Správy z predchádzajúceho dňa 21. 10. 2025:
20:10 Európa pripravuje 12-bodový plán na ukončenie vojny na Ukrajine, informuje Bloomberg
Európske štáty pripravujú v spolupráci s Kyjevom 12-bodový plán zameraný na ukončenie vojny na Ukrajine. V utorok o tom informovala agentúra Bloomberg s odvolaním na svoje zdroje. Boje by sa mali zastaviť na súčasných frontových líniách a na implementáciu dohody by dohliadala rada na čele s prezidentom USA Donaldom Trumpom, informuje TASR.
Po zavedení prímeria návrh počíta s návratom všetkých deportovaných ukrajinských detí a výmenou vojnových zajatcov. Ukrajina by tiež získala bezpečnostné záruky, finančné prostriedky na povojnovú obnovu a umožnený by jej bol urýchlený vstup do EÚ.
Sankcie voči Rusku by sa postupne zrušili, hoci približne 300 miliárd dolárov zo zmrazených ruských aktív by Moskve vrátili iba v prípade, že by prispela na povojnovú obnovu Ukrajiny. Sankcie by sa opäť zaviedli, ak by Rusko znova zaútočilo na Ukrajinu.
Návrh predpokladá, že okupované územia by Ukrajina ani európske štáty oficiálne za súčasť Ruska neuznali. Kyjev a Moskva by mali po zavedení prímeria rokovať o ich budúcom usporiadaní.
Zdroje uviedli, že podrobnosti plánu sa ešte finalizujú a môžu sa zmeniť. S akýmkoľvek návrhom tiež budú musieť súhlasiť Spojené štáty. Európski predstavitelia by z tohto dôvodu mohli ešte tento týždeň vycestovať do USA.
Americký prezident Donald Trump minulý štvrtok po telefonáte so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom vyzval na zmrazenie konfliktu pozdĺž súčasnej frontovej línie. Navrhol tiež schôdzku s Putinom v Budapešti, avšak agentúra AP s odvolaním sa na svoj zdroj informovala, že plány na stretnutie lídrov sú nateraz pozastavené.
9:50 Poľsko nemôže vylúčiť zadržanie Putinovho lietadla, vyhlásil Sikorski
Podľa poľského ministra zahraničných vecí Radoslawa Sikorského poľská vláda nemôže zaručiť, že nezávislý súd nenariadi zadržať lietadlo s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ak by sa ocitlo v poľskom vzdušnom priestore. Sikorski v utorok pre rádio Rodzina pripomenul, že na Putina je vydaný medzinárodný zatykač za vojnové zločiny. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR podľa agentúry PAP.
SITA/AP Photo/Evgeniy Maloletka
Sikorski to povedal v súvislosti s plánovaným stretnutím amerického prezidenta Donalda Trumpa s Putinom v Budapešti. Reagoval tak na otázky, či by ruský líder mohol na cestu do Maďarska využiť trasu cez poľský vzdušný priestor, kde platí zákaz letov pre ruské lietadlá. „Nie sme schopní zaručiť, že nezávislý súd nenariadi vláde zadržať takéto lietadlo s cieľom dopraviť podozrivého pred tribunál v Haagu,“ povedal minister.
Podľa Sikorského by sa Putin mohol do Maďarska dostať napríklad cez vzdušný priestor Turecka, Čiernej Hory a Srbska. Zároveň kritizoval Budapešť, že pozýva osobu, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie Medzinárodného trestného súdu (ICC). „To, že člen Únie, ešte k tomu viazaný rozhodnutím ICC, pozýva prezidenta Putina, ukazuje, že Maďarsko sa stavia nie ako súčasť Západu, ale medzi Západ a Rusko,“ vyhlásil.
Stretnutie Trumpa a Putina má podľa oznámenia nasledovať po ich telefonáte z minulého týždňa. Trump uviedol, že sa budú snažiť ukončiť vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou.
Správy z predchádzajúceho dňa 20. 10. 2025:
16:50 Ukrajina pripravuje dlhodobý kontrakt s USA na 25 systémov Patriot
Ukrajina sa snaží získať 25 protivzdušných systémov Patriot v rámci dlhodobej dohody so Spojenými štátmi. Ako referuje web Kyiv Independent, povedal to v pondelok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Protilietadlový raketový systém zem–vzduch Patriot, ktorý Ukrajine prvýkrát dodali v roku 2023 za vlády Joea Bidena, zostáva kľúčovým prvkom obrany pred rozsiahlymi ruskými raketovými útokmi na vojenské ciele a civilnú infraštruktúru.
