v článku sa dočítate: 

• Revolučné gardy zasiahli tanker s údajným prepojením na USA, plavidlo horí v Hormuzskom prielive
• Po smrti je aj vdova po ajatolláhovi Chameneím
• Spojené štáty tvrdia, že získali vzdušnú nadvládu nad Iránom
• Cielené iránske útoky na saudskoarabský ropný sektor môžu vyvolať ozbrojenú reakciu
• Izrael tvrdí, že v Bejrúte zabil šéfa tajnej služby Hizballáhu
• Armáda USA oznámila smrť štvrtého vojaka
• Iránsky prezident vymenoval za ministra obrany generála Revolučných gárd
• Tri americké stíhačky omylom zostrelila kuvajtská protivzdušná obrana
• Izrael zaútočil na ciele Hizballáhu po celom Libanone
• Irán po 48 hodinách: Taktický úspech, strategická neistota
• Trump vyhlásil, že útoky na Irán budú pokračovať, kým sa nesplnenia všetky ciele

katar zostrelil dva iránske stroje SU-24

Katarské vojenské letectvo v pondelok zostrelilo dve iránske lietadlá smerujúce k územiu Kataru po tom, čo Irán skôr počas dňa zaútočil na plynárenské zariadenia v Perzskom zálive. Oznámilo to katarské ministerstvo obrany vo svojom vyhlásení.

„Katarské vzdušné sily zostrelili dve lietadlá typu SU‑24, ktoré prilietali z Iránskej islamskej republiky,“ uviedlo ministerstvo. Zároveň sa im podarilo zachytiť sedem balistických striel pomocou protivzdušnej obrany, päť dronov zneškodnili katarské vzdušné a námorné sily. Útoky smerovali na viaceré oblasti v štáte.

revolučné gardy zasiahli tanker s údajným prepojením na USA, plavidlo horí v Hormuzskom prielive

Iránske revolučné gardy v pondelok oznámili, že v Hormuzskom prielive zaútočili na ropný tanker údajne napojený na Spojené štáty. Útok bol súčasťou série iránskych odvetných úderov po americko‑izraelskej ofenzíve, ktorá začala cez víkend.

„Tanker ATHE NOVA, jeden zo spojencov USA v Hormuzskom prielive, stále horí po zásahu dvoma dronmi,“ uviedli revolučné gardy vo vyhlásení.

Už v sobotu informovali, že po začiatku amerických a izraelských útokov uzavreli prieliv, ktorý je kľúčovou trasou pre svetové dodávky ropy a plynu. Prepravuje sa ním takmer pätina svetovej produkcie ropy.

trump nevylučuje vyslanie pozemných jednotiek do Iránu

Americký prezident Donald Trump v pondelok pre denník New York Post povedal, že nevylučuje v prípade potreby vyslanie amerických pozemných jednotiek do Iránu. Zopakoval, že prebiehajúca vojenská operácia podľa neho postupuje rýchlo. V rozhovore tiež obvinil Teherán, že sa rozhodol stiahnuť z rokovaní s Washingtonom. Informuje o tom TASR.

„Nemám strach z vyslania vojakov do terénu - na rozdiel od ostatných prezidentov, ktorí hovoria: 'Vojaci do terénu nepôjdu.' Ja to nehovorím,“ vyhlásil. Neočakáva však, že bude takéto nasadenie potrebné.

Trump povedal, že konečné rozhodnutie zaútočiť na Irán učinil po posledných rokovaniach, ktoré sa uskutočnili minulý štvrtok v Ženeve. Z časti ho vraj ovplyvnili spravodajské informácie, že Teherán v tajnosti znovu začal pracovať na jadrových projektoch.

SITA/AP Photo/Vahid SalemiTeherán, 2. 3. 2026

„Viedli sme veľmi vážne rokovania, boli tam, a potom z nich vycúvali,“ tvrdil americký prezident. Omán ako sprostredkovateľ rozhovorov pritom vo štvrtok hlásil, že vyjednávači USA a Irán dosiahli dobrý pokrok, čo však spochybnili viaceré zahraničné médiá. Podľa Trumpa Iránci neboli ochotní súhlasiť s tým, že ukončia obohacovanie uránu.

Šéf Bieleho domu už v nedeľu večer naznačil, že operácia proti Iránu bude podľa odhadov USA trvať približne štyri týždne.

