTCOM) March 3, 2026

iránske revolučné gardy tvrdia, že zasiahli leteckú základňu USA v Bahrajne

Iránske Revolučné gardy v utorok vyhlásili, že zasiahli americkú leteckú základňu v Bahrajne. Na základňu vypustili 20 dronov a tri rakety, pričom došlo k „zničeniu hlavného veliteľského centra“ tejto základne. TASR o tom informuje podľa správ agentúry AFP a stanice BBC.

„IRGC (Iránske revolučné gardy) oznámili, že ich námorné sily za úsvitu vykonali rozsiahly útok dronmi a raketami na americkú leteckú základňu v oblasti“ na juhu Bahrajnu, uviedla na platforme Telegram iránska agentúra IRNA.

Podľa iránskej agentúry Fárs Revolučné gardy útokmi zničili americkú budovu velenia a personálu na leteckej základni v Bahrajne a spôsobili explóziu zásobníkov paliva.

BBC informuje, že USA sa dosiaľ nevyjadrili k týmto úderom. 

Irán v noci na utorok útočil aj v Katare, kde tamojšia armáda zneškodnila dve iránske strely. Výbuchy bolo počuť aj v diplomatickej štvrti v Rijáde, kde dva drony zasiahli americké veľvyslanectvo a spôsobili požiar.

USA obmedzujú diplomatickú činnosť na Blízkom východe

Americké ministerstvo zahraničných vecí v utorok oznámilo, že nariadilo svojim diplomatom a ich rodinám v Bahrajne a Jordánsku, aby krajiny opustili, ak ich prítomnosť tam nie je nevyhnutná. Veľvyslanectvo USA v Kuvajte potvrdilo, že v dôsledku bojov s Iránom zostáva až do odvolania zatvorené. TASR o tom informuje podľa správ agentúry AFP.

Rezort diplomacie v príspevku na platforme X uviedol, že aktualizoval cestovné odporúčania pre Bahrajn aj Jordánsko, „aby odzrkadľovali nariadený odchod personálu, ktorý nie je nevyhnutný, a rodinných príslušníkov vládnych zamestnancov“.

Washington k rovnakému kroku pristúpil ešte v pondelok v Iraku. Ministerstvo vyhlásilo, že v aktualizovanom cestovnom odporúčaní „nariadilo zamestnancom americkej vlády, ktorí nie sú nevyhnutní, aby z bezpečnostných dôvodov opustili Irak“.

Veľvyslanectvo v Kuvajte v utorok „zrušilo všetky pravidelné a núdzové konzulárne schôdzky“ a o ďalšom vývoji bude informovať. V pondelok ráno stúpal po sérii iránskych útokov z budovy veľvyslanectva čierny dym. Ambasáda preto vyzývala ľudí, aby do jej priestorov nechodili a ukryli sa u seba doma. 

Spojené štáty v utorok potvrdili, že americké veľvyslanectvo v Rijáde zasiahli dva drony, ktoré spôsobili menší požiar. „Vzhľadom na útok na veľvyslanectvo sa mu až do odvolania vyhýbajte,“ uvádza sa v stanovisku ambasády.

USA odvolaním svojich diplomatov a uzavretím veľvyslanectiev reagujú na prebiehajúce boje na Blízkom východe a odvetné útoky Iránu proti izraelsko-americkej operácii, ktorá sa začala v sobotu. 

francúzsko nasadí na Cypre protiraketové a protidronové systémy

Francúzsko nasadí na Cypre protiraketové a protidronové systémy a dve fregaty ako reakciu na pondelňajší zásah britskej vojenskej základne Akrotiri iránskym dronom. Informáciu priniesla v utorok agentúra CNA v nadväznosti na telefonát prezidentov Cypru Nikosa Christodulidisa a Francúzska Emmanuela Macrona, píše TASR.

Christodulidisa podľa informácií agentúry CNA v utorok ráno oboznámili s Macronovým rozhodnutím poslať na ostrov protiraketové a protidronové systémy, ako aj jednu fregatu, ku ktorej sa čoskoro pripojí druhá.