„V spolupráci s príslušnými americkými úradmi sme dohodli rokovania s obrannými firmami o systémoch protivzdušnej obrany a pripravujeme zmluvu na 25 systémov Patriot,“ povedal ukrajinský líder.
Zelenského vyjadrenia prišli po krátkej návšteve Washingtonu, kde sa stretol aj so zástupcami obranného priemyslu vrátane firmy Raytheon, výrobcu Patriotov.
V reakcii na to sa európske krajiny dohodli, že náklady budú hradiť prostredníctvom nového mechanizmu Zoznam prioritných požiadaviek Ukrajiny (PURL). PURL minulý mesiac spustili americký prezident Donald Trump a generálny tajomník NATO Mark Rutte.
Podľa Zelenského by navrhovaná zmluva na 25 systémov Patriot bola realizovaná v priebehu niekoľkých rokov, „s rôznymi množstvami každý rok“.
15:00 Vyvinuli dron na ničenie bezpilotných lietadiel Šáhid
Ukrajinská vojenská technologická spoločnosť General Čerešňa oznámila vyvinutie dronu na ničenie bezpilotných lietadiel Šáhid s názvom General Chereshnya Bullet. Ako informuje web oboronka.mezha.ua, spoločnosť to oznámila na sociálnej sieti Facebook.
Vývojári zdôraznili, že dron dosahuje rýchlosť viac ako 309 kilometrov za hodinu. To stačí dostihnutie Šáhidov. „Produkt prešiel testovaním, pripravujeme sa na spustenie hromadnej výroby,“ poznamenala spoločnosť.
Podľa inžinierov a vývojárov je General Chereshnya Bullet skutočným nástrojom, ktorý umožní chrániť ukrajinské infraštruktúrne zariadenia a obytné štvrte. Spoločnosť sľúbila, že čoskoro ukáže prvé videá zásahov.
Spoločnosť už skôr predstavila dron General Chereshnya AIR prispôsobený na ničenie ruských bezpilotných lietadiel Gerbera.
7:40 Hlásia ďalšie útoky na uhoľnú baňu a energetické zariadenie
Rusko uskutočnilo v nedeľu útok na uhoľnú baňu v Dnepropetrovskej oblasti na Ukrajine, oznámila prevádzkujúca spoločnosť. V čase útoku bolo podľa nej pod zemou 192 baníkov, všetkých však bezpečne evakuovali. Informovala o tom agentúra DPA, píše TASR.
„Krátko pred začiatkom vykurovacej sezóny nepriateľ znova zasadil úder ukrajinskému energetickému odvetviu,“ uviedla spoločnosť DTEK. Išlo podľa nej o štvrtý útok veľkého rozsahu na uhoľné objekty tejto firmy za posledné dva mesiace. V sobotu hlásili v Dnepropetrovskej oblasti po ruských útokoch na energetickú infraštruktúru prerušenie dodávok elektriny.
V Černihivskej oblasti na severe krajiny v nedeľu večer tamojší dodávateľ elektriny oznámil výpadok pre približne 55.000 ľudí po ďalšom ruskom útoku, ktorý podľa vyhlásenia spôsobil značné škody na nešpecifikovanom energetickom objekte v Koriukivskom okrese.
Ukrajinské vzdušné sily medzitým oznámili, že skupiny ruských bezpilotných lietadiel zaznamenali večer nad Sumskou, Černihivskou, Poltavskou a Charkovskou oblasťou. Ich ciele nemenovali. V častiach krajiny bol vyhlásený poplach pred leteckými útokmi.
Správy z predchádzajúceho dňa 19. 10. 2025:
19:40 Rusko stratilo len za uplynulý týždeň takmer 7 400 vojakov
Počas uplynulého týždňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 7 370 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 1,13 milióna. Vyplýva to z údajov, ktoré na Facebooku za ostatných sedem dní zverejnil ukrajinský generálny štáb.
Za uplynulý týždeň Moskva podľa neho prišla aj o 20 tankov, 54 obrnených bojových vozidiel pechoty, 265 delostreleckých systémov, šesť raketometov a jedno lietadlo.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 11 268 tankov, 23 399 obrnených bojových vozidiel pechoty, 33 834 delostreleckých systémov, 1 524 raketometov a 428 lietadiel.