„Pôjde to celkom rýchlo,“ povedal potom v pondelok pre denník NY Post. „Postupujeme presne podľa plánu, dokonca s predstihom, čo sa týka (iránskeho) vedenia - 49 zabitých - a to, ako sme predpokladali, malo trvať najmenej štyri týždne, a my sme to zvládli za jeden deň,“ uviedol.

V skoršom rozhovore pre stanicu CNN povedal, že USA zatiaľ nevedia, kto by sa mohol ujať vedenia Iránu po najvyššom vodcovi krajiny Alím Chameneím, ktorý zahynul pri víkendových amerických a izraelských úderoch. „Oni sami nevedia, kto je na čele. Trochu to pripomína rad na úradoch práce,“ povedal o Iráncoch. 

Dodal, že americká armáda už teraz podľa neho dáva Iránu „poriadne na frak“, veľká vlna útokov však vraj ešte len len príde, a to čoskoro. „Ešte sme ani nezačali na nich tvrdo útočiť,“ vyhlásil s tým, že toto je spôsob, ako zaobchádzať s Iránom. 

USA zároveň podľa Trumpa robia viac než len vojenský útok, aby Iráncom pomohli získať späť kontrolu nad svojou krajinou. „Naozaj robíme. Ale momentálne chceme, aby všetci zostali doma. Vonku to nie je bezpečné,“ upozornil a varoval, že situácia sa ešte zhorší.

po smrti je aj vdova po ajatolláhovi Chameneím

Následkom zranení po sobotňajšom útoku Spojených štátov a Izraela na Irán podľahla aj vdova po iránskom najvyššom vodcovi ajatolláhovi Alím Chameneím. S odvolaním sa na iránske médiá o tom v pondelok informovala agentúra Reuters, píše TASR.

Mansúre Chódžaste Bagerzádehová utrpela zranenia v sobotu pri útokoch, ktoré podľa iránskych oficiálnych zdrojov zasiahli aj Chameneího rodinné sídlo. O život pri nich prišli aj ďalší členovia ajatolláhovej rodiny.

Ajatolláh bol s Mansúre Chódžaste Bagerzádehovou ženatý viac ako 50 rokov - zosobášili sa v roku 1964. Napriek tomu, že bola vydatá za jedného z najmocnejších mužov Iránu, vie sa o nej veľmi málo - na rozdiel od manželiek iných svetových lídrov sa držala v úzadí. Aj preto ju pozorovatelia označovali za „neviditeľnú ženu“ iránskeho vedenia.

Narodila sa v roku 1947 v Mašhade, známom pútnickom meste na severovýchode Iránu, kde sa nachádza aj hrob imáma Rézu - potomka proroka Mohameda. Jej otec bol uznávaným obchodníkom a rodina sa pohybovala v náboženských a obchodných kruhoch, ktoré vtedy tvorili základ iránskej strednej triedy. Jej manželstvo s Chameneím dohodli rodiny.

Mladá rodina sa krátko po svadbe presťahovala do mesta Kóm, centra šiitského náboženského vzdelávania, kde sa Chameneí zaradil medzi stúpencov ajatolláha Rúholláha Chomejního. Irán v tom čase ešte ovládal šach Mohammad Rezá Pahlaví, ktorý presadzoval orientáciu Iránu na na Západ. Chomejní kritizoval, že Irán sa odkláňa od islamu, a z exilu v Iraku a neskôr vo Francúzsku vyzýval na revolúciu.

Chameneí bol v tomto období v Iráne, kde budoval opozičné štruktúry. Šachov autoritársky režim ho sledoval a opakovane zatýkal – vo väzení bol celkovo šesťkrát.

Odchod šacha z Iránu 16. januára 1979 znamenal koniec monarchie a otvoril cestu k nastoleniu islamskej republiky. Po víťazstve islamskej revolúcie sa Chomejní vrátil do Iránu a Chameneí sa stal jednou z kľúčových postáv nového režimu. V rokoch 1981–89 pôsobil ako prezident a po Chomejního smrti sa stal najvyšším vodcom, najvplyvnejším mužom v krajine.

Chameneí mal s manželkou šesť detí – štyroch synov a dve dcéry, hoci niektoré zdroje uvádzajú tri dcéry a troch synov.

Viacerí ich synovia sú verejne známi a žijú v Iráne, no - podobne ako matka - sa vyhýbajú verejnosti. Jeden zo synov - Modžtabá Chameneí - sa sporadicky objavuje v politických diskusiách. V rodine je aj viacero vnúčat, o ktorých je však dostupných len minimum informácií.

