vysvetlenie Tomáša Zálešáka

To čo konštatuje ISW, nie je síce prekvapivé ani zvlášť originálne. Nanešťastie, je to nesporná pravda. Pokiaľ ide o spomínané Lavrovove vyjadrenia, tie predstavujú kontext, v ktorom treba čítať aj vyjadrenia exprezidenta D. Medvedeva. Medvedev tvrdí okrem iného, že správy o hrozbách pre Grónsko zo strany Ruska a Číny sú vymyslené „hrôzostrašné príbehy “, vyfabrikované... Kým? No predsa západom, tým dekadentným. (V Kremli ani nevedia, kde Grónsko leží, a vôbec, prečo by ich tento krtinec mal vôbec zaujímať? Ešte k tomu v čase topenia ľadovcov, otvárania nových námorných ciest, nových zdrojov nerastných surovín s novými technológiami rentabilnejšej ťažby; nehovoriac takej maličkosti, ako je prítomnosť vojenských základní USA na území tohto bezvýznamného arktického krtinca.) Keďže teda táto vec teda Rusko vôbec nezaujíma, a keďže Rusko nevedú – na rozdiel od Ukrajiny a „Európy“ – žiadni „blázni“, ktorí by chceli hnať svet do nukleárnej apokalypsy, je treba všetok svet zároveň, jedným dychom uistiť, že Rusko tá istá vec zaujíma tak veľmi, že do apokalypsy pôjde bez váhania, kedykoľvek uzná za vhodné. (Navrhujem to nazvať „dialektika písaná vodkou“.) Ešte dojímavejšie je, že Medvedev (zdá sa) hovorí aj v mene súdruhov z ČĽR (ani tí zrejme nevedia nič o existencii toho bezvýznamného arktického krtinca). Minister Lavrov k tomu zakontruje, že USA a RF sú vlastne dve rovnocenné, „rovnaké“ veľmoci. Rovnaké v akom ohľade? Ruský spôsob takejto komparácie sa spravidla zvykne zakladať na počítaní divízií a nukleárnych hlavíc, čo sa vzápätí skombinuje s ďalšou tézou, že Rusko je viac než len rovnocennou veľmocou: je lepšou, oveľa lepšou, absolútne lepšou alternatívou k dekadentnej západnej demokracii. Aby Putinova klika využila potenciál tých, ktorí tomuto halucinačnému naratívu stále veria na oboch brehoch Atlantiku, potrebuje oba tieto brehy systematicky rozoštvávať proti sebe navzájom. Preto keď Medvedev odporučí USA a „Európe“, aby si záležitosť Grónska vybavili medzi sebou, Lavrov k tomu musí dodať pokarhanie na adresu „Európy“ za to, že „vráža klin“ do spolupráce medzi RF a USA, ktoré by si ako „normálne“ veľmoci bez nej mohli všetko tak pekne vybaviť medzi sebou, na úkor všetkých ostatných. (To, že v najvyššom kresle Bieleho domy momentálne sedí „poľeznyj durak“, je okolnosť akiste nanajvýš vítaná.)

Že je to všetko protirečivé až do absurdnosti? Kdeže! Dámy a páni, čítajte pozorne. Toto sú vyhlásenia hodné zapamätania. A zachovania pre potomstvo. To je „dialektika“, to je „podvojné myslenie“, to je jazyk, ktorým sa nám prihovárajú Dejiny písané vodkou!