ruský prezident Vladimir Putin uviedol, že jeho päťhodinové rokovania s vyslancami USA o ukončení vojny na Ukrajine boli „potrebné“, „užitočné“ a bola to zároveň „náročná práca.“ Dodal, že niektoré návrhy boli pre Kremeľ neprijateľné. Putin to uviedol v rozhovore pre televíziu India Today, ktorý poskytol pred svojou návštevou v Naí Dillí začínajúcou sa vo štvrtok. Hoci celé interview ešte nebolo odvysielané, ruské štátne agentúry TASS a RIA Novosti citovali niektoré Putinove výroky. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AP.

Komentáre ruského lídra prichádzajú v čase, keď špeciálny vyslanec prezidenta USA Donalda Trumpa Steve Witkoff a Trumpov zať Jared Kushner majú vo štvrtok v Miami na Floride pokračovať v rokovaniach s hlavným ukrajinským vyjednávačom Rustemom Umerovom, uviedol vysokopostavený predstaviteľ Trumpovej administratívy, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity.

Trump v stredu uviedol, že Witkoff a Kushner po päťhodinovom stretnutí s Putinom v Kremli odišli s presvedčením, že ruský prezident chce nájsť spôsob, ako vojnu ukončiť.

Agentúra TASS z rozhovoru pre India Today citovala Putinov výrok, že počas rokovaní v Kremli museli návrh USA prebrať bod po bode, preto to trvalo tak dlho. Podľa Putina americká strana rozdelila 27 bodov mierového plánu do štyroch balíkov a navrhla prerokovať ich samostatne. 

„Bola to potrebná debata, veľmi konkrétna,“ dodal ruský prezident s tým, že o niektorých ustanoveniach je Moskva pripravená diskutovať, zatiaľ čo iné „nemôže prijať.“ 

Ruský prezident zároveň vyhlási, že „to, čo nám priniesli naši americkí kolegovia, bolo tak či onak založené na našich dohodách s prezidentom Trumpom na Aljaške.“

Zopakoval tiež svoju požiadavku na stiahnutie ukrajinských jednotiek z území ukrajinského Donbasu, ktoré nie sú okupované Ruskom. „Všetko sa točí okolo tohto. Buď tieto územia oslobodíme silou zbraní, alebo ukrajinské vojská tieto územia opustia a prestanú tam bojovať,“ vyhlásil Putin citovaný agentúrou TASS.

.vysvetlenie Mareka Bartoneka:

Tieto rokovania pre Putina „užitočné“ skutočne boli. Nie preto, že by mal záujem hľadať kompromis so Západom, ale preto, aby sa tak mohol pred celým svetom tváriť. Jeho vysmiata fotka za rokovacím stolom s Witkoffom a Kushnerom je pre skupinu ľudí, na ktorých cieli, dôležitejšia ako výsledky a kontext rokovania. A len o pár dní nato si môže dovoliť sám verejne vyhlásiť, že Rusko neustúpi od požiadavky, že Ukrajina sa musí dobrovoľne vzdať území, ktoré ani momentálne nie sú okupované. 

Ako si dokážu Putinovi prívrženci v hlave zladiť takéto nekompromisné požiadavky s obrazom diplomata, ktorý sa snaží ukončiť vojnu? Nemusia si to vnútorne odôvodniť vôbec – buď im vôbec neprekáža držať v hlave dva protichodné obrazy súčasne, alebo na to nemajú kapacitu a myšlienky im naskakujú len jedna po druhej. 

Donald Trump bohužiaľ patrí do oboch spomínaných skupín – na riešenie tejto situácie mu chýba aj mentálna kapacita aj osobná integrita. Preto mu nevadí opakovať sprimitizovaný záver, že Putin chce ukončiť vojnu. Každý chce ukončiť vojnu. Ukrajina ju chce ukončiť tak, že zo svojho územia vytlačí ruských vrahov, únoscov detí a znásilňovačov. Rusko ju chce ukončiť tak, že povraždí, zbúra a znásilní všetko, čo sa ešte dá. Účelom rokovaní medzi Ukrajinou, Ruskom a Západom nie je len vybaviť „mier“. Ich účelom je zariadiť spravodlivý mier, ktorý Rusov odradí od ďalšej agresie. A ak by Trumpovi išlo o spravodlivosť a stabilitu, tak by dnes Putin nemohol povedať, že postupuje presne tak, ako sa kedysi dohodli na Aljaške. Vyzeralo by to celkom inak. 

 Spomenul aj situáciu z roku 2022, keď vyzval Ukrajinu a jej jednotky, aby rešpektovali vôľu ľudí na východe Ukrajiny, ktorú prejavili v referende, keď hlasovali za nezávislosť týchto území od Kyjeva. Putin narážal na referendum, ktoré nebolo medzinárodne uznané. „Nie, radšej bojujú. No, teraz už toho majú dosť,“ komentoval situáciu Putin.

V rozhovore pre televízny kanál India Today sa Putin tiež vyjadril, že si neželá návrat Ruska do skupiny siedmich priemyselne najvyspelejších krajín sveta, ktorej bolo členom.

„Nebudem zachádzať do detailov, ale v minulosti som sa v podstate prestal zúčastňovať na týchto summitoch,“ uviedol Putin a poznamenal, že podiel súčasných členských krajín G7 na svetovej ekonomike sa zmenšuje, a spomenul aj recesiu v Nemecku. Putin súčasne priznal, že G7 je stále dôležitou rokovacou platformou.

Americký prezident Donald Trump ešte v júni vyhlásil, že vylúčenie Ruska z G8 považuje za chybu. Poznamenal, že v rámci súčasnej G7 „sa toľko hovorí o Rusku, ale už nie je za rokovacím stolom, čo život výrazne sťažuje.“

Rusko bolo z G8 vylúčené po anexii ukrajinského Krymského polostrova v roku 2014. Zostávajúci členovia zoskupenia tak deklarovali svoju jednotu k hodnotám, ktoré vyznávajú ako západné demokracie. Od Trumpovho návratu do Bieleho domu sa však táto jednota narušila.

Najnovší plán na ukončenie vojny na Ukrajine, ktorý podporujú USA, obsahuje návrh pozvať Rusko do G7, čo kritizoval nemecký kancelár Friedrich Merz, ktorý si nemyslí, že členovia tohto zoskupenia sú na takýto krok pripravení.

Rusko bolo do G7 prijaté v roku 1998, pričom nie kvôli svojej ekonomickej sile, ale kvôli svojmu vplyvu na globálnej politickej scéne, objasnila AP.