bielorusko prepustilo 123 politických väzňov vrátane aktivistov Maryje Kalesnikavovej a Alesa Biaľackého, informovali v sobotu ľudskopráve organizácie a štátne médiá. Správa prišla po dvojdňových rokovaniach amerického vyslanca Johna Coalea v Minsku, ktorý skôr v sobotu oznámil, že Washington zruší sankcie na potaš z Bieloruska. TASR o tom píše podľa agentúry AFP.
„Hlava štátu sa rozhodla udeliť milosť 123 občanom rôznych krajín,“ uviedla bieloruská tlačová agentúra Belta.
Ľudskoprávna organizácia Vjasna potvrdila, že medzi prepustenými väzňami je aj spomínaná Kalesnikavová. Aktivistku bieloruské orgány zadržali v septembri 2020 krátko po prezidentských voľbách. V nasledujúcom roku ju súd poslal na 11 rokov do väzenia za sprisahanie s cieľom získať moc a ďalšie trestné činy.
Vjasna informovala aj o prepustení bieloruského nositeľa Nobelovej ceny za mier Biaľackého, ktorý bol podľa organizácie po 1613 dňoch vo väzení deportovaný do Litvy.
„Hovorila som s ním, cestuje do Litvy a cíti sa dobre,“ potvrdila pre AFP jeho manželka.
Organizácia Vjasna na sociálnych sieťach tiež uviedla, že medzi prepustenými osobami je aj opozičný politik Viktar Babaryka. Tento bývalý bankár chcel v roku 2020 kandidovať v prezidentských voľbách proti Alexandrovi Lukašenkovi. Krátko pred hlasovaním bol však zadržaný, vzatý do väzby a v roku 2021 odsúdený na 14 rokov za korupciu a pranie špinavých peňazí.
Koordinačné centrum pre vojnových zajatcov v Kyjeve medzičasom potvrdilo, že 114 zo 123 prepustených väzňov, vrátane Kalesnikavovej, sa v súčasnosti nachádza na Ukrajine.
„Po poskytnutí potrebnej lekárskej starostlivosti a ak si to budú želať, budú prepustení občania Bieloruska prevezení do Poľska a Litvy,“ uviedlo centrum vo vyhlásení.
Hovorca bieloruskej opozičnej líderky Sviatlany Cichanovskej pre AFP potvrdil, že väzni boli „nečakane“ poslaní na Ukrajinu namiesto Litvy.
Podľa agentúry AP sa Bielorusko usiluje o zlepšenie vzťahov so Spojenými štátmi. Americký vyslanec Coale po rokovaniach s bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom potvrdil, že cieľom oboch krajín je normalizácia vzájomných vzťahov.
Minsk už roky čelí medzinárodnej izolácii a sankciám zo strany západu pre porušovanie ľudských práv a za to, že v roku 2022 umožnilo Moskve využiť svoje územie na inváziu na Ukrajinu.