Iránske vedenie v nedeľu (1. marca) potvrdilo, že Chameneí bol počas sobotňajšieho americko-izraelského útoku na Irán zabitý.

Spolu s ním zahynula jedna z jeho dcér, zať, nevesta a vnučka.  Identitu dcéry úrady nešpecifikovali. Ostatní členovia rodiny vrátane Mansúre boli podľa dostupných informácií prevezení na bezpečné miesto pod ozbrojenou ochranou. 

Podľa oficiálnych iránskych zdrojov bol Chameneí zabitý pri americko-izraelskom útoku na komplex v Teheráne, kde sa nachádzala jeho kancelária a rezidencia. Iránske médiá informovali, že cieľom operácie boli objekty spojené s najvyšším vedením štátu a bezpečnostným aparátom. Spolu s Chameneím zahynulo približne 40 vysokopostavených predstaviteľov režimu.

Ich smrť predstavuje najväčší zásah do iránskej mocenskej štruktúry od roku 1979. Systém Islamskej republiky je formálne nastavený tak, že v prípade úmrtia najvyššieho vodcu prechádzajú jeho právomoci dočasne na kolektívny orgán zložený z prezidenta, šéfa súdnictva a jedného z duchovných členov Rady strážcov. Nového vodcu zvolí Rada expertov.

spojené štáty tvrdia, že získali vzdušnú nadvládu nad Iránom

Americké ozbrojené sily dosiahli vzdušnú nadvládu nad Iránom, vyhlásil v pondelok najvyšší predstaviteľ americkej armády generál Dan Caine.

Údery amerických síl „viedli k nastoleniu lokálnej vzdušnej nadvlády. Táto prevaha nielen posilní ochranu našich síl, ale zároveň im umožní pokračovať v operáciách nad Iránom,“ povedal na tlačovej konferencii predseda amerického Zboru náčelníkov štábov.

Spojené štáty podnikli v uplynulých dňoch spolu s Izraelom rozsiahle letecké útoky na iránske ciele, na čo Teherán reagoval odvetnými údermi proti americkým a spojeneckým pozíciám v regióne, uviedla agentúra AFP.

cielené iránske útoky na saudskoarabský ropný sektor môžu vyvolať ozbrojenú reakciu

Cielený iránsky útok na saudskoarabské ropné zariadenia by mohol vyvolať vojenskú reakciu kráľovstva, povedal v pondelok pre agentúru AFP zdroj blízky saudskej vláde po tom, čo rafinéria Ras Tanura na pobreží Perzského zálivu musela v pondelok čiastočne odstaviť prevádzku po útoku dvoch dronov.

Zdroj uviedol, že reakcia Rijádu bude závisieť od toho, či útok vyhodnotí ako priamy zásah Iránu proti štátnej ropnej spoločnosti Aramco, ktorej rafinéria patrí, alebo ako náhodný incident spôsobený „zblúdeným dronom“.

„V tejto fáze si myslím, že Saudská Arábia bude situáciu sledovať a vyčkávať,“ dodal.

Ak by Teherán spustil koordinovanú vojenskú kampaň proti ropným zariadeniam najväčšieho exportéra ropy na svete, Saudská Arábia by podľa nemenovaného zdroja cielila na iránske ropné zariadenia.

SITA/Planet Labs PBC via APDubaj, 1. 3. 2026

izrael tvrdí, že v Bejrúte zabil šéfa tajnej služby Hizballáhu

Izraelská armáda v pondelok oznámila, že pri nedeľnom útoku v Bejrúte zabila šéfa spravodajských služieb libanonského hnutia Hizballáh Husajna Múkallada.

„Izraelské obranné sily potvrdzujú, že pri presnom údere v Bejrúte minulú noc bol eliminovaný terorista Husajn Múkallad, ktorý pôsobil ako šéf spravodajskej služby veliteľstva Hizballáhu,“ uviedla armáda vo vyhlásení.

