v článku sa dočítate:

• Zelenskyj: Na Ukrajine nie je jediná elektráreň, ktorú by Rusi nezasiahli
• Starmer: Európa musí stáť na vlastných nohách
• Leyenová: Európa musí prevziať väčšiu zodpovednosť za svoju bezpečnosť
• Rubio: Nie je jasné, či Rusko myslí ukončenie vojny na Ukrajine vážne
• aké sú témy diskusií, ktoré budú konferencii dominovať,
• očakáva sa účasť viac ako 60 prezidentov a premiérov a viac ako 100 ministrov zahraničných vecí a obrany
• z USA sa dostaví americký minister zahraničných vecí Marco Rubio,
• kto reprezentuje na konferencii Slovensko,
• kto sa podujatia vôbec nezúčastní.

Diskusiám hláv štátov, vlád a ďalších vysokopostavených predstaviteľov a odborníkov v hoteli Bayerischer Hof bude podľa jej organizátorov dominovať aktuálny rozklad diplomatických noriem a desaťročia trvajúcich aliancií, vojna na Ukrajine, ale aj hrozba USA voči Iránu. 

Do centra pozornosti sa podľa DPA dostáva aj prehlbujúca sa priepasť v transatlantických vzťahoch medzi Spojenými štátmi a Európou, ktoré spája sieť politických, vojenských a ekonomických partnerstiev. Vlani v Mníchove však viceprezident USA J. D. Vance Európu ostro kritizoval a jej predstaviteľov obvinil z potláčania slobody prejavu. Trump zase až donedávna hrozil zabratím Grónska, ktoré je ako poloautonómne územie Dánska pridružené k Severoatlantickej aliancii (NATO) vedenej USA.

Začiatok konferencie ste mohli sledovať naživo: 

Podujatie potrvá od piatka do nedele a očakáva sa na ňom účasť viac ako 60 prezidentov a premiérov, ako aj 100 ministrov zahraničných vecí a obrany. Do bavorskej metropoly by mal zavítať ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, jeho francúzsky náprotivok Emmanuel Macron, dánska premiérka Mette Frederiksenová, poľský premiér Donald Tusk či šéf čínskej diplomacie Wang I. 

zelenskyj: Na Ukrajine nie je jediná elektráreň, ktorú by Rusi nezasiahli

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii uviedol, že každá elektráreň v krajine bola poškodená ruskými útokmi. „Nie je jediná elektráreň na Ukrajine, ktorá by nebola poškodená ruskými útokmi,“ povedal Zelenskyj. Informuje o tom agentúra AFP, píše TASR. V januári podľa prezidenta zaútočilo na Ukrajinu celkovo 6000 dronov letiacich z Ruska.

„Niekedy sa nám podarí doručiť nové rakety pre naše systémy Patriot alebo NASAMS tesne pred útokom, inokedy až na poslednú chvíľu,“ dodal a vyzval na rýchlejšie dodávky zbraní pre ukrajinské systémy protilietadlovej obrany dodávané Západom.

Zelenskyj tiež kritizoval, že vývoj zbraní je rýchlejší ako politické snahy ukončiť ruskú inváziu. „Zbrane sa vyvíjajú rýchlejšie než politické rozhodnutia, ktoré majú ich použitie zastaviť,“ povedal Zelenskyj na konferencii a uviedol, že iránske drony Šahíd, s ktorými Rusko útočí na Ukrajinu, sa s pokračujúcou vojnou stali podstatne nebezpečnejšími.

Ukrajinský prezident tiež označil ruského lídra Vladimira Putina za „otroka vojny“. „Nikto na Ukrajine neverí, že by (Putin) niekedy nechal náš ľud tak, ale ani iné európske krajiny nenechá len tak, lebo sa nevie vzdať myšlienky vojny. Môže sa považovať za cára, ale v skutočnosti je otrokom vojny,“ povedal Zelenskyj.

