v článku sa dočítate: 

• Zelenskyj ukázal bunker pod prezidentskou kanceláriou
• do Kyjeva pricestovali predsedníčka eurokomisie von der Leyenová aj predseda Európskej rady Costa, 
• podľa Macrona je invázia na Ukrajine pre Rusko trojitým neúspechom 
• členské štáty rokovali o prijatí 20. balíčka sankcií proti Rusku, na jeho schválení sa zatiaľ nedohodli,
• v europarlamente vystúpi ukrajinský prezident Zelenskyj s príhovorom.

Vojna na Ukrajine sa naplno začala 24. februára 2022, keď  Putin oznámil začiatok „špeciálnej vojenskej operácie“ proti Ukrajine. Krátko po jeho vyhlásení ruské jednotky prekročili hranice Ukrajiny z viacerých smerov – zo severu, z územia Bieloruska smerom na Kyjev, z východu smerom na Donbas, ako aj z Krymského polostrova, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014. Jedným z cieľov ruských jednotiek bolo rýchlo obsadiť hlavné mesto. Ukrajinská armáda však postup ruských jednotiek zastavila a tie sa koncom marca 2022 zo severu Ukrajiny stiahli.

Rozpútanie vojny – najväčšieho ozbrojeného konfliktu v Európe od druhej svetovej vojny – má za následok, že z miliónov obyvateľov Ukrajiny sa stali utečenci alebo vnútorní presídlenci. Európska únia, NATO a Spojené štáty a ďalšie krajiny v reakcii na ruský vpád na Ukrajinu uvalili na Rusko sankcie a začali Kyjevu poskytovať vojenskú, finančnú a humanitárnu pomoc. Sankcie zo strany Západu prinútili Rusko, aby presmerovalo svoj export – v prvom rade ropy – na nové trhy, najmä v Ázii.

Podľa spoločnej správy Svetovej banky, Európskej únie, OSN a Ukrajiny, ktorá bola zverejnená v pondelok, sa náklady na povojnovú obnovu odhadujú na približne 558 miliárd dolárov počas nasledujúceho desaťročia.

Ako doplnila agentúra AFP, jedným z najvýraznejších symbolov civilných obetí vojny na Ukrajine sa stalo zmasakrovanie civilistov v meste Buča, ktoré na jar 2022 významne ovplyvnilo ďalšie sprísnenie sankcií voči Rusku, či obliehanie a dobytie juhoukrajinského prístavného mesta Mariupol ruskou armádou.

Agentúra AFP sa pozrela na štyri životy, ktoré vojna na Ukrajine nenávratne zmenila. Prečítajte si tu.

Rusko v súčasnosti okupuje takmer 20 percent ukrajinského územia, pričom prakticky denne útočí na mestá, dediny a civilnú infraštruktúru, čo má za následok aj najhoršiu energetickú krízu od začiatku invázie.

zelenskyj: Putin nezlomil Ukrajincov

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo videopríhovore pri príležitosti štvrtého výročia ruskej invázie vyhlásil, že Ukrajina je pripravená urobiť „všetko“, čo je v jej silách, aby dosiahla silný a trvalý mier.

Vo videu na sociálnych sieťach Zelenskyj ironicky pripomenul, že „dnes sú to presne štyri roky, čo (ruský prezident) Vladimir Putin za tri dni prevzal Kyjev.

Today marks exactly four years since Putin started his three-day push to take Kyiv. And that says a great deal about our resistance, about how Ukraine has fought all this time. Behind those words stand millions of our people, immense courage, incredibly hard work, endurance, and… pic.twitter.com/9qiqACurhx

— Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський (@ZelenskyyUa) February 24, 2026

Zelenskyj uviedol, že nenaplnenie tohto cieľa ruského vedenia veľa vypovedá o odpore Ukrajincov, „o tom, ako Ukrajina celý ten čas bojovala,“ a poukázal na milióny ľudí, ich „veľkú odvahu, tvrdú prácu, vytrvalosť a cestu, ktorú Ukrajina prekonala od 24. februára“ 2022.

Konštatoval, že pri spomienke na začiatok invázie majú Ukrajinci plné právo konštatovať, že si chránili nezávislosť, nestratili štátnosť a Putin svoje ciele na Ukrajine nedosiahol.