Cyperský prezident Macrona požiadal o pomoc počas pondelňajšieho spoločného telefonátu. Christodulidis o vyslanie fregaty v rovnaký deň požiadal aj nemeckého kancelára Friedricha Merza. Aj on údajne reagoval pozitívne a rozhodnutie nemeckej vlády sa očakáva každú chvíľu.

Agentúra CNA pripomína, že v pondelok o 00.03 h miestneho času (v nedeľu o 23.03 SEČ) iránsky dron Šahíd zasiahol britskú základňu Akrotiri a spôsobil tam menšie škody. Grécko následne vyslalo na Cyprus dve fregaty a dve stíhacie lietadlá F-16.

izraelská armáda tvrdí, že jej vojaci operujú v južnom Libanone

Izraelské ozbrojené sily v utorok uviedli, že ich jednotky „operujú v južnom Libanone“. Vojaci sú podľa vyhlásenia rozmiestnení na viacerých miestach v blízkosti hraníc v „predsunutom obrannom postavení“. Armáda to potvrdila krátko po začiatku novej vlny útokov na ciele militantného hnutia Hizballáh. TASR o tom informuje podľa televízie Sky News a agentúr AFP a AP.

Cieľom je podľa armády zvýšiť bezpečnosť obyvateľov severného Izraela v blízkosti hraníc s Libanonom, kde sa posilnila vojenská prítomnosť a protivzdušná obrana. Evakuáciu Izraelčanov z týchto oblastí nateraz armáda neplánuje.

„Aby sme zabránili priamemu ostreľovaniu izraelských obcí, spolu s premiérom Benjaminom Netanjahuom sme povolili ozbrojeným silám postúpiť a obsadiť ďalšie strategické územia v Libanone a odtiaľ brániť pohraničné obce,“ uviedol vo vyhlásení izraelský minister obrany Jisrael Kac.

Izrael v októbri 2024 podnikol inváziu do južného Libanonu s cieľom zastaviť ostreľovanie Izraela Hizballáhom, ktorý dlhodobo finančne a dodávkami zbraní podporuje Irán. Šiitska militantná skupina na Izrael pravidelne útočila od začiatku vojny v Pásme Gazy 7. októbra 2023. Obe strany uzatvorili prímerie v novembri 2024 a Izrael sa z Libanonu následne takmer úplne stiahol. Doteraz však okupuje päť pozícií na juhu krajiny.

Podplukovník izraelskej armády Nadav Šošani uviedol, že nasadenie vojakov na nové pozície je doplnením piatich izraelských posádok na už okupovaných územiach. Nateraz vylúčil vyslanie izraelských vojakov do Iránu a takýto scenár označil za „málo pravdepodobný“.

Izrael podnikol nové útoky na ciele Hizballáhu v noci na pondelok po tom, čo hnutie v reakcii na americko-izraelskú vojenskú operáciu v Iráne zaútočilo na územie Izraela. Libanonská vláda v reakcii zakázala vojenské aktivity Hizballáhu.

Hnutie v utorok napriek tomu oznámilo, že zaútočilo na tri izraelské vojenské základne „v reakcii na zločinnú izraelskú agresiu na desiatky libanonských miest a obcí“. Išlo o odvetu za sériu izraelských útokov na jeho bašty v Libanone, vrátane južných predmestí Bejrútu. Hizballáh zasiahol základne Ramat David a Meron na severe Izraela, ako aj ďalšiu základňu na okupovaných Golanských výšinách.

Izraelská armáda predtým v utorok oznámila, že vykonáva „simultánne“ útoky na ciele Hizballáhu v Bejrúte a vojenské ciele v Teheráne. Podľa portálu The Times of Israel armáda potvrdila, že zachytila dva drony a niekoľko rakiet smerujúcich z Libanonu.

prví Slováci z Izraela a Jordánska sú na ceste domov

Prví Slováci z Izraela a Jordánska sú na ceste na Slovensko. Na sociálnej sieti o tom informovalo Ministerstvo obrany (MO) SR s tým, že ich preváža vojenský špeciál Spartan C-27J.

„S Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a Ministerstvom vnútra SR je bezpečnosť každého jedného človeka a návrat k tým, ktorí ich s láskou očakávajú na Slovensku, našou prioritou,“ uviedol rezort.