Putina obvinil z toho, že chce „zopakovať“ Mníchov 1938, keď Československo muselo odstúpiť svoje pohraničie a Nemecko zriadilo protektorát. čo o rok neskôr viedlo k druhej svetovej vojne. „Bolo by ilúziou veriť, že túto vojnu je možné teraz spoľahlivo ukončiť rozdelením Ukrajiny, tak ako bola ilúziou myšlienka, že obetovanie Československa zachráni Európu pred veľkou vojnou,“ povedal ukrajinský líder.

Rusko a Ukrajina budú budúci týždeň viesť v Ženeve ďalšie rozhovory sprostredkované USA a Zelenskyj uviedol, že Kyjev robí „všetko“ pre ukončenie vojny. Moskva žiada, aby Ukrajina ustúpila z regiónu Doneck a uznala územia, ktoré okupuje. Zelenskyj tvrdí, že Ukrajina by mala urobiť menej ústupkov než Rusko a upozornil, že „Američania sa často vracajú k téme ústupkov, a príliš často sa diskutuje len o ústupkoch Ukrajiny.“ Pre Kyjev je však vzdanie sa východných území neprijateľné.

        Kritiku si od Zelenského vyslúžil aj maďarský premiér Viktor Orbán. Ten často vyčíta Európskej únii pomoc Ukrajine a stavia sa proti prijatiu protiruských sankcií. 

        Vzťahy Ukrajiny so susedným Maďarskom sú napäté pre Orbánovu podporu Ruska, pričom v posledných týždňoch sa ešte zhoršili, keď premiér zosilňuje svoje útoky voči Kyjevu krátko pred aprílovými parlamentnými voľbami.

        „Môže existovať suverénne Moldavsko a Rumunsko bez diktatúry, a dokonca aj jeden Viktor sa môže zamýšľať nad tým, ako si zväčšiť svoje bruško, a nie ako zväčšiť armádu, aby zabránil ruským tankom v návrate do ulíc Budapešti,“ povedal Zelenskyj.

starmer v Mníchove: Európa musí stáť na vlastných nohách

Európa musí stáť na vlastných nohách, povedal v sobotu v prejave na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii (MSC) britský premiér Keir Starmer. Zdôraznil potrebu budovať „tvrdú silu“ a byť pripravený bojovať, ak to bude potrebné. TASR o tom píše podľa správ agentúr DPA a Reuters a staníc BBC a Sky News.

Starmer sa vo svojom prejave zameral na tému vojny na Ukrajine. Povedal, že Rusko spôsobilo ukrajinskému ľudu strašné utrpenie. Dodal však, že ruské hybridné hrozby sa šíria po celom kontinente a ohrozujú európsku bezpečnosť.

„Dnes nie sme na križovatke, cesta pred nami je rovná a je jasné, že musíme budovať našu tvrdú silu, pretože to je mena tejto doby,“ povedal.

„Musíme byť schopní odvrátiť agresiu a áno, ak to bude potrebné, musíme byť pripravení bojovať, urobiť všetko, čo bude potrebné, aby sme ochránili našich ľudí, naše hodnoty a náš spôsob života, a ako Európa musíme stáť na vlastných nohách,“ zdôraznil ďalej premiér. 

Starmer zdôraznil, že Európa sa musí vzchopiť, viac investovať, viac dodávať a viac koordinovať. „Je dôležité, aby sme to robili v spolupráci so Spojenými štátmi,“ dodal. Podľa britského lídra Spojené štáty zostávajú nenahraditeľným spojencom a ich prínos k európskej bezpečnosti je bezkonkurenčný. Premiér uznal, že veci sa menia a Európa preberá väčšiu zodpovednosť za svoju vlastnú obranu. 

