úvahy o tom, či by sa Rusko po smrti Vladimira Putina mohlo rozpadnúť na menšie celky, sa objavujú čoraz častejšie. Podľa politického analytika Vadima Denysenka však ide skôr o teoretické scenáre než o reálnu hrozbu. V komentári pre web liga.net vysvetlil, prečo ani Kaukaz, Sibír či Ďaleký východ nemajú dôvod vymknúť sa spod kontroly Moskvy.

Denysenko zdôrazňuje, že v Rusku dnes prakticky neexistuje spoločenský dopyt po separatizme. Obyvatelia regiónov podľa neho nemajú záujem o odtrhnutie sa od federácie, a rovnako tak ani miestne elity nevidia v separatizme výhodu.

„Elity týchto regiónov nemajú záujem o separatizmus. Najviac, čo môžeme povedať, je, že v určitých regiónoch budú chcieť určitú decentralizáciu,“ uviedol Denysenko podľa webu liga.net. Podľa neho ide skôr o snahu získať väčší vplyv na rozhodovanie a kontrolu nad financiami, nie o rozbitie štátu.

Analytik zároveň upozorňuje, že regionálne elity budú po prípadnej zmene moci pozorne sledovať vývoj v Moskve. Ak sa situácia v centre vyrieši rýchlo a bez chaosu, neexistuje podľa neho dôvod očakávať nepokoje v regiónoch.

Maximálne očakávania regiónov sa dnes podľa Denysenka týkajú financií. V súčasnosti im zostáva približne 30 až 35 percent zarobených prostriedkov, pričom by sa radi vrátili k modelu, v ktorom mali k dispozícii polovicu príjmov. Aj to však považuje analytik za hornú hranicu ich ambícií.

Z pohľadu Denysenka teda platí, že ani po odchode Vladimira Putina nemožno automaticky očakávať rozpad Ruskej federácie. Skôr než o separatizme sa bude hovoriť o prerozdelení moci a peňazí - a aj to len v prípade, že Kremeľ dá regiónom priestor na vyjednávanie.