čas veľmi rýchlo uteká a čo bolo pred rokom, ako keby už ani nebola pravda. Vtedy, rok naspäť v čase, som zažívala protestné Tbilisi. Vlny hnevu, barikády, ohne, mraky plynu. Vzduch bol plný akcie. Všade sa niečo mlelo. V bočných uličkách okolo Rustaveli, na Námestí slobody, v parkoch. Keď sa v okolí parlamentu bojovalo s policajtmi, na druhej strane Rustaveli pri metre spustila punková skupina koncert. Odpálili do priamo pod pamätníkom Shotu Rustaveliho.
V tých dňoch ste tam mohli vidieť všetko. V jeden večer si tak stojíme s kamoškou na terase Waršawy a tu odrazu pred nami uteká skupinka ťažkoodencov naháňajúcich demonštrantov. Po Puškinovej ulici ich hnali často. Chlapci sa k nim chceli priblížiť odzadu z Námestia slobody, vtedy to policajti otočili a vznikli naháňačky. Šupli sme s Mariam dve čačačelá (to je ako limončelo len s čačou) a vrátili sa mrznúť na Rustaveli. Bol to chaos, odpor sa dvíhal všade.
Po gruzínskych mestách aj dedinách. Zasiahol aj Rusov či iné národnosti žijúce v Gruzínsku. V jeden večer pred Mariottom školil starší Rus policajtov o tom, ako to skončí, keď sa Ivanišvilimu nevzoprú. „To, čo s mojou krajinou urobil Putin, urobí Ivanišvili s vašou, burácal naštvane. Veľa emócii sa vtedy lialo von. Vody tiež, a ako ľudia vraveli, skutočne v nej čosi bolo. Mnohí sa sťažovali na to, že tak čudne páli. Potvrdilo sa, že do vodných diel nakázali primiešať tí z vlády nejakú chemikáliu. BBC o tom nazbierala dôkazy a pred pár dňami ich zverejnila v článku. Škodlivou látkou mal byť kamit používaný v období 1. svetovej vojny.
No časy sa zmenili. Prešiel rok a po silnom odpore ani stopy. Naposledy prišla výzva do akcie 4. októbra. Niekoľko občanov a aktivistov vyzvalo na dôslednejší postoj. V deň komunálnych volieb rozobrali bránu prezidentovho sídla. Vtedy v Tbilisi po takmer roku opäť horeli ohne, no zakrátko bolo po zapálenom tvrdom protestovaní. Ešte v tú noc boli jeho organizátori pochytaní a posadení do väzby. Teraz čelia rozsudkom odňatia slobody v rozmedzí niekoľkých rokov. Sú obvinení zo štátneho prevratu.
Gruzínci si vezmú masky aj keď je to zakázané, no cestu už nezablokujú, lebo im v tom bráni policajný kordón a oni proti nemu nepôjdu silou ako kedysi. Policajti si aj tak nájdu dôvod na zatýkanie a ľudia s nimi o každého bojujú, to sa nezmenilo, lenže napokon aj tak mnohí sedia vo väzení a nečaká ich nič príjemné. Nik ich nevyslobodí, pokiaľ bude pri moci táto vláda.
Prekvapilo ma, kam sa to posunulo. V prvé výročie nepretržitého protestu 28. novembra vyšlo do ulíc opäť veľa Gruzíncov. Pochodovali v sprievodoch pred parlament, avšak po zhruba hodine na mieste sa rozišli. Čakala som, že toho odporu prejavia viac, že sa to aspoň trocha bude podobať na tie protesty spred roka, keď bolo cítiť hnev aj priam hmatateľnú potrebu niečo zmeniť. No nejako sa posunuli do fázy kultivovaného protestovania a sú doslova hrdí na to, že to robia takmer ako my pri Nežnej, bez bitiek. Väčšina sa dištancuje od násilných akcií. Naposledy takto akčne vystúpil bývalý poslanec a člen jednej z opozičných strán. V noci sa vybral podpáliť súd. Chytili ho a posadili do väzby. Vlastná strana sa od jeho konania dištancovala.
Nuž, nové časy. Gruzínci prešli na kultivované protestovanie. Jedno sa však nezmenilo. Plán stále nemajú, žiadnu organizáciu. Mali zápal, hnev, akciu bez organizácie, systematickosti. Teraz nemajú takmer nič. Vyjdú von, pred parlament, prinesú transparenty, niekto príde s hladovkou, ale nakoniec sa po čase rozídu domov. Ostala im výdrž. Keď mi jeden Gruzínec na jar povedal, že to pokojne potiahnu až do jesene, zdalo sa mi to dlho, i keď uveriteľné. Teraz si myslím, že sú schopní takto inteligentne a kultivovane prostestovať ďalšie tri roky, až do riadnych nových volieb. S transparentmi apelujúcimi na EÚ „Sanction Georgian Dream“, „Sanction Ivanishvili“.
Možno budú mať najviac politických väzňov na počet obyvateľov, už teraz ich majú viac ako v Rusku, svet bude obdivovať ich výdrž, ale budú mať tú istú vládu. Akcia je preč. Po minuloročných drsných počinoch neostal ani dym z policajných dymovníc. Gruzínci prešli do fázy čakania – čaliči. Teraz nechajú veci, aby sa diali. Potom možno príde zas na rad akcia.
Autorka je blogerka (blog O Gruzínsku s Mari)