Pri príležitosti konferencie Starmer oznámil, že Británia vysiela údernú skupinu lietadlových lodí do regiónov Severného Atlantiku a ďalekého severu. Flotila bude operovať spolu so Spojenými štátmi, Kanadou a ďalšími spojencami NATO, dodal. Premiér tento krok označil ako „silný prejav“ odhodlania Spojeného kráľovstva k euroatlantickej bezpečnosti.

leyenová: Európa musí prevziať väčšiu zodpovednosť za svoju bezpečnosť

Európa sa musí angažovať a prevziať väčšiu zodpovednosť za svoju vlastnú bezpečnosť, uviedla v sobotu v prejave na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii (MSC) v šéfka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová. Zároveň dodala, že Európa a Británia by mali užšie spolupracovať v oblasti bezpečnosti a ekonomiky v záujme ochrany ich demokracií, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

„Európa sa musí stať nezávislejšou – niet inej voľby,“ začala svoj prejav Von der Leyenová. „Európsky spôsob života – náš demokratický základ a dôvera našich občanov – sú spochybňované novými spôsobmi. Vo všetkom - od území až po clá alebo technologické predpisy,“ povedala zrejme s narážkou na USA, ale zároveň s odvolaním sa na pokračujúcu agresiu Ruska proti Ukrajine, píše server Euronews.

„Niektorí môžu povedať, že slovo „nezávislosť“ je v rozpore s naším transatlantickým putom. Opak je však pravdou. Nezávislá Európa je silná Európa. A silná Európa vytvára silnejšiu transatlantickú alianciu,“ dodala.

„Európa a najmä Spojené kráľovstvo by sa mali zblížiť... Desať rokov po brexite je naša budúcnosť viac prepojená než kedykoľvek predtým,“ povedala Von der Leyenová na bezpečnostnej konferencii v bavorskej metropole.

Ako dodala, Európa podľa nej v oblasti obrany „dosahuje výsledky“, pričom jej výdavky na obranu sa zvýšili takmer o 80 percent oproti obdobiam pred vojnou na Ukrajine, citoval ju server Euronews.

Európa však musí ísť nad rámec samotných výdavkov, upozornila šéfka EK. „Verím, že nastal čas uviesť do praxe klauzulu o vzájomnej obrane v Európe. Vzájomná obrana nie je pre EÚ dobrovoľná. Je to povinnosť v rámci našej vlastnej zmluvy – článku 42(7). Z dobrého dôvodu. Je to náš kolektívny záväzok stáť pri sebe v prípade agresie. Alebo jednoducho povedané, jeden za všetkých a všetci za jedného,“ spresnila s tým, že „toto je význam Európy. Tento záväzok však má váhu len vtedy, ak je postavený na dôvere a schopnostiach.“

rubio: Nie je jasné, či Rusko myslí ukončenie vojny na Ukrajine vážne

Spojené štáty si nie sú isté, či to Rusko s ukončením vojny na Ukrajine myslí vážne, uviedol v sobotu v prejave na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii (MSC) americký minister zahraničných vecí Marco Rubio. TASR o tom píše podľa správy agentúry AFP a staníc BBC a Sky News.

„Nevieme, či Rusi myslia ukončenie vojny vážne,“ odpovedal Rubio na otázku, či má Kremeľ skutočný záujem o zmysluplný mier. Minister dodal, že otázky o ukončení vojny na Ukrajine patria k tým najťažším na zodpovedanie. Dodal však, že Spojené štáty sú odhodlané „otestovať“, na akých podmienkach sa Kyjev a Moskva môžu dohodnúť.

Pripomenul, že Spojené štáty uvalili na ruskú ropu ďalšie sankcie, India sa po rozhovoroch so Spojenými štátmi zaviazala prestať nakupovať ďalšiu ruskú ropu a Európa podnikla tiež ďalšie vlastné kroky. Dodal, že americké zbrane sa ďalej predávajú na podporu ukrajinského vojnového úsilia a že sa dosiahol určitý pokrok smerom k zabezpečeniu mierovej dohody.

