medzi dvoma stranami a lídrami ani nemôže byť väčší kontrast: je známe, že Orbánov FIDESZ mal naposledy volebný program pred voľbami 2010, odvtedy sľubuje pokračovanie. Je to ideálne heslo, pod ktorým si každý predstaví, čo chce. Neexistujú žiadne sľuby, ktoré by sa dali neskôr kontrolovať, plus vláda všetky kroky môže obhajovať tým, že veď práve na toto sme dostali vo voľbách „dvojtretinové splnomocnenie“.

Orbánove vlády v mnohom čoraz viac pripomínajú Putinovo Rusko, ba Sovietsky zväz, kde „nič nie je pravda a všetko je možné“. Existuje čoraz väčšia, teraz už obrovská priepasť medzi pôvodnými sľubmi, plánmi, názormi a dnešným vývojom. Pomaly už nie je možné nájsť takú oblasť, kde by Orbán nehovoril a nerobil presný opak toho, čo predtým. Orbána je preto najjednoduchšie a najúčinnejšie poprieť samotným Orbánom – stačí vytiahnuť staršie výroky. Otázkou je len to, či budú staré tridsať rokov alebo iba pár týždňov, mesiacov. 

ako Orbán vyhrával

Napriek tomu dokázal vyhrať voľby štyrikrát po sebe a vždy získať ústavnú väčšinu. Postarali sa o to v západnom svete bezprecedentné mediálno-propagandistické impérium pod kontrolou vlády, centralizovaná strana vodcovského typu (pripomínajúca komunistickú štátostranu), voči ktorej stojí nejednotná a rozhádaná opozícia, nemohúca Európska únia, ktorá sa dvanásť rokov nevedela postaviť voči Orbánovmu režimu, ale peniaze ďalej spoľahlivo posielala, ako aj ekonomický rast – síce nie výnimočný, ale pre mocenské účely postačujúci. A nezabudnime na nový ústavnoprávny systém v centre s volebným systémom, kde všetky prvky boli v prospech štátostrany a proti opozícii. A tak dokázali premeniť 44- až 53-percentnú volebnú podporu na 66-percentný (a väčší) podiel mandátov v parlamente (toľko o dvojtretinovom splnomocnení od voličov). Politológovia už začali opisovať vývoj tak, že Maďarsko sa z hybridného režimu (niekde medzi demokraciou a autokraciou) stáva konsolidovanou volebnou autokraciou. Sú tam síce stále voľby a stále sú slobodné, avšak nie férové. Výsledky sa síce nefalšujú a nie sú ani veľké podvody, avšak ihrisko je naklonené – jedna strana má niekoľkonásobne väčší mediálny priestor, prakticky nekonečné finančné zdroje, ako aj celý štátny aparát po ruke. Dlho to vyzeralo tak, že na konci Orbán vždy vyhráva. A stal sa svetovým symbolom úspešného populistu, priekopníkom autokratov v demokratickom svete, ktorý „nemá, ale bude mať pravdu“.

čo sa zmenilo po februári 2024?

Pred dvomi rokmi vypukol škandál: náhodou sa dostalo do médií, že Orbánom dosadená prezidentka (Katalin Nováková) udelila milosť človeku, ktorý predtým kryl pedofilného riaditeľa detského domova v mestečku Bicske, a ministerka spravodlivosti (Judit Vargová) kontrasignovala toto rozhodnutie. Problémom bolo, že „ochrana mladých“ pred LGBTI+ ľuďmi, ktorí sa v propagande nelíšia od pedofilov, bola hlavnou volebnou agendou Orbánovej strany. Paralelne s voľbami 2022 dokonca v tejto otázke uskutočnili aj (neplatné) referendum. Keďže v pozadí rozhodnutia o milosti nitky viedli k ďalším prominentným osobnostiam vrátane Orbánovej manželky a keďže vypukli obrovské občianske demonštrácie, Orbán razantne zakročil. Prezidentka a ministerka museli rezignovať.