„rusko je obviňované zo všetkých prejavov hybridnej a priamej vojny, ktorá prebieha,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov reportérovi ruskej štátnej televízie. „V Poľsku sa v tejto súvislosti všetci snažia predbehnúť európsku lokomotívu. A rusofóbia tam, samozrejme, prekvitá,“ skonštatoval.
K dvom aktom diverzie na poľských železniciach došlo medzi 15. a 17. novembrom. V obci Mika v Mazovskom vojvodstve explodovala nálož, ktorá poškodila koľaje, a pri stanici Golab v Lublinskom vojvodstve musel vlak so 475 cestujúcimi prudko zabrzdiť pre poškodenie trate.
Je pozoruhodné, ako sa do jazyka svetovej politiky a diplomacie za posledné zhruba storočie vplazila odborná terminológia z oblasti neurológie, psychopatológie a psychiatrie. Dovoľte si skritizovať nejakého vodcu či papaláša, či nebodaj frapantný zločin, nazvite vraždu vraždou, sabotáž sabotážou, teroristu teroristom – a hneď máte hotovú diagnózu.
Napríklad: posťažujte sa na nesprávnom mieste pred nesprávnymi osobami, že Hamas používa civilistov v Palestíne ako živé štíty, alebo že iránski ajatolláhovia chcú niekoho vymazať z mapy (taktiež zaujímavý eufemizmus) – a ste islamofób. Alebo vyhlásite, že poškodenie koľajových tratí v Poľsku je dielom dvoch zatknutých podozrivých osôb z Ukrajiny, ktoré sú v spojení s ruskými tajnými službami (pričom jedna z nich už bola v minulosti odsúdená v Ľvove za diverziu) – a ste rusofób.
Ale vážení, než sa nad tým začnete pohoršovať, uvedomte si, aký pokrok to všetko signalizuje!
Pokiaľ niekto v iných časoch nesúhlasil s politikou Kremľa, bol označený napr. za triedneho nepriateľa, fašistu, trockistu, sionistu, vraha detí plateného imperialistickými nepriateľmi ľudu. Takýto vrah 24 hodín denne netúži po ničom inom tak úpenlivo, než zavraždiť niekoľko ďalších pokrokových ľudí, najmä boľševikov. Na plagátoch alebo stránkach novín býval znázorňovaný napr. ako upír, ktorý cicia krv proletariátu, ako perfídne sa škľabiaci sprisahanec, alebo vrah s tvárou ukrutne skrivenou od nezmieriteľnej nenávisti, ktorému z prstov kvapká krv zavraždených pokrokových ľudí, najmä boľševikov. Také podozrenie vás mohlo stáť pobyt v Gulagu alebo guľku na Ľubianke. V čase Stalina ste sa ani nemuseli obťažovať s nejakým nesúhlasom; strana, stelesnená Vodcom sama rozhodla o tom, z čoho ste podozrivý, aj o vašom obvinení, odsúdení a treste. Za Chruščova to už bolo inak: disidenti či politicky nepohodlné osoby boli posielaní napr. na protialkoholické liečebné pobyty, to znamená na psychiatriu, čo bolo logickým dôsledkom vedecky preukázanej skutočnosti, že len blázon môže neveriť večným pravdám marxizmu-leninizmu, že v ZSSR je vyššia životná úroveň než v USA, alebo, že idey Červeného októbra čoskoro zvíťazia na celom svete. To bolo, napokon, dôsledné. Už Karol Marx vedel, že isté nevhodné názory alebo kladenie nevhodných otázok sú prejavom falošného vedomia, ktoré vám bráni vidieť skutočnú podstatu svetových aj vašich osobných problémov, ba dokáže vás dohnať až k takým bludom, ako je napr. presvedčenie o potrebe slobodných volieb alebo súkromného vlastníctva; v takomto delíriu si niektorí pacienti dokonca zamieňali formálne slobody v buržoáznej demokracii s autentickou slobodou v komunizme.
A dnes? Pokrok je nezadržateľný. Doktori v Kremli majú o nás starosť. Vedia, že nie sme zlí. Sme len chorí. Trpieť nejakou neurózou, to nie je nič príjemné. Napríklad fóbiou, ako je rusofóbia. A preto nám stanovujú terapie. Ukrajincom napríklad bombardujú civilné objekty, Poliakov kurírujú železničnými sabotážami, aj na nás ostatných bezplatne prevádzkujú hybridné operácie. Tu a tam odpália nejaký muničák, zamordujú disidenta, otrávia prebehlíka. Je to nepochybne v našom záujme. Alebo ako hovoril Švejk: „Jó, dneska už se poměry zlepšili k našemu dobru.“