SITA/AP Photo/Alex Brandon

Rubio počas svojho prejavu venoval ostrú kritiku Organizácii Spojených národov (OSN), ktorá podľa jeho slov nezohrala „prakticky žiadnu úlohu“ pri riešení konfliktov. Dodal, že OSN nevyriešila vojnu na Ukrajine a že to boli až Spojené štáty v spolupráci s mnohými krajinami, ktoré dokázali priviesť obe strany k rokovaciemu stolu, aby diskutovali o mierovej dohode.

rubio tvrdí, že OSN nehrá „žiadnu úlohu“ pri riešení konfliktov

Organizácia Spojených národov (OSN) nezohrala „prakticky žiadnu úlohu“ pri riešení konfliktov, vyhlásil v sobotu v prejave na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii (MSC) americký minister zahraničných vecí Marco Rubio. Zároveň vyzval na reformu globálnych inštitúcií, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

„Organizácia Spojených národov má stále obrovský potenciál byť nástrojom dobra vo svete,“ povedal Rubio.

„Nemôžeme však ignorovať, že na najnaliehavejšie otázky, ktoré máme pred sebou, dnes nemá žiadne odpovede a nezohrala prakticky žiadnu úlohu. Nedokázala vyriešiť vojnu v Gaze,“ dodal.

Rubio v sobotu ďalej vyhlásil, že Spojené štáty pod vedením prezidenta Donalda Trumpa chcú stáť na čele globálnej „obnovy a rekonštrukcie“.

Spojené štáty budú podľa neho „riadené víziou budúcnosti, ktorá bude rovnako hrdá, suverénna a dôležitá ako minulosť našej civilizácie“.

„A hoci sme pripravení, ak to bude potrebné, urobiť to sami, je našou preferenciou a našou nádejou, že to urobíme spolu s vami, našimi priateľmi tu v Európe,“ dodal.

Minister zahraničných vecí USA ďalej uviedol, že Spojené štáty sa nechcú oddeliť od Európy, ale „oživiť“ svoje spojenectvo s týmto kontinentom, pričom zdôraznil túžbu Spojených štátov zachovať transatlantickú alianciu, píše agentúra AP. 

Rubio na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii povedal, že „eufória“ zo západného víťazstva v studenej vojne viedla k nebezpečnej ilúzii triumfu, čo teraz ohrozuje tie isté inštitúcie, ktoré zlomili nacistický režim aj Sovietsky zväz.

Rubio sa v zhruba 20-minútovom prejave dotkol aj otázok migrácie, píše nemecký denník Bild. Vyhlásil, že USA otvorili svoje hranice „nekontrolovanej vlne“.

„Otvorili sme naše hranice nekontrolovanej vlne masovej migrácie, ktorá ohrozuje našu spoločnosť a našu kultúru,“ podotkol a dodal, že sa to za úradovania administratívy Donalda Trumpa zmenilo.

rubio v Mníchove: Spojené štáty a Európa patria k sebe

Spojené štáty a Európa „patria k sebe“, uviedol v sobotu v prejave na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii (MSC) americký minister zahraničných vecí Marco Rubio. Zároveň dodal, že USA chcú „silnú“ Európu, informuje TASR podľa správy agentúr AFP a AP.

„Pre nás patria USA a Európa k sebe,“ povedal Rubio, ktorý zároveň zdôraznil jednotu medzi USA a Európou. USA sú pripravené stáť samostatne, podotkol. „Našou preferenciou je urobiť to spolu s Európou. A dúfame, že to urobíme s vami – našimi priateľmi v Európe,“ dodal šéf americkej diplomacie.

„Chceme silnú Európu. Chceme, aby Európa prežila," uviedol ďalej v kľúčovom prejave na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.

Rubio si za časť prejavu o jednote USA a Európy od publika vyslúžil potlesk, všíma si nemecký denník Bild. Jeho tón bol podľa neho zatiaľ zmierlivý, čo bolo v ostrom kontraste s prejavom viceprezidenta USA J. D. Vancea z minulého roka.