„Nezlomil Ukrajincov, nevyhrali v tejto vojne. Zachránili sme Ukrajinu a urobíme všetko pre dosiahnutie mieru a spravodlivosti. Sláva Ukrajine!“ uviedol prezident Zelenskyj.

videopríhovor z bunkra

19-minútový videopríhovor ukrajinského prezidenta bol nakrútený priamo v bunkri na Bankovej ulici, kde sídli prezidentská administratíva. Ide o doposiaľ najdetailnejší pohľad do zariadenia, ktoré sa na Ukrajine stalo symbolom odporu. „Táto kancelária - táto malá miestnosť v bunkri na Bankovej - je miestom, kde som v prvých dňoch vojny telefonoval so svetovými lídrami,“ uviedol Zelenskyj, sediac v stiesnenej miestnosti s bielymi stenami.

Pripomenul aj rozhovor s vtedajším prezidentom USA Joe Biden. „Tu som si od neho vypočul: 'Volodymyr, hrozí nebezpečenstvo. Musíte okamžite opustiť Ukrajinu. Sme pripravení vám pomôcť.' A tu som odpovedal, že potrebujem zbrane, nie odvoz,“ povedal Zelenskyj.

Podzemný komplex pôsobí ako rozsiahly protiletecký kryt zo sovietskej éry, určený na fungovanie štátneho vedenia v prípade masívneho útoku na hlavné mesto. Z úzkych chodieb s nízkymi oblúkovými stropmi vedú malé miestnosti vyhradené pre jednotlivé zložky moci - prezidentskú kanceláriu, vládu či parlament. Každá z nich je vybavená niekoľkými stoličkami, obrazovkou a ukrajinskými vlajkami.

Steny lemujú rady káblov, na stropoch sú upevnené plynové potrubia a elektrické rozvádzače. Smerové tabule v modrej a žltej farbe - farbách ukrajinskej vlajky - navigujú k jednotlivým častiam komplexu. Na stenách visia plagáty venované vojakom a vojnovému úsiliu krajiny.

Pred masívnymi kovovými dverami vedúcimi do prezidentskej administratívy je umiestnená veľká mapa Ukrajiny s bielou holubicou a nápisom „Bože, ochraňuj Ukrajinu“. „Tu bol náš tím, vláda, každodenná koordinácia s armádou, telefonáty, hľadanie riešení - všetko potrebné na to, aby Ukrajina vydržala,“ povedal prezident. Zdôraznil, že bolo potrebné zabezpečiť dodávky zbraní, liekov aj potravín do miest obkľúčených ruskými silami.

von der Leyenová a Costa pricestovali na Ukrajinu

„Štyri roky nespravodlivej agresívnej vojny. Štyri roky neotrasiteľnej ukrajinskej odvahy. Štyri roky neochvejnej európskej podpory. Jedno spoločné odhodlanie: zabezpečiť spravodlivý a trvalý mier na Ukrajine. Preto sme dnes tu v Kyjeve,“ napísal Costa na sociálnej sieti X.

Four years of an unjust war of aggression.⁰
Four years of unshakable Ukrainian courage.⁰
Four years of unwavering European support.

One shared resolve: to secure a just and lasting peace in Ukraine.

That’s why we are here in Kyiv today. pic.twitter.com/KJJ7levHnp

— António Costa (@eucopresident) February 24, 2026

Von der Leyenová pripomenula, že od začiatku vojny je v Kyjeve už po desiatykrát. „Aby sme potvrdili, že Európa stojí neochvejne za Ukrajinou, finančne, vojensky a počas tejto krutej zimy,“ poznamenala. Zdôraznila, že mier musí byť dosiahnutý podľa podmienok Ukrajiny.

In Kyiv for the tenth time since the start of the war.

To reaffirm that Europe stands unwaveringly with Ukraine, financially, militarily, and through this harsh winter.

To underscore our enduring commitment to Ukraine’s just fight.

And to send a clear message to the Ukrainian… pic.twitter.com/iULkEQji16

— Ursula von der Leyen (@vonderleyen) February 24, 2026

Obaja predstavitelia EÚ sa v Kyjeve zúčastnia na oficiálnom pietnom ceremoniáli pri príležitosti výročia začiatku vojny a navštívia miesto, kde ruské raketové útoky poškodili energetickú infraštruktúru. Stretnú sa aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a neskôr sa zúčastnia zasadnutia tzv. koalície ochotných.

