súd uznal exprezidenta za vinného aj z obvinení, ktoré zahŕňajú falšovanie úradných dokumentov a nedodržanie zákonných postupov vyžadovaných pri zavedení stanného práva. TASR o tom informuje podľa správ agentúr Jonhap a Reuters.
„Napriek tomu, že mal ako prezident predovšetkým povinnosť dodržiavať ústavu a rešpektovať právny štát, obžalovaný namiesto toho prejavil postoj, ktorým ústavu ignoroval,“ povedal na piatkovom pojednávaní sudca soulského súdu. Konštatoval, že previnenie obžalovaného je „mimoriadne vážne“.
Prokuratúra žiadala pre bývalého prezidenta desať rokov väzenia.
Rozsudok je prvým proti Junovi v ôsmich trestných veciach týkajúcich sa vyhlásenia stanného práva z 3. decembra 2024 a ďalších obvinení. Proti tomuto rozsudku sa Jun môže odvolať do siedmich dní.
Obvinenie z marenia výkonu právomoci vyšetrovateľov sa týka udalostí z januára 2025, keď sa po odvolaní z funkcie parlamentom zabarikádoval v prezidentskom komplexe a bránil vyšetrovateľom, aby ho zadržali.
Jun Sok-jol okrem iného čelí obvineniu zo vzbury a zo zneužitia právomocí, keď vyslal vojakov do parlamentu so zámerom zabrániť poslancom zrušiť stanné právo. Parlament však stanné právo predsa len zrušil a Junovi pozastavil výkon prezidentskej funkcie. Ústavný súd následne 4. apríla 2025 potvrdil jeho odvolanie z postu hlavy štátu - Jun sa tak stal druhým prezidentom v histórii Južnej Kórey, ktorý bol zbavený funkcie.
Juhokórejský špeciálny prokurátor v utorok na súdnom pojednávaní predložil návrh, aby tribunál Junovi uložil trest smrti pre obvinenie zo vzbury.
Bývalý prezident všetky obvinenia popiera a tvrdí, že v decembri 2024 mal ako prezident právo vyhlásiť stanné právo. Svoje stíhanie Jun označuje za politicky motivované.