rokovania klimatickej konferencie OSN (COP30) v brazílskom amazonskom meste Belém pokračujú aj po plánovanom termíne jej ukončenia, ktorým mal byť piatok 18.00 h miestneho času (22.00 h SEČ). Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.
Krajiny sú totiž stále rozdelené v otázke navrhovanej dohody, ktorá neobsahuje ani zmienku o postupnom ukončení využívania fosílnych palív.
Vyjednávači zostali rokovať za zatvorenými dverami v snahe preklenúť rozdiely a dosiahnuť dohodu, ktorá by posunula planétu späť ku kritickému dlhodobému cieľu otepľovania o 1,5 °C a dokázala, že globálna spolupráca môže fungovať i v rozdrobenom svete. Dosiahnutie dohody, ktorá by vydláždila cestu k rýchlejšiemu znižovaniu emisií otepľujúcich planétu, ktoré spôsobujú čoraz extrémnejšie počasie, je tak otázne.
Po takmer dvoch týždňoch rokovaní v Beléme zverejnila hostiteľská Brazília v piatok návrh záverečného vyhlásenia, ktorý nespomína fosílne palivá ani tzv. cestovnú mapu (plán, pozn. TASR), hoci takúto dohodu tamojší prezident Luiz Inácio Lula da Silva sám verejne podporil.
Komisár EÚ pre klímu Wopke Hoekstra vyhlásil, že text je „neprijateľný“ a že summit by mohol skončiť bez dohody. „Hovorím to s ťažkým srdcom, ale to, čo je teraz na stole, zjavne nie je žiadna dohoda,“ povedal Hoekstra novinárom, keď sa vyjednávači opäť zhromaždili v snahe dosiahnuť kompromis.
Viac ako 30 krajín vrátane bohatých štátov, rozvojových krajín i malých ostrovných štátov varovalo v liste Brazíliu, že odmietnu dohodu, ktorá nebude zahŕňať plán na ukončenie používania fosílnych palív.
Francúzska ministerka pre ekologickú transformáciu Monique Barbutová pre AFP povedala, že dohodu o fosílnych palivách blokujú na ropu bohaté Rusko a Saudská Arábia, producent uhlia India a početné rozvíjajúce sa krajiny.
Arunabha Ghosh, osobitný vyslanec južnej Ázie na rokovaniach, ostro kritizoval vzájomné obviňovanie. „Predpokladať, že jednej strane záleží na planéte a druhej strane, pretože nie je spokojná s formuláciou, na planéte nezáleží, vážne škodí duchu rokovaní,“ vyhlásil. Ghosh tiež obhajoval vyňatie plánu postupného ukončenia využívania fosílnych palív z dohody. Argumentoval, že rozvojové krajiny musia zabezpečiť svoju energetickú bezpečnosť a prechodný režim pre pracovníkov závislých od tohto sektora.
Na dosiahnutie dohody je potrebný konsenzus takmer 200 krajín, ktoré sa zúčastňujú na 30. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy. Konferencia sa tento rok koná bez účasti Spojených štátov, keďže prezident Donald Trump sa podujatiu vyhol.
Predseda tohtoročného summitu, brazílsky diplomat André Correa do Lago, s ľútosťou vyhlásil, že tí, ktorí pochybujú o tom, že spolupráca je najlepšou cestou v boji proti klimatickým zmenám, „budú absolútne nadšení, ak uvidia, že sa nám nepodarí dosiahnuť medzi sebou dohodu“.