Do ukrajinskej metropoly pricestovali aj fínsky prezident Alexander Stubb a švédsky premiér Ulf Kristersson. V príspevku na sieti X to potvrdil ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha.

„S potešením vítam lídrov seversko-baltskej osmičky, našich skutočných a blízkych spojencov v obrane slobody, spravodlivosti a pravdy,“ napísal Sybiha v príspevku na X.

Ukrajinský minister zároveň uviedol, že „dnes je Kyjev centrom európskej diplomacie, mestom, kde sa prijímajú rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú bezpečnosť kontinentu a budúcnosť sveta. Mestom, kde sa stretávajú partneri a spojenci, ktorí majú jednu spoločnú pozíciu na podporu Ukrajiny“.

európska únia si pripomína štvrté výročie začiatku ruskej invázie na Ukrajinu

Cesta predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej a predsedu Európskej rady Antónia Costu do Kyjeva, mimoriadne zasadnutie Európskeho parlamentu v Bruseli či budovy inštitúcií rozsvietené vo farbách ukrajinskej vlajky – takto si Európska únia v utorok pripomína štvrté výročie začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Potvrdením pokračujúcej solidarity bloku s vojnou zmietanou krajinou malo byť prijatie 20. balíka sankcií proti Rusku, členské štáty sa však zatiaľ na jeho schválení nedohodli. Maďarsko navyše oznámilo, že bude blokovať už dohodnutú pôžičku pre Kyjev vo výške 90 miliárd eur na roky 2026 až 2027.

Europoslanci sa o 10.15 h v Bruseli stretnú na mimoriadnom plenárnom zasadnutí. Po prejave prezidenta Zelenského prostredníctvom videoprenosu budú diskutovať o najnovšom vývoji ruskej agresie a o európskom príspevku k spravodlivému mieru a trvalej bezpečnosti na Ukrajine. Hlasovať sa bude aj o uznesení. „Našim odvážnym priateľom na Ukrajine: už štyri roky inšpirujete svojou vytrvalosťou a odvahou celý svet... Nie ste sami,“ odkázala predsedníčka europarlamentu Roberta Metsolová.

Na znak solidarity sa už v pondelok večer viaceré budovy inštitúcií EÚ rozsvietili vo farbách ukrajinskej vlajky.

Od začiatku ruskej invázie 24. februára 2022 poskytla EÚ Ukrajine podporu vo výške 194,9 miliardy eur. Obrana Ukrajiny je zároveň pilierom hlavného obranného nástroja Únie – Nástroja bezpečnostnej akcie pre Európu (SAFE) s rozpočtom 150 miliárd eur, pripomenula Európska komisia.

macron: Vojna je pre Moskvu neúspechom, Rusi si závažnosť zločinu raz uvedomia

Rusi si jedného dňa uvedomia závažnosť zločinu spáchaného v ich mene, vyhlásil v utorok francúzsky prezident Emmanuel Macron pri príležitosti štvrtého výročia ruskej invázie na Ukrajinu. V príspevku na sieti X prisľúbil, že Francúzsko bude pokračovať v podpore Ukrajiny a v sankciách proti Rusku. Moskva podľa Macrona musí pochopiť, že čas nie je na jej strane. Informuje o tom TASR.

„Pred štyrmi rokmi sa Európa prebudila na zvuk ruských bômb padajúcich na Ukrajinu,“ pripomenul Macron a poukázal na to, že Rusko vojnu proti susednej krajine rozpútalo „v rozpore s medzinárodným právom, so suverenitou národa a s ľudským životom“.

Ukrajina je podľa neho od februára 2022 vystavená bombardovaniu miest, ničeniu škôl a nemocníc a tiež energetickej infraštruktúry.

„Štyri roky zničených životov - násilie, znásilňovanie, mučenie, vojnové zločiny a teror. Štyri roky a tisíce ukrajinských detí vytrhnutých zo svojej krajiny a od svojich rodín. A predsa, už štyri roky Ukrajina odoláva a bráni sa,“ poznamenal.