10:30 Útok dronov spôsobil požiar v plynárenskom závode v Orenburskej oblasti
Útok dronov na plynárenský závod v ruskej Orenburskej oblasti spôsobil požiar v jednej z dielní. Ako informuje spravodajský web Ukrajinská pravda, na komunikačnej platforme Telegram to uviedol gubernátor oblasti Jevgenij Solncev.
REPROFOTO X
„Drony ukrajinských ozbrojených síl sa pokúsili zaútočiť na ďalší priemyselný závod v regióne. Infraštruktúra plynárenského závodu bola čiastočne poškodená," vyjadril sa gubernátor.
Orenburská oblasť leží pri hraniciach s Kazachstanom. Mesto Orenburg, ktoré je metropolou regiónu, sa nachádza približne 1 200 kilometrov juhovýchodne od Moskvy.
Správy z predchádzajúceho dňa 17. 10. 2025:
18:45 Rusko musí k rokovaniu donútiť bič, vyhlásil Stubb
Fínsky prezident Alexander Stubb vyhlásil, že jeho americký kolega Donald Trump je „jediný, kto môže prinútiť“ ruského vodcu Vladimira Putina, aby rokoval o mieri na Ukrajine. „Nepotrebujeme ani tak silu cukru, aby sme presvedčili Rusko na rokovania, ale skôr bič," povedal Stubb v rozhovore pre BBC. Všíma si to denník Ukrajinská pravda.
Cukor už Trump podľa fínskeho prezidenta Rusku dal. „Cukor bol na Aljaške," poznamenal. Fínsky líder však povedal, že je optimistický, pokiaľ ide o Trumpove schopnosti.
Prezident Fínska je presvedčený, že by sa mal použiť ekonomický tlak na to, aby Rusko išlo k rokovaciemu stolu. Stubb dodal, že ruská ekonomika sa trápi, má vyčerpané rezervy, takmer nulový rast a infláciu na úrovni 10 až 20 percent.
11:30 Zelenskyj ukázal Trumpovi mapu bodov, ktorých zásah by ruskú vojenskú ekonomiku bolel
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas piatkového stretnutia vo Washingtone ukázal svojmu americkému náprotivkovi Donaldovi Trumpovi mapy potenciálnych cieľov úderov v Rusku. Uviedol to pre agentúru AFP zdroj z ukrajinskej delegácie.
„Na mapách sú body bolesti v ruskej obrane a vojenskej ekonomike, na ktoré by sa dalo zamerať, aby (Vladimir) Putin bol prinútený ukončiť vojnu,“ povedal zdroj novinárom z AFP a ďalších médií.
Americký prezident Donald Trump v piatok naznačil záujem o ponuku ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, podľa ktorej by Kyjev Spojeným štátom dodával drony výmenou za strely s dlhým doletom Tomahawk. Informuje o tom portál CNN.
„Vyrábame si vlastné drony, ale kupujeme si ich aj od iných a oni robia veľmi dobré drony,“ povedal Trump počas pracovného obeda so Zelenským. „Vojna s dronmi sa v posledných rokoch skutočne dostala do popredia pre túto vojnu," dodal.
Správy z predchádzajúceho dňa 17. 10. 2025:
18:30 Ukrajina úspešne útočila na ropné sklady na Rusmi okupovanom Kryme
Generálny štáb ukrajinskej armády v piatok potvrdil útoky na objekty palivovej a energetickej infraštruktúry na území Krymského polostrova, ktorý je okupovaný Ruskom. Informovala o tom agentúra Reuters, píše TASR.
V popoludňajšej zvodke generálneho štábu sa uvádza, že v noci na piatok ukrajinská armáda zaútočila na sklad palív v obci Hvardijske ležiacej severne od Simferopolu. V areáli vypukol požiar - podľa očitých svedkov počas dňa horeli najmenej dve zo šiestich palivových nádrží. Podľa služby Wikimapia tento sklad patrí do siete čerpacích staníc Atan.
Terčom útoku ukrajinských dronov bol v noci na piatok aj sklad pohonných hmôt v meste Džankoj na severe polostrova a rádiolokačná stanica v Jevpatoriji na západe Krymu.
V posledných týždňoch je na Krymskom polostrove citeľný nedostatok benzínu a motorovej nafty. Prejavilo sa to aj po nedávnej sérii ukrajinských útokov na ropný terminál v čiernomorskom prístave Feodosija na juhu Krymského polostrova.
Generálny štáb spresnil, že „realizácia asymetrických opatrení na oslabenie ofenzívneho a vojensko-ekonomického potenciálu Ruska bude pokračovať, kým Kremeľ nezastaví ozbrojenú agresiu“ voči Ukrajine.