Izrael a Hizballáh si v posledných dňoch vymieňajú intenzívnu paľbu v rámci širšej eskalácie konfliktu na Blízkom východe, pričom libanonské hnutie podporované Iránom podniká raketové útoky na izraelské územie a Izrael reaguje leteckými a raketovými údermi na ciele v Libanone, uviedla agentúra AFP.

armáda USA oznámila smrť štvrtého vojaka počas operácie Ohromujúca zúrivosť

Štvrtý americký vojak zomrel na následky poranení počas operácie Ohromujúca zúrivosť (Epic Fury) v Iráne, oznámilo v pondelok na sociálnej sieti X Ústredné velenie ozbrojených síl USA (CENTCOM). Informuje o tom TASR.

„Štyria americkí vojaci boli zabití v akcii. Štvrtý vojak, ktorý bol počas prvých iránskych útokov vážne zranený, nakoniec zraneniam podľahol,“ napísalo velenie na sieti X. „Totožnosť padlých bude utajená do 24 hodín od oznámenia najbližším príbuzným,“ dodalo.

Americká armáda v nedeľu informovala, že pri operácii zameranej proti Iránu zahynuli traja americkí vojaci a päť ďalších utrpelo vážne zranenia. „Niekoľko ďalších (vojakov) utrpelo menšie zranenia od črepín a otrasy mozgu. V súčasnosti prebieha proces ich návratu do služby,“ uviedlo velenie v nedeľu.

iránsky prezident vymenoval za ministra obrany generála Revolučných gárd

Za ministra obrany vymenoval v pondelok iránsky prezident Masúd Pezeškiján generála Revolučných gárd (IRGC) Madžída Ebnelrezu. Jeho predchodca Azíz Nasírzáde zahynul počas sobotňajšieho americko-izraelského útoku, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

 „Na príkaz prezidenta Masúda Pezeškijána bol generál Revolučných gárd Madžíd Ebnelrezá vymenovaný za úradujúceho ministra obrany,“ napísal na sociálnej sieti X iránsky zástupca pre prezidentskú komunikáciu.

Minister obrany Azíz Nasírzáde a veliteľ IRGC generál Mohammad Pakpúr zomreli počas sobotňajších útokov Spojených štátov a Izraela. Terčom útokov bolo v rovnaký deň viacero predstaviteľov iránskeho režimu a armády vrátane najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího.

libanon zakázal činnosť proiránskeho hnutia Hizballáh

Libanonská vláda v pondelok uvalila „okamžitý zákaz“ na aktivity proiránskej šiitskej skupiny Hizballáh a odteraz budú považované za nelegálne. Upozornila na to agentúra AFP, informuje TASR.

Libanonský premiér Nawáf Salám oznámil, že Bejrút militantov vyzval, aby odovzdali svoje zbrane štátu. Rozhodnutie libanonskej vlády prišlo v reakcii na zapojenie Hizballáhu do konfliktu na Blízkom východe. Militanti, ktorých dlhodobo finančne aj zbraňami podporuje Irán, vystrelili na sever Izraela rakety, čo vyvolalo odvetné izraelské útoky.

Armáda Izraela v pondelok oznámila, že zasiahla vysokopostaveného člena Hizballáhu v Bejrúte, pričom minister obrany Jisrael Kac ešte predtým vyhlásil, že vodca tohto hnutia Naím Kásim je „cieľom eliminácie“.

Izraelská armáda dodala, že v súčasnosti neexistuje dôvod na „bezprostrednú“ pozemnú inváziu do Libanonu. Podľa armádneho predstaviteľa k takejto operácii „v krátkodobom horizonte a v najbližšej dobe“ nedôjde.

Agentúra DPA informovala, že v reakcii na izraelské útoky sa v pondelok rozhodli tisíce rodín utiecť z južných predmestí Bejrútu, kde žijú predovšetkým šiiti. V libanonskej metropole sa tvorili niekoľko kilometrov dlhé dopravné zápchy. 

tri americké stíhačky omylom zostrelila kuvajtská protivzdušná obrana

Tri americké vojenské lietadlá, ktoré sa v pondelok zrútili na území Kuvajtu, omylom zostrelila kuvajtská protivzdušná obrana, oznámilo Ústredné velenie ozbrojených síl USA (CENTCOM). Všetkých šesť členov posádky sa bezpečne katapultovalo a sú v stabilnom stave, píše TASR.

„Počas aktívnych bojov, ktoré zahŕňali útoky iránskych lietadiel, balistických rakiet a dronov, boli stíhačky amerického letectva omylom zostrelené kuvajtskou protivzdušnou obranou,“ uviedlo vo vyhlásení CENTCOM s tým, že všetkých šesť členov posádky sa bezpečne katapultovalo a je v stabilnom stave.