Napriek tomu, že Kremeľ chcel Ukrajinu dobyť za niekoľko dní, od novembra 2022 ruské sily podľa francúzskeho prezidenta obsadili len jedno percento ukrajinského územia a ukrajinská armáda v januári tohto roka dokonca časť svojho územia získala späť.

„A za akú cenu pre Rusov? Viac ako 1,2 milióna ruských vojakov bolo zranených alebo zabitých - ide o najvyšší počet ruských vojnových strát od druhej svetovej vojny,“ uviedol ďalej Macron.

Invázia na Ukrajine je pre Rusko podľa neho trojitým - vojenským, ekonomickým a strategickým - neúspechom, lebo sa tým „posilnilo NATO, ktorého rozšíreniu sa snažilo zabrániť, zjednotilo Európanov, ktorých sa snažilo oslabiť, a odhalilo krehkosť imperializmu z inej éry“.

„Jedného dňa si Rusi uvedomia obrovský rozsah zločinu spáchaného v ich mene, prázdnosť použitých zámienok a dlhodobé, ničivé dôsledky pre ich vlastnú krajinu,“ dodal francúzsky prezident.

nawrocki: Ignorovanie imperiálnych ambícií Ruska vždy viedlo k tragédii

Poľský prezident Karol Nawrocki varoval pred ignorovaním imperiálnych ambícií Ruska. Pri príležitosti štvrtého výročia vpádu Ruska na Ukrajinu v príspevku na sieti X vyzval na jednotu demokratického sveta. Minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski zas prišiel do Kyjeva uistiť o podpore Poľska, informuje varšavský spravodajca TASR.

„História nás učí, že ignorovanie imperiálnych ambícií Ruska vždy viedlo k tragédii. Demokratický svet musí zachovať jednotu tvárou v tvár takýmto výzvam,“ uviedol Nawrocki a vyjadril úctu brániacim sa Ukrajincom.

Minister zahraničia Radoslaw Sikorski poukázal na to, že invázia posilnila NATO. „Putinovi sa podarilo len jedno - posilniť Severoatlantickú alianciu a predefinovať koncept európskej solidarity,“ vyhlásil podľa agentúry PAP v pondelok v Lubline.

pellegrini: Je najvyšší čas ukončiť vojnu na Ukrajine diplomatickými rokovaniami

Je najvyšší čas ukončiť vojnu na Ukrajine diplomatickými rokovaniami, ktoré povedú k nastoleniu spravodlivého trvalého a udržateľného mieru. Ten by mal poskytnúť garancie, že nedôjde k obnoveniu bojov a otvoriť cestu Ukrajine k mierovej prosperite a vytvoreniu podmienok na začatie prístupových rokovaní o jej vstupe do EÚ. Pri príležitosti štvrtého výročia konfliktu to uviedol prezident SR Peter Pellegrini.

 „Diplomacia musí byť zároveň jediným prostriedkom na vyriešenie akýchkoľvek otázok vo vzťahu medzi Slovenskom a Ukrajinou,“ skonštatoval Pellegrini.

Vojna podľa prezidenta priniesla skazu, utrpenie a smrť státisícom vojakov na oboch stranách bojovej línie. Podotkol, že vojna zničila životy nevinných rodín a mnohých vyhnala žiť do zahraničia. Ocenil, že na Slovensku našli mnohí Ukrajinci útočisko a šancu na pokojný život v mieri.

Takto na výročie ruskej agresie reagoval Róbert Ondrejcsák:

merz o nočnej more a spoločných silách

Nemecký kancelár Friedrich Merz v deň štvrtého výročia ruskej invázie na Ukrajinu na sociálnej sieti uviedol: „Už štyri roky je každý deň a každá noc pre Ukrajinky a Ukrajincov nočnou morou. A nielen pre nich, ale pre nás všetkých. Pretože vojna sa vrátila do Európy. Iba spoločnými silami ju dokážeme ukončiť. Osud Ukrajiny je totiž aj naším osudom.“

Seit vier Jahren ist jeder Tag und jede Nacht für die Ukrainerinnen und Ukrainer ein Albtraum. Und nicht nur für sie, sondern für uns alle. Denn der Krieg ist zurück in Europa. Nur mit gemeinsamer Stärke werden wir ihn beenden. Denn das Schicksal der Ukraine ist unser Schicksal. pic.twitter.com/xAvVPqYplX

— Bundeskanzler Friedrich Merz (@bundeskanzler) February 24, 2026

členské štáty včera neprijali 20. balík sankcií proti Rusku, Slovensko a Maďarsko boli proti

Členské štáty Európskej únie sa na pondelňajšom zasadnutí Rady Európskej únie pre zahraničné veci nedohodli na prijatí 20. balíka sankcií proti Rusku. Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová naznačila, že dohodu okrem Maďarska blokovala aj Slovenská republika.

