poslanci hlasovali v pomere 413 k 226 za 90-percentné zníženie emisií v porovnaní s úrovňami z roku 1990, pričom súčasťou dohody je aj flexibilita umožňujúca využiť uhlíkové kredity zakúpené mimo 27-člennej Únie na splnenie cieľa. Opatrenie ešte musia potvrdiť členské štáty bloku.
V rámci kompromisu, ktorý má reagovať na obavy viacerých krajín vrátane Talianska, konečný text povoľuje, aby sa päť percent znížení započítalo prostredníctvom kreditov získaných z projektov mimo Európy. Aktivistické skupiny však Úniu obviňujú, že takto iba presúva boj proti klimatickej zmene do zahraničia.
V budúcnosti by Brusel mohol členským štátom v prípade potreby umožniť započítať ešte ďalších päť percent ich cieľov prostredníctvom kreditov z medzinárodných uhlíkových trhov. Pod tlakom Poľska a Maďarska sa zároveň o jeden rok, na rok 2028, odložilo spustenie systému obchodovania s emisiami pre cestnú dopravu a vykurovanie budov, pričom niektoré štáty presadzujú ešte ďalší odklad.
Hoci Únia patrí po Číne, Spojených štátoch a Indii medzi najväčších producentov emisií, zároveň je podľa vlastných vyhlásení najodhodlanejším z veľkých znečisťovateľov konať v oblasti klímy. Do roku 2023 znížila emisie o 37 percent oproti roku 1990.
Napriek ústupkom pri cieli do roku 2040 si EÚ naďalej nárokuje globálne líderstvo v boji proti zmene klímy a vyzýva partnerov, aby zvýšili úsilie. „Sme zodpovední len za šesť percent globálnych emisií,“ povedal nedávno eurokomisár pre klímu Wopke Hoekstra. „Realita je taká, že hoci je Európa jedným z lídrov v klimatických opatreniach a financuje zďaleka najviac projektov v zahraničí, solidarita a reciprocita nejdú vždy ruka v ruke. To sa musí zmeniť,“ dodal.