Vance v roku 2025 predniesol na MSC ostrý prejav proti svojim historickým spojencom týkajúci sa rešpektovania volebných práv a slobody prejavu. Tvrdil, že najväčšou hrozbou pre Európu nie je „ani Rusko, ani Čína“, ale „opustenie niektorých zo svojich najzákladnejších hodnôt“. Vojne na Ukrajine sa Vance vo svojom prejave nevenoval vôbec.

macron na MSC vyzval na nastavenie pravidiel spolužitia s Ruskom

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v piatok vo svojom príhovore na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii (MSC) povedal, že je nutné nastaviť pravidlá budúcej koexistencie s Ruskom po skončení vojny na Ukrajine s cieľom predísť ďalšej vojenskej eskalácii. Deklaroval tiež, že chce vyslať odkaz „nádeje a odhodlania“ o budúcnosti Európy. Svet by si mal podľa neho z Európy brať príklad, a nie ju kritizovať, informuje TASR podľa denníka Guardian a agentúry AFP.

Po štyroch rokoch vojny na Ukrajine je podľa Macrona Rusko oslabenou krajinou. Jeho nadhodnocovanie zo strany viacerých lídrov označil za strategickú chybu.

V súvislosti s prebiehajúcimi mierovými rokovania vyzval, aby na nich mala Európa svoje miesto. „Bez Európanov mier nebude. Chcem, zdôrazniť, že ak chcú, môžu rokovať bez Európanov, ale mier to neprinesie,“ myslí si francúzsky prezident. Navrhol preto, aby Európa obnovila diplomatické kontakty s Ruskom a nespoliehala sa na Spojené štáty vo vedení rokovaní.

Po skončení vojny bude podľa Macrona navyše nutné nastaviť pravidlá spolužitia s Ruskom. „Ak dosiahneme dohodu o Ukrajine, stále budeme musieť súperiť s agresívnym Ruskom. Budeme musieť definovať pravidlá spolužitia, ktoré znížia riziko eskalácie,“ deklaroval. Poukázal, že geografia Európy sa nezmení a európske štáty vzhľadom na tento fakt budú musieť rokovať o novej bezpečnostnej architektúre. Vyzval preto na sériu konzultácií o tejto dôležitej otázke.

V súvislosti s budúcnosťou Európy Macron zdôraznil, že európsky kontinent je často označovaný za „starnúcu, pomalú, roztrieštenú konštrukciu, odsúvanú dejinami na vedľajšiu koľaj ako nadmerne regulovaná ekonomika bez života, ktorá sa vyhýba inováciám, ako spoločnosť padajúca za obeť barbarskej migrácii“. V niektorých kruhoch je podľa neho navyše Európa označovaná ako represívny kontinent, kde je sloboda slova potlačovaná. V tejto súvislosti chcel francúzsky prezident v Mníchove ponúknuť iný pohľad na Európu.

„Tam, kde niektorí vidia hrozby, ja vidím našu silu, tam, kde niektorí vidia pochybnosti, ja chcem vidieť príležitosť, pretože verím, že Európa je vo svojej podstate silná a môže byť ešte silnejšia,“ povedal. Európu označil ako „radikálne originálnu politickú konštrukciu slobodných, suverénnych štátov“.

Macron sa tak na MSC vyjadril rok po tom, čo americký viceprezident J. D. Vance na rovnakej pôde ostro kritizoval európske štáty a ich predstaviteľov obvinil z potláčania slobody prejavu.

zelenskyj sa v Mníchove stretol s exilovým iránskym princom Pahlavím

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v piatok popri Mníchovskej mierovej konferencii (MSC) stretol so synom posledného iránskeho šacha a predstaviteľom iránskej exilovej opozície Rezom Pahlavím. Zelenskyj na sociálnej sieti X napísal, že spolu diskutovali o dôležitosti sprísnenia sankcií na Irán a ďalšie autoritatívne režimy vo svete. Obaja tiež odsúdili spoluprácu medzi Ruskom a Iránom, informuje TASR.

I met with exiled Crown Prince of Iran @PahlaviReza in Munich. Ukraine supports the Iranian people as they are fighting for their future; we also express our sympathy to all the victims of the Iranian regime.