WikipediaF-15

„Kuvajt tento incident priznal a sme vďační za úsilie kuvajtských obranných síl a ich podporu v tejto prebiehajúcej operácii. Príčina incidentu je predmetom vyšetrovania. Ďalšie informácie budú zverejnené ihneď, ako budú k dispozícii,“ dodalo. velenie 

Kuvajtské ministerstvo obrany predtým oznámilo, že „niekoľko“ amerických vojenských lietadiel sa v pondelok ráno zrútilo v Kuvajte. Piloti podľa vyhlásenia prežili bez ujmy na zdraví a boli prevezení do nemocnice na vyšetrenia.

izrael bude cieliť útoky na vodcu Hizballáhu Naíma Kásima

Izraelský minister obrany Jisrael Kac po nočných útokoch v Libanone vyhlásil, že ich cieľom bude aj vodca militantného hnutia Hizballáh Naím Kásim. TASR o tom informuje podľa správy portálu The Times of Israel (TOI).

„Teroristická organizácia Hizballáh zaplatí vysokú cenu za streľbu na Izrael a Naím Kásim, generálny tajomník Hizballáhu, ktorý o streľbe rozhodol pod tlakom Iránu, je odteraz cieľom eliminácie,“ napísal Kac na sociálnej sieti X.

Pri americko-izraelských útokoch v sobotu zomrel iránsky najvyšší vodca Alí Chameneí. Kac tvrdí, že „ktokoľvek, kto nasleduje jeho cestu, sa čoskoro ocitne spolu s ním v hlbinách pekla so všetkými tými, ktorí boli vylúčení z osi zla“.

Izraelská armáda v noci na pondelok oznámila, že útočí na ciele Hizballáhu po celom Libanone. Hizballáh finančne a zbraňami podporuje Irán a izraelská armáda útokmi reagovala na  útoky z Libanonu na sever Izraela.

irán po 48 hodinách: Taktický úspech, strategická neistota

Len dva dni po zabití iránskeho najvyššieho vodcu Alí Chameneího sa začína ukazovať skutočný obraz konfliktu - taktické víťazstvo Spojených štátov a Izraela, no zároveň strategická neistota, ktorá môže destabilizovať celý Blízky východ.

Analytici hovoria o situácii, ktorú by vo Washingtone označili ako „čisté vojenské prvenstvo bez jasného politického konca“. Tu je desať kľúčových faktorov, ktoré rozhodnú o tom, čo sa stane ďalej.

1. Nebo nad Iránom patrí USA a Izraelu

Podľa dostupných informácií americké sily zničili zvyšky iránskej protivzdušnej obrany, už predtým oslabené izraelskými útokmi. Výsledok? Praktická vzdušná dominancia.

To znamená, že americké a izraelské lietadlá môžu operovať nad Iránom s relatívne nízkym rizikom - a to zásadne mení dynamiku celej vojny.

2. Chaos vo vedení krajiny

Prezident USA Donald Trump tvrdí, že počas prvých hodín operácie zahynulo až 48 vysokopostavených iránskych predstaviteľov.

Pre Irán, ktorý od revolúcie v roku 1979 zažil len jednu veľkú generačnú výmenu moci, ide o bezprecedentný šok. Samotní iránski predstavitelia priznali, že niektoré vojenské jednotky momentálne konajú bez jasných rozkazov.

Inými slovami - nikto si nemusí byť istý, kto vlastne velí.

3. Nástupnícka kríza

Teherán tvrdí, že proces výberu nového vodcu prebieha podľa ústavy. Problém je, že verejnosť zatiaľ nevidela žiadne nové vedenie.

Potenciálni nástupcovia chýbajú. Bývalý prezident Ebráhím Raísí zahynul pred dvoma rokmi pri havárii vrtuľníka a syn zosnulého vodcu Mojtaba Chameneí čelí silnému odporu časti elít.

Bez jasného lídra sa môže samotný základ islamskej republiky začať rozpadávať.

4. Raketová matematika

Irán odpovedá raketovými útokmi na Izrael, americké základne aj ciele v Perzskom zálive. Kľúčová otázka znie: dokáže tieto útoky udržať?

Dlhodosahových rakiet má Teherán obmedzené množstvo, no krátke a stredné strely - ukryté a rozptýlené - predstavujú naďalej vážnu hrozbu.

