globálna autorita ruského prezidenta Vladimira Putina utrpela obrovský úder tým, že ruskí spojenci v ostatnom období vážne utrpeli. Referuje o tom denník Washington Post.

„Keďže spojenci ako Venezuela, Sýria a Irán sú ostreľovaní alebo bombardovaní, Putinove sľuby na medzinárodnej scéne sú vnímané ako prázdnejšie než kedykoľvek predtým a jeho klamstvá ako menej presvedčivé,“ poznamenáva spomenutý denník.

Washington Post zároveň zdôrazňuje, že podľa analytikov dôvera vo Vladimira Putina rýchlo klesá - a to v Rusku i na medzinárodnej scéne, najmä v očiach Donalda Trumpa, kľúčových spojencov Moskvy a provojnovej komunity. Po zajatí Nicolasa Madura a americkej podpore protestov v Iráne sa Putin obmedzil na výzvu USA k dodržiavaniu medzinárodného práva.

Obzvlášť nešťastnou pre Putinov režim bola epizóda zaistenia ruského ropného tankera Američanmi v Atlantiku po týždňovej naháňačke, do ktorej bola zapojená jadrová ponorka a ruské lietadlá. Putin na to verejne takmer nereagoval.

„Putinova reakcia vyzerá zvláštne, ale je veľmi logická: neútočí na Trumpa, pretože dúfa v symetrické pochopenie ruských potrieb. Putin vie, že ak bude reagovať prehnane, ak ukáže, že ho to bolí, všetci uvidia jeho slabosť,“ poznamenal politológ Vladimir Pastuchov.

V Rusku tiež narastá rozhorčenie nad „večnou“ vojnou na Ukrajine, ktorá už trvá dlhšie ako účasť Sovietskeho zväzu v druhej svetovej vojne. Blogeri podporujúci vojnu píšu o porážke, stratách a o tom, že plody vojny poputujú do USA a Číny. Prieskumy ukazujú prudký nárast pesimizmu a takmer univerzálnu túžbu po mieri.