During our conversation, we focused on the situation in Iran and the… pic.twitter.com/uYAb6DdWRT

— Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський (@ZelenskyyUa) February 13, 2026

„Ukrajina podporuje iránsky ľud, ktorý bojuje za svoju budúcnosť, a zároveň vyjadrujeme sústrasť všetkým obetiam iránskeho režimu,“ napísal Zelenskyj s odkazom na nedávne protivládne protesty, ktoré iránsky teokratický režim brutálne potlačil.

Irán od začiatku vojny na Ukrajine priamo podporuje ruskú inváziu dodávkami dronov a munície. Partnerstvo medzi Ruskom a Iránom podľa oboch lídrov predstavuje hrozbu nielen pre Ukrajinu, ale aj pre celý región. Zelenskyj a Pahlaví preto odsúdili dodávky iránskych dronov Šáhid do Ruska a udelenie licencií na ich výrobu.

obnova dôvery EÚ k Spojeným štátom potrvá istý čas, povedal Newsom

Európski spojenci USA budú musieť aj naďalej preberať väčšiu zodpovednosť za vlastnú obranu, a to aj v prípade, že prezidentom nebude Donald Trump, uviedol v piatok kalifornský guvernér Gavin Newsom.

„Myslím si, že je to trvalé a v skutočnosti zdravé,“ povedal Newsom agentúre AFP počas Mníchovskej bezpečnostnej konferencie. Kalifornský guvernér a Trumpov dlhoročný ostrý kritik je často označovaný za možného demokratického kandidáta v prezidentských voľbách v roku 2028. Podľa neho je väčšia obranná samostatnosť Európy v jej vlastnom záujme, ale aj v záujme Spojených štátov.

SITA/AP Photo/Karen Warren

Pod tlakom Trumpovej administratívy európske štáty v Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO) výrazne zvyšujú svoje obranné rozpočty zo strachu, že Rusko by mohlo rozšíriť agresiu aj na ich územie. Washington zároveň požaduje, aby Európa prevzala vedenie v konvenčnej obrane kontinentu po desaťročiach spoliehania sa na americké vojenské sily.

Newsom zdôraznil, že nechce, aby sa Európa „obracala na zvyšok sveta a otočila sa chrbtom Spojeným štátom“, pričom spomenul nedávne obchodné dohody Európskej únie (EÚ) s krajinami Južnej Ameriky a Indiou.

„Obnovenie dôvery si vyžiada čas,“ povedal. „Budeme musieť prejaviť odhodlanie a záväzok obnoviť aliancie a to, čo tento prezident v reálnom čase ničí. Som však presvedčený, že je to dosiahnuteľné a aj sa to stane.“

merz v prejave v Mníchove vyzval na obnovu transatlantickej dôvery

Nemecký kancelár Friedrich Merz v piatok vo svojom prejave na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii (MSC) upozornil, že sloboda je v ére veľmocenskej politiky čoraz viac ohrozená a krajiny by mali byť pripravené prinášať obete. Medzi Spojenými štátmi a Európou podľa neho vznikla „trhlina“. Zároveň potvrdil, že rokuje s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom o jadrovom odstrašovaní. 

„Naša sloboda nie je zaručená,“ konštatoval Merz, podľa ktorého je potrebné pripraviť sa na zmeny a na „prevratné obete, a áno, dokonca aj obete“.

SITA/AP Photo/Michael Probst

Spolkový kancelár podľa svojich slov viedol dôverné rokovania s Macronom o európskej jadrovej odstrašujúcej sile. Povedal, že Berlín bude dodržiavať svoje právne záväzky, pričom podľa DPA odkazoval na medzinárodnú dohodu z roku 1990 o zjednotení Nemecka. AFP pripomína, že Nemecko na základe zmluvných záväzkov nemôže zaobstarať vlastné jadrové zbrane. Preto sa spolieha na jadrový dáždnik Spojených štátov prostredníctvom svojej účasti v NATO.

Merz v prejave hovoril aj o „trhline“ medzi USA a Európou, pričom ostro rozlíšil ich politické smerovanie a uviedol, že „kultúrna vojna hnutia MAGA nie je našou“, s odkazom na neformálne hnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa „Urobme Ameriku znovu skvelou“.