Najbližšie dni ukážu, či iránska palebná sila slabne.

5. Arabské štáty už nezostávajú bokom

Útoky na civilné ciele v krajinách Perzského zálivu šokovali región. Štáty ako Saudská Arábia či Katar sa doteraz snažili konfliktu vyhnúť - teraz však zvažujú odpoveď.

Spolu s USA sa začína formovať širšia koalícia. Do spoločných vyhlásení sa pridali aj európske mocnosti.

6. Rusko a Čína mlčia

Napriek dlhodobému partnerstvu s Iránom zostávajú Moskva aj Peking prekvapivo pasívne. Verbálne odsúdenie útokov zatiaľ nesprevádza žiadna konkrétna pomoc.

Irán tak stojí prakticky sám.

7. Asymetrická odveta zatiaľ neprišla

Kyberútoky, blokovanie Hormuzského prielivu či masívne zapojenie spojeneckých milícií — nič z toho sa zatiaľ nestalo.

Otázka znie: je to znak chaosu alebo príprava na väčší úder?

8. Ropný šok

Každý konflikt s Iránom automaticky otriasa energetickými trhmi. Cena ropy po otvorení trhov vyskočila o približne 10 %.

Producenti združení v OPEC síce zvýšili ťažbu, no nervozita investorov pretrváva.

Vyššie ceny energií môžu vytvoriť politický tlak aj doma v USA.

9. Vojenská prevaha ≠ politické víťazstvo

Spojené štáty majú jasnú vojenskú dominanciu - od letectva až po spravodajské kapacity. To však automaticky neznamená stabilný výsledok.

Nové iránske vedenie môže zostať rovnako ideologicky nepriateľské voči Západu ako to predchádzajúce.

10. Najväčší problém - vojna bez konca

Najväčšou obavou Washingtonu dnes nie je vojenský neúspech, ale absencia „výjazdu z konfliktu“.

Aj keby v Iráne vypuklo povstanie proti režimu, zvyšky bezpečnostných síl by ho pravdepodobne krvavo potlačili. Otázkou potom zostáva - zasiahli by USA opäť?

Podľa analytikov tak víťazstvo môže byť začiatkom problému. Administratíva Donalda Trumpa pravdepodobne dostáva presne takýto obraz - obrovský taktický úspech sprevádzaný historickou neistotou. Irán je oslabený. Režim otrasený. No smerovanie regiónu - a možno aj sveta - je dnes menej predvídateľné než pred 48 hodinami.

nové iránske útoky hlásia Dubaj, Dauha, Manáma i Jeruzalem

Irán pokračuje tretí deň v útokoch na susedné krajiny v Perzskom zálive v reakcii na americko-izraelské útoky, pričom výbuchy hlásili v pondelok ráno v Dubaji, Dauhe, Kuvajte aj Manáme. Novinári agentúry AFP okrem toho informovali o výbuchoch v Jeruzaleme, píše TASR.

„Útoky na civilistov a krajiny, ktoré sa nepodieľajú na bojových operáciách, predstavujú nezodpovedné a destabilizujúce správanie,“ uviedlo už skôr americké ministerstvo zahraničných vecí v spoločnom vyhlásení s Bahrajnom, Jordánskom, Kuvajtom, Katarom, Saudskou Arábiou a Spojenými arabskými emirátmi (SAE).

Bahrajnské ministerstvo vnútra oznámilo, že pri úderoch zahynula jedna osoba, pričom ide o prvú obeť v krajine od začiatku iránskych útokov. Celkový počet obetí v Perzskom zálive sa od soboty zvýšil na päť. Od soboty zároveň došlo v Perzskom zálive k viacerým zásahom civilnej infraštruktúry - od letísk a námorných prístavov po obytné budovy a hotely, píše AFP.

Spojené štáty a Izrael v sobotu spustili koordinovaný rozsiahly vojenský zásah proti Iránu, pri ktorom zabili okrem iných najvyššieho vodcu krajiny ajatolláha Alího Chameneího. Irán odpovedal odvetnými raketovými a dronovými útokmi na Izrael a štáty Perzského zálivu, kde sa nachádzajú americké základne.

izrael zaútočil na ciele Hizballáhu po celom Libanone, hlásia najmenej 31 mŕtvych a 149 zranených

Najmenej 31 ľudí zomrelo a 149 ďalších utrpelo zranenia v dôsledku izraelských útokov na území Libanonu, oznámilo v pondelok tamojšie ministerstvo zdravotníctva. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a AP.