„Na rôznych úrovniach komunikujeme s maďarskými a slovenskými kolegami, aby sme s týmto balíkom pokračovali. Nie je to jednoduché. Nikdy to nie je jednoduché, ale práca pokračuje. Veľmi ma mrzí, že sme dnes nedosiahli dohodu, keďže zajtra je smutné výročie začiatku tejto vojny a naozaj musíme vyslať silné signály Ukrajine, že jej naďalej pomáhame, ale zároveň vyvíjame väčší tlak na Rusko,“ vyhlásila Kallasová.

Uviedla, tiež že EÚ obmedzí počet zamestnancov ruskej diplomatickej misie pri EÚ na 40 ľudí. „Nebudeme tolerovať zneužívanie diplomatickej moci,“ dodala.

slovenský premiér požiadal v predvečer výročia vojny na Ukrajine SEPS o zastavenie núdzových dodávok elektriny do krajiny

„Pred prijatím dnešného prvého recipročného opatrenia proti Ukrajine pre nepriateľské akty prezidenta (Volodymyra) Zelenského som mal záujem telefonicky s prezidentom Ukrajiny hovoriť a získať odpoveď, kedy a či vôbec budú obnovené dodávky ropy na Slovensko. Dostali sme správu, že ukrajinský prezident je pripravený na rozhovor až po 25. februári tohto roka. Vzhľadom na závažnosť situácie a vyhlásený stav ropnej núdze na Slovensku sme za týchto okolností nútení pristúpiť k prvému recipročnému opatreniu okamžite. Bude zrušené ihneď po obnovení tranzitu ropy na Slovensko. V opačnom prípade pristúpime k ďalším recipročným opatreniam,“ spresnil slovenský premiér.

Pokiaľ bude podľa neho ukrajinská strana pokračovať v poškodzovaní záujmov Slovenska v dodávke strategických surovín, slovenská vláda prehodnotí aj doterajšie konštruktívne postoje k členstvu Ukrajiny v EÚ a pripraví ďalšie opatrenia.

budanov informoval, že nové kolo rozhovorov o mieri na Ukrajine by sa mohlo konať tento týždeň

Ďalšie kolo rozhovorov zameraných na ukončenie vojny na Ukrajine by sa mohlo uskutočniť koncom tohto týždňa, uviedol v pondelok vedúci ukrajinskej prezidentskej kancelárie Kyrylo Budanov. Informovali o tom agentúry Reuters a DPA.

„Myslím si, že koncom týždňa, tento týždeň,“ povedal Budanov novinárom na otázku o dátume ďalšieho kola rozhovorov. „Nie je tajomstvom, že rokovania nie sú ľahké, ale rozhodne sa posúvame vpred a blížime k momentu, keď musia všetky strany urobiť definitívne rozhodnutia – či pokračovať v tejto vojne alebo prejsť k mieru,“ citovala ho prezidentská kancelária.

SITA/Gian Ehrenzeller/Keystone via APKyrylo Budanov, vedúci ukrajinskej prezidentskej kancelárie.

Budanov bol členom ukrajinskej delegácie na doterajších troch kolách mierových rozhovorov v Abú Zabí a Ženeve. Rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom sprostredkúvajú Spojené štáty.

Tento týždeň by sa podľa Budanova mohla uskutočniť aj ďalšia výmena vojnových zajatcov medzi Ruskom a Ukrajinou, pričom by mohla byť väčšia ako predošlá, pri ktorej si vrátili po 157 zajatcoch.

Na otázku o ruských vyjednávačoch Budanov povedal, že sa správajú zdržanlivo, zdvorilo a profesionálne. „Správajú sa úplne diplomaticky korektne, je tiež každému jasné, že máme odlišné postoje,“ povedal šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.