opätovné zbrojenie Európy nie je podnecovanie k vojne, ale zodpovedné konanie štátov odhodlaných chrániť svojich občanov a zachovať mier. Vyhlásili to najvyšší predstaviteľ nemeckých ozbrojených síl generál Carsten Breuer a náčelník generálneho štábu britskej armády Richard Knighton. V spoločnom článku zverejnenom v nedeľu apelovali na verejnosť, aby prijala „morálne“ dôvody pre zbrojenie vzhľadom na hrozbu zo strany Ruska. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.
Velitelia poznamenali, že v minulosti vlády naprieč politickým spektrom využívali takzvanú mierovú dividendu – znižovali obranné výdavky a presúvali peniaze do verejných služieb –, čo bolo vtedy pochopiteľné. Teraz sa však Európa podľa nich musí vyrovnať „s nepríjemnými pravdami o svojej bezpečnosti“ a pre hrozby, ktorým čelí, uskutočniť zásadné zmeny vo svojej obrane.
„Ako najvyšší velitelia dvoch najvýznamnejších európskych obranných mocností máme povinnosť vysvetliť, prečo sa naše vlády zaviazali k najväčšiemu trvalému zvýšeniu obranných výdavkov od konca studenej vojny,“ uviedli v článku zverejnenom v denníkoch The Guardian a Die Welt.
Rusko, ktoré pred takmer štyrmi rokmi vojensky napadlo susednú Ukrajinu, svoju pozornosť podľa nich presunulo smerom na západ. Jeho ozbrojené sily sa medzitým prezbrojujú, ťažia zo skúseností z prebiehajúcej vojny a reorganizujú sa spôsobom, ktorý by „mohol zvýšiť riziko konfliktu s krajinami NATO“.
„Na túto skutočnosť sa musíme pripraviť, nemôžeme si dovoliť byť spokojní. Moskva zvyšuje svoju vojenskú silu a je ochotná viesť vojnu na našom kontinente, ako bolestne dokazuje situácia na Ukrajine. To predstavuje zvýšené riziko, ktoré si vyžaduje našu spoločnú pozornosť,“ napísali.
Verejnosť podľa veliteľov musí pochopiť, aké ťažké rozhodnutia musia vlády prijať, aby posilnili odstrašujúci účinok. Pripomenuli v tejto súvislosti dohodu členských štátov NATO z vlaňajšieho summitu v Haagu, že do roku 2035 zvýšia obranné výdavky až na päť percent HDP. Británia tiež buduje muničné závody, zatiaľ čo Nemecko trvalo umiestňuje bojovú brigádu na východné krídlo NATO.
„História nás učí, že odstrašovanie prestáva fungovať, keď protivníci vycítia nejednotnosť a slabosť. Ak Rusko vníma Európu týmto spôsobom, môže to posilniť jeho odhodlanie rozšíriť svoju agresiu aj za hranice Ukrajiny. Vieme totiž, že zámery Moskvy siahajú ďalej ako súčasný konflikt. Dobrou správou však je, že Európa je silná. NATO je najúspešnejšou vojenskou alianciou v histórii a dnes je jej vojenská sila bezkonkurenčná,“ uviedli.
Skutočnosť, že autori vyhlásenia sú velitelia ozbrojených síl Nemecka a Veľkej Británie by mu mohla dodať aj iný význam popri symbolicko-deklaratívnom.
Británia sa v dôsledku stupňovanej ruskej agresivity vracia na európsku kontinentálnu scénu v podobe bezpečnostného angažmán, diktovaného jej vlastným národným záujmom. A videné z opačnej strany Kanálu: Európsky obranný systém nemôže zdravo fungovať bez Britskej účasti. K tomu treba dodať po tretie, že celý koordinovaný systém európskej obrany naďalej potrebuje partnerstvo s USA.
Skutočnosť, že euroatlantické vzťahy v poslednom čase utrpeli vážne trhliny v dôsledku známych okolností, túto potrebu nespochybňuje. Naopak, podčiarkuje ju a naliehavo pripomína v novej krízovej situácii. Európske preberanie adekvátneho podielu zodpovednosti za spoločnú obranu s touto potrebou akiste nie je v rozpore, naopak, môže napomôcť jej naplneniu.
Z tohto hľadiska je opäť povzbudivé, že obaja generáli prízvukovali práve význam a úlohu NATO. Britská angažovanosť môže v tejto veci posilniť transatlantický spojovací článok vzájomnej komunikácie a spolupráce. A hoci posledné, voči Európe ústretové vyhlásenia Amerického šéfa diplomacie Marca Rubia v Mníchove musíme prijímať s dávkou obozretnosti v celkovom kontexte súčasnej politiky Trumpovej administratívy, jednako tvoria spolu s vyhlásením európskych generálov vhodnú spätnú väzbu.
Predstavujú ústretový signál, na ktorý sa dá odvolať, a na ktorý sa bude treba odvolávať. Je tu aj ďalší moment, ktorý nesmieme vypustiť zo zreteľa. Generáli ho pomenovali, keď apelovali na európsku verejnosť, aby prijala „morálne“ dôvody pre posilnenie spoločnej obrany. Spoločná obranyschopnosť nie je len mechanický súčet produktívnych kapacít. Ide aj – a v prípade Európy predovšetkým – o vôľu brániť sa. A táto vôľa v sebe obsahuje aj vôľu podniknúť potrebné politické opatrenia nielen pre navýšenie obranných rozpočtov.
To od Európy, ktorá je prostredím politicky nesmierne zložitým, vyžaduje aj novú strategickú koncepciu. A keď sa už zmieňujeme o nej, pripomínam len, že bude musieť obsahovať aj položku vzťahov s Ruskom, teda aj predstavu politických cieľov, ktoré v tejto veci chceme dosiahnuť. V tomto kontexte je treba čítať a posudzovať aj spomínané vyhlásenie generálov Breuera a Knightona.
Svoje argumenty v prospech zbrojenia predstavitelia armád predostreli po skončení Mníchovskej bezpečnostnej konferencie, na ktorej svetoví lídri diskutovali o budúcnosti európskej obrany a vojne na Ukrajine. Konferencia sa konala v čase, keď Spojené štáty intenzívne naliehajú na Európu, aby prevzala zodpovednosť za svoju vlastnú bezpečnosť.
Breuer a Knighton upozornili, že zložitosť súčasných hrozieb si vyžaduje celospoločenský prístup a celoeurópsku diskusiu s verejnosťou o tom, že obrana nemôže byť len výsadou vojakov, ale úlohou každého jednotlivca a spoločnou zodpovednosťou. Vyžaduje si to podľa nich odolnú infraštruktúru, špičkové technológie a inštitúcie pripravené konať v podmienkach hrozieb.
„Sila odrádza od agresie. Slabosť ju priťahuje,“ zdôraznili.