17:50 V okupovanej Chersonskej oblasti zničili ruský raketomet Smerč
Ruský raketomet BM-30 Smerč zničili ukrajinskí vojaci z jednotky Lasar's Group. Ako informuje spravodajský web Ukrajinská pravda, uviedli to v piatok ukrajinské obranné sily na juhu krajiny.
Zničený raketomet sa nachádzal v okupovanej časti Chersonskej oblasti takmer 50 kilometrov za frontovou líniou. Južné zoskupenie ukrajinskej armády zverejnilo aj videozábery zachytávajúce presný zásah a následnú detonáciu munície.
Operácia sa uskutočnila v zóne zodpovednosti Operačnej strategickej skupiny Juh.
7:50 Ruské drony zasiahli civilnú infraštruktúru v Kryvom Rihu
Rusko pri dronovom útoku v noci na piatok zasiahlo civilnú infraštruktúru v ukrajinskom Kryvom Rihu, rodnom meste ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý sa momentálne nachádza vo Washingtone. O útoku informoval Zelenskyj na sieti X. Podľa neho v ukrajinskom vzdušnom priestore lietali desiatky útočných dronov a spozorované boli aj rakety, píše TASR podľa správy stanice BBC.
Starosta Kryvého Rihu a zároveň šéf mestskej správy Olexandr Vilkul oznámil, že ruské sily podnikli masívny útok bezpilotnými lietadlami na mesto v Dnepropetrovskej oblasti, odkiaľ hlásili viac než desať výbuchov. Ukrajinské letectvo taktiež informovalo o ruských dronoch nad mestom a vyzývalo obyvateľov, aby sa ukryli. Prípadné zranenia či škody bezprostredne po ruskom útoku neboli známe.
„Pre Rusko sa nič nezmenilo – naďalej terorizuje život na Ukrajine,“ uviedol Zelenskyj, ktorého v piatok v Bielom dome prijme americký prezident Donald Trump. Ten vo štvrtok informoval, že sa pravdepodobne do dvoch týždňov stretne s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Budapešti s cieľom zistiť, či dokážu ukončiť „neslávnu“ vojnu na Ukrajine.
Ukrajinský líder chce so šéfom Bieleho domu rokovať o posilnení ukrajinskej protivzdušnej obrany a možnosti úderov hlboko v ruskom vnútrozemí. Zelenskyj uviedol, že Trumpovi počas telefonátov v uplynulých dňoch predostrel víziu o počte amerických rakiet Tomahawk, ktoré Ukrajina potrebuje na pokračovanie vojenských operácií proti Rusku.
V posledných týždňoch podľa Zelenského neprešla jediná noc bez ruských útokov na Ukrajinu. Väčšina z nich podľa neho cieli na energetickú a inú infraštruktúru. Je presvedčený, že Rusko bude nútené zastaviť vojnu, keď už ju nebude môcť ďalej viesť.
„Skutočná ochota Ruska k mieru sa neprejavuje v slovách – tých mal Putin vždy dosť – ale v zastavení útokov a zabíjania. A práve v tom má problém. Preto je pre Ukrajinu každý systém protivzdušnej obrany dôležitý na záchranu životov. Každé rozhodnutie, ktoré nás dokáže posilniť, nás približuje ku koncu vojny,“ dodal.
V predchádzajúcom príspevku, ktorým reagoval na telefonát Trumpa s Putinom, napísal, že Rusko sa snaží obnoviť dialóg o urovnaní vojny, akonáhle počuje o amerických raketách Tomahawk. O ich prípadnej dodávke Ukrajine sa Trump a Putin zhovárali počas telefonického rozhovoru, ako potvrdil poradca šéfa Kremľa Dmitrij Ušakov.
Trump sa po telefonáte k možnému dodaniu Tomahawkov vyjadril zdržanlivejšie, keď povedal, že USA tieto rakety potrebujú. Ešte v nedeľu pritom varoval, že by ich Kyjevu mohol dodať, ak Moskva neukončí vojnu na Ukrajine. Podľa Putina by takýto krok ohrozil mierové riešenie konfliktu.
Správy z predchádzajúceho dňa 15. 10. 2025:
20:40 Rusko dvoma raketami zasiahlo vojenské cvičisko na juhu Ukrajiny
Dve ruské balistické rakety zasiahli vo štvrtok vojenské cvičisko na juhu Ukrajiny, pričom došlo aj k stratám na životoch, uviedli ukrajinské armádne zdroje. TASR informuje podľa správy agentúry DPA.