Odmietol clá a protekcionizmu v prospech voľného obchodu, opätovne potvrdil podporu klimatickým dohodám a Svetovej zdravotníckej organizácii (WHO) a poznamenal, že globálne výzvy možno riešiť len spoločne. Trump od svojho nástupu do úradu uvalil clá na obchodných partnerov USA a rozhodol o vystúpení USA z desiatok medzinárodných organizácií vrátane WHO.

Kancelár vyzval na „nové transatlantické partnerstvo“ medzi USA a Európou. „V ére rivality veľmocí ani Spojené štáty nebudú dosť silné na to, aby to zvládli samy,“ povedal. „Drahí priatelia, byť súčasťou NATO nie je len konkurenčnou výhodou Európy. Je to tiež konkurenčná výhoda Spojených štátov. Poďme teda spoločné obnoviť a oživiť transatlantickú dôveru. My Európania robíme svoju časť,“ dodal.

ukrajinský prezident vystúpi na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii v sobotu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pricestoval v piatok do Nemecka, kde sa zúčastní na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. V pláne má aj sériu stretnutí s predstaviteľmi zbrojného priemyslu. Svoj prílet do Nemecka Zelenskyj oznámil v príspevku na sieti X, pričom avizoval, že jeho návšteva bude znamenať „nové kroky smerom k našej spoločnej bezpečnosti – bezpečnosti Ukrajiny a Európy,“ informuje TASR.

Today in Munich, Germany. An important day, and there will be new steps toward our shared security – that of Ukraine and Europe. On the agenda is the first joint Ukrainian-German drone production enterprise, as well as bilateral and multilateral meetings with partners.

We need… pic.twitter.com/nFLqSCSV0P

— Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський (@ZelenskyyUa) February 13, 2026

Zelenskyj dodal, že v programe má bilaterálne a multilaterálne stretnutia s partnermi.  

Kancelária ukrajinského prezidenta uviedla, že Zelenskyj má v piatok naplánovanú návštevu ukrajinsko-nemeckej spoločnosti na výrobu dronov a niekoľko stretnutí s európskymi lídrami, ako aj s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom. Očakáva sa, že v sobotu vystúpi s príspevkom na MSC.

namiesto JD Vancea Marco Rubio

Spojené štáty tento rok zastúpi minister zahraničných vecí Marco Rubio, ktorý by mal s prejavom vystúpiť v sobotu dopoludnia.

SITA/AP Photo/Alex Brandon, Pool

„Žijeme v novej ére geopolitiky a to si bude vyžadovať, aby sme všetci prehodnotili, ako to bude vyzerať a aká bude naša úloha,“ povedal Rubio novinárom pred odletom z Washingtonu.

Šéf americkej diplomacie však zároveň vyzdvihol vzťahy medzi USA a Európou a označil ich za kľúčové. „S Európou sme veľmi úzko prepojení... Väčšina ľudí v tejto krajine môže svoje kultúrne alebo osobné dedičstvo vysledovať späť do Európy. Takže o tom jednoducho musíme hovoriť,“ uviedol Rubio.

Anonymní americkí predstavitelia pre AP potvrdili, že minister sa počas návštevy Európy plánuje zamerať na oblasti spolupráce v spoločných globálnych a regionálnych otázkach, vrátane Blízkeho východu, Ukrajiny a Číny.

Podľa AFP sa očakáva, že Rubio bude na Európu tlačiť aj v otázke spoločnej obrany. Jeho účasť na MSC bude zároveň ovplyvnená krízou, ktorú vyvolali požiadavky amerického prezidenta Donalda Trumpa na získanie Grónska.

Rubio po skončení konferencie navštívi Slovensko a následne aj Maďarsko. Podľa agentúry TASS šéf americkej diplomacie pred odletom potvrdil, že so zástupcami oboch krajín plánuje diskutovať o zastavení dovozu ruských energetických zdrojov.

lídri Dánska a Grónska budú v Mníchove rokovať s Rubiom

Dánska premiérka Mette Frederiksenová a grónsky premiér Jens-Frederik Nielsen budú v piatok na okraj Mníchovskej bezpečnostnej konferencii rokovať o Grónsku so šéfom americkej diplomacie Marcom Rubiom. Potvrdila to pre novinárov, informuje TASR.