Libanonský rezort zdravotníctva vyhlásil, že „izraelské nepriateľské nálety“ na južné predmestia Bejrútu a južné časti Libanonu „podľa počiatočných údajov viedli k zabitiu 31 občanov a zraneniu 149 občanov“.

Izraelská armáda oznámila v pondelok, že podnikla vlnu útokov proti militantnému hnutiu Hizballáh po celom Libanone. Došlo k tomu po tom, čo boli z Libanonu vypálené projektily na sever Izraela, pričom k úderu sa neskôr prihlásil Iránom podporovaný Hizballáh. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Libanonské štátne médiá uviedli, že Izrael zaútočil na južné predmestia Bejrútu, zatiaľ čo militantné hnutie vyhlásilo, že na Izrael udrelo raketami a dronmi. Podľa vyjadrenia tak skupina urobila v reakcii na zabitie iránskeho najvyššieho duchovného vodcu ajatolláha Alího Chameneího.

Novinári AFP hlásili niekoľko hlasných výbuchov v libanonskej metropole.

Armáda Izraela už skôr informovala, že zachytila jeden útok z Libanonu, zatiaľ čo ostatné projektily dopadli na otvorené priestranstvá. Podľa armády neboli hlásené žiadne zranenia osôb či škody.

SITA/AP Photo/Hussein MallaDahiyeh, južné predmestie Bejrútu

Libanonský premiér Nawáf Salám odsúdil raketovú paľbu na Izrael. „Bez ohľadu na to, kto je za útok zodpovedný, raketová paľba z južného Libanonu je nezodpovedným a podozrivým činom, ktorý ohrozuje libanonskú bezpečnosť a dáva Izraelu zámienku na pokračovanie vo svojich útokoch,“ napísal Salám na platforme X.

Libanon a Izrael uzavreli prímerie v roku 2024, čím sa skončili viac ako rok trvajúce boje medzi Tel Avivom a Hizballáhom. Obe strany sa však odvtedy obviňujú z jeho porušovania.

Spojené štáty a Izrael v sobotu spustili koordinovanú vojenskú operáciu proti Iránu. Teherán reagoval odvetnými útokmi na Izrael a štáty Perzského zálivu. Hizballáh vyjadril solidaritu s Iránom.

trump vyhlásil, že útoky na Irán budú pokračovať, kým sa nesplnenia všetky ciele

Americký prezident Donald Trump v nedeľu vyhlásil, že vojenské operácie proti Iránu budú pokračovať dovtedy, kým sa nesplnia všetky ciele Washingtonu. Trump to uviedol vo videu na platforme Truth Social a zároveň prisľúbil odvetu za smrť amerických vojakov, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.

„Vojenské operácie aktuálne pokračujú v plnej sile a pokračovať aj budú, kým sa nesplnia všetky naše ciele. Máme veľmi dôležité ciele,“ povedal šéf Bieleho domu. Podľa jeho slov už došlo k zásahu „stoviek“ objektov a zničeniu deviatich lodí v Iráne.

Trump vo videu vyjadril smútok nad smrťou troch vojakov z USA. „Máme tri (obete), ale očakávame straty, no nakoniec to bude pre svet veľký prínos,“ tvrdil. „Amerika pomstí ich smrť,“ vyhlásil.

Líder USA takisto zopakoval, že Iránu nemožno dovoliť vyvíjať rakety dlhého doletu ani jadrové zbrane, pričom Irán takéto snahy popiera. „Nemôžeme dovoliť, aby národ, ktorý vytvára teroristické skupiny, vlastnil takéto zbrane,“ povedal Trump podľa stanice SkyNews.

Vojenská operácia proti Iránu by podľa šéfa Bieleho domu mohla trvať štyri týždne. „Vždy to trvalo štyri týždne, takže - aj keď je to veľká krajina, bude to trvať štyri týždne - alebo menej,“ povedal Trump pre britský denník v telefonickom rozhovore zo svojho floridského sídla Mar-a-Lago.

Rokovania o jadrovom programe Iránu prebiehali až do soboty, keď Spojené štáty a Izrael spustili koordinovanú vojenskú operáciu proti Iránu. Teherán reagoval odvetnými útokmi na Izrael a štáty Perzského zálivu. 

Prečítajte si udalosti z 1. 3. 2026 tu.