Počet obetí ani zranených nebol bezprostredne známy.
„Vyjadrujeme sústrasť rodinám a blízkym obetí,“ uviedlo južné operačné velenie ukrajinskej armády na sociálnej sieti Facebook.
K útoku došlo v relatívne pokojnej časti krajiny, a to aj napriek bezpečnostným opatreniam prijatým na ochranu vojakov, uvádza sa ďalej v spomenutom príspevku.
Ukrajina sa bráni rozsiahlej ruskej invázii už viac než tri a pol roka, pripomína DPA. Rusko počas tohto obdobia opakovane útočilo raketami aj na veľké zhromaždenia ukrajinských vojakov.
13:00 Rusko stráca príjmy z ropy a plynu. V septembri boli najnižšie od začiatku vojny na Ukrajine
Ruské príjmy z vývozu uhľovodíkov boli v septembri 2025 o polovicu nižšie ako v septembri 2022 a daňové príjmy do ruského rozpočtu z ropy a plynu medziročne klesli o 26 %. Referuje o tom Centrum pre výskum energetiky a čistého ovzdušia (CREA).
V septembri tohto roka klesli mesačné príjmy Ruska z exportu fosílnych palív o 4 % v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom. Celkovo Rusko vyviezlo uhľovodíky v hodnote 546 miliónov eur denne, čo je najnižšia hodnota od rozsiahlej invázie na Ukrajinu. Napriek tomu, že celkový export počas tohto obdobia podľa CREA klesol iba o 5 %, príjmy z exportu v septembri 2025 boli o polovicu nižšie ako v septembri 2022.
Ruské rozpočtové príjmy z ropy a plynu v septembri medziročne klesli o 26 %. V septembri ukrajinské útoky dronmi na ruské ropné rafinérie a prístavy znížili ruský export ropy, ktorý prudko klesol o 13 % v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom. Najmä Turecko, hlavný odberateľ ruských ropných produktov, doviezlo v septembri z Ruska o 27 % menej paliva v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom. Pokles bol spôsobený najmä 53-percentným poklesom dovozu plynového oleja z Ruska v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom. Turecko bolo zároveň v septembri tretím najväčším dovozcom ruských fosílnych palív.
Päť najväčších dovozcov uhľovodíkov z Ruska zostáva nezmenených - Čína, India, Turecko, EÚ a Južná Kórea.
Čína je najväčším odberateľom ruských fosílnych palív, pričom v septembri predstavovala 42 % (5,5 miliardy eur) z ruských exportných príjmov. Najväčší podiel na exporte do Číny tvorila ropa s 59 % (3,2 miliardy eur), nasledovalo uhlie so 14 % (784 miliónov eur), plyn z potrubia s 12 % (658 miliónov eur) a skvapalnený zemný plyn (LNG) s 9 % (487 miliónov eur).
India doviezla z Ruska uhľovodíky v hodnote 3,6 miliardy eur. Pokiaľ ide o Európsku úniu, tá zostáva najväčším odberateľom ruského zemného plynu. V septembri 2025 päť najväčších dovozcov ruských fosílnych palív do EÚ zaplatilo Rusku celkovo 906 miliónov eur. Zemný plyn, na ktorý EÚ neuvalila sankcie, tvoril dve tretiny tohto dovozu, ktorý bol dodávaný prevažne potrubím alebo vo forme skvapalneného zemného plynu (LNG). Zvyšok tvorila najmä ropa, ktorá naďalej prúdi do Maďarska a na Slovensko cez južnú vetvu ropovodu Družba.
„V roku 2025 zostáva vývoz ruského zemného plynu do Európy obmedzený, ale stabilný, pričom za prvých deväť mesiacov roka dosiahol približne 28 miliárd metrov kubických, čo je o 5 % menej ako v roku 2024. Vzhľadom na zastavenie tranzitu cez Ukrajinu dominujú dve trasy: skvapalnený zemný plyn (LNG) a plynovod TurkStream,“ píšu analytici CREA. „Napriek celkovému poklesu sa Rusku podarilo udržať stabilný tok plynu do Európy, najmä na južné a juhovýchodné trhy, a to aj napriek tomu, že EÚ zintenzívňuje úsilie o postupné vyraďovanie ruských fosílnych palív.“
Vývoz LNG do EÚ v roku 2025 predstavuje niečo vyše 14,5 miliardy metrov kubických,čo je o 14 % menej ako v minulom roku. Zároveň je to niečo vyše polovice ruského exportu skvapalneného plynu. Dodávky z Jamalu naďalej prichádzajú do prístavov v Španielsku, Francúzsku, Belgicku, Holandsku a Grécku.