„Dohodli sme sa na niekoľkých stretnutiach s americkými politikmi vrátane ministra zahraničných vecí aj o Grónsku,“ uviedla Frederiksenová podľa dánskej agentúry Ritzau.

Premiérka sa podľa svojej kancelárie zúčastní na rokovaniach s americkými predstaviteľmi, účasť ďalších členov dánskej vlády ale nie je známa. V Mníchove sú podľa AFP prítomní aj dánsky minister zahraničných vecí Lars Lokke Rasmussen a minister obrany Troels Lund Poulsen.

Na stretnutí o Grónsku, dánskom poloautonómnom území, sa však podľa dánskej televízie DR zúčastní grónsky premiér Nielsen, napísala agentúra Reuters.

kto reprezentuje na konferencii Slovensko

Za Slovensko sa na konferencii v piatok a sobotu zúčastní štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Marek Eštok. V rámci pracovného programu v Nemecku absolvuje sériu bilaterálnych stretnutí so zahraničnými partnermi. Bude tiež súčasťou medzinárodnej odbornej diskusie o dynamicky rastúcich bezpečnostných rizík a pozíciách a úlohách kľúčových geopolitických aktérov, informoval rezort diplomacie.

do Mníchova pôjdu Pavel aj Macinka, ale oddelene

Na Mníchovskú bezpečnostnú konferenciu pôjde za Česko prezident Petr Pavel a tiež minister zahraničných vecí Petr Macinka. V pondelok to schválila česká vláda. Macinka však zdôraznil, že nepôjdu spolu a ani sa tam nestretnú, aby upokojili situáciu, ktorá eskalovala po tom, ako prezident koncom januára zverejnil Macinkove SMS a zároveň ho obvinil z pokusu o vydieranie. Na tlačovej konferencii po rokovaní vlády v Prahe šéf diplomacie podotkol, že na schôdzku s Pavlom v Mníchove nebude mať čas. Minulý týždeň uviedol, že jeho ministerstvo bude prezidenta ignorovať, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe. 

„Mám tam pomerne nabitý program. Záujem zahraničných partnerov o bilaterálne stretnutia je väčší, než je kapacita. Nejdem tam rokovať s českými reprezentantmi, ale so zahraničnými partnermi. Aj keď to znie hrozne, tak na pána prezidenta si tam čas asi nenájdem. Ale nie je to preto, že by som nechcel. Verím, že aj on má nabitý program,“ povedal Macinka. „Nepôjdeme spolu. Ja tam pôjdem autom so spaľovacím motorom,“ reagoval na otázku, či na konferenciu pôjdu politici spoločne.

iránski predstavitelia sa konferencie nezúčastnia

Iránskym predstaviteľom vrátane ministra zahraničných vecí Abbása Arákčího zrušili pozvánky na Mníchovskú bezpečnostnú konferenciu pre násilné potláčanie protivládnych demonštrácií. 

„Pred niekoľkými týždňami boli pozvaní jednotliví vládni predstavitelia z Iránu. Vzhľadom na súčasné udalosti Mníchovská bezpečnostná konferencia tieto pozvánky ruší,“ vyhlásil v piatok hovorca podujatia.

S prítomnosťou Iránu na globálnej bezpečnostnej konferencii nesúhlasilo ani nemecké ministerstvo zahraničných vecí. „Účasť (Iránu) považujeme za nevhodnú vzhľadom na krvavé potláčanie protestov,“ uviedol hovorca.

Za bývalého predsedu Christopha Heusgena zástupcovia z Iránu neboli na podujatie pozývaní počas uplynulých troch rokov. Nový predseda Wolfgang Ischinger sa pôvodne rozhodol pri ich pozvanie.