Naopak, TurkStream posilnil svoju úlohu ako jediného funkčného ruského plynovodu do Európy. Dodávky plynu touto trasou predstavovali 13,8 miliardy metrov kubických, čo je o 7 % viac ako v roku 2024. „Plynovod dodáva plyn najmä do Maďarska, Srbska a ďalších balkánskych krajín, kde je závislosť od ruského plynu stále vysoká. Táto regionálna závislosť je v kontraste s posunom západnej Európy smerom k diverzifikácii, čo zdôrazňuje nerovnomerné tempo energetického oddelenia Európy od Moskvy,“ poznamenáva CREA.
Správy z predchádzajúceho dňa 15. 10. 2025:
14:00 Zasiahli ruský námorný ropný terminál na Kryme
Ukrajinská armáda zasiahla ruský námorný ropný terminál na okupovanom polostrove Krym v prístavnom meste Feodosija. Ako informuje web Ukrajinská pravda, potvrdilo v stredu to ukrajinské ministerstvo obrany.
Útok, ktorý sa odohral v noci na pondelok, poškodil 16 palivových nádrží. V zariadení je stále rozsiahly požiar. Terminál vo Feodosiji slúži ako kľúčový logistický uzol pre zásobovanie ruských síl palivom a mazivami. Celkový objem ropných produktov, ktoré mohli byť uskladnené v nádržiach, je približne 193-tisíc metrov kubických.
Ukrajinské obranné sily okrem toho v noci na utorok zaútočili na radarovú stanicu P-18 v Krasnej Poľane na Kryme, veliteľské stanovište bezpilotných lietadiel v meste Olešky v okupovanej časti Chersonskej oblasti a na sklad munície neďaleko mesta Makijivka v okupovanej časti Doneckej oblasti.
8:00 Ukrajinské úrady nariadili masovú evakuáciu v okolí vojnou poničeného Kupianska
Ukrajinské úrady v utorok nariadili masovú evakuáciu rodín z desiatok dedín v okolí vojnou poničeného východoukrajinského mesta Kupiansk. Odvolávajú sa na „zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu“, píše TASR na základe správy agentúry Reuters.
Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Syniehubov na sociálnej sieti Telegram napísal, že úrady nariadili celkom 409 rodinám s 601 deťmi opustiť 27 lokalít v okolí Kupianska. Iný predstaviteľ oblasti zas pre verejnoprávny portál Suspilne povedal, že zoznam evakuovaných lokalít sa zvýšil až na 40.
Agentúra Reuters uvádza, že ruské sily už niekoľko mesiacov útočia a postupujú na mesto Kupiansk, ktoré je považované za kľúčový cieľ ich ťaženia na západ cez strednú a východnú Ukrajinu. Strategicky dôležité mesto bolo na začiatku ruskej invázie vo februári 2022 dobyté, no ukrajinské jednotky ho ešte v ten istý rok oslobodili.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj minulý týždeň vyhlásil, že ukrajinské sily bránia kľúčové oblasti pozdĺž bojového frontu vrátane Kupianska. V uplynulých dňoch tiež hovoril o ukrajinskej protiofenzíve v blízkosti mesta Dobropilľa v Doneckej oblasti.
Ruský prezident Vladimir Putin minulý týždeň na stretnutí veliteľov ruskej armády naopak povedal, že si Moskva drží na bojisku úplnú strategickú iniciatívu a že ruské jednotky tento rok dobyli na Ukrajine už takmer 5000 kilometrov štvorcových územia.
Správy z predchádzajúceho dňa 14. 10. 2025:
19:20 Ukrajinskí vojaci pri meste Pokrovsk zatlačili Rusov o 1,6 kilometra, uviedol Syrskyj
Ukrajinské útočné jednotky pri meste Pokrovsk Doneckej oblasti za ostatných 24 hodín zatlačili ruských vojakov až o 1,6 kilometra. Ako informuje spravodajský web Ukrajinská pravda, uviedol to na Facebooku hlavný veliteľ ukrajinskej armády Oleksandr Syrskyj.
„Naši vojaci počas uplynulého dňa vykonali v Pokrovskom okrese Doneckej oblasti pátracie a čistiace operácie na ploche 3,4 kilometra štvorcového. Útočné jednotky postúpili na určitých frontoch až o 1,6 kilometra," vyjadril sa Syrskyj.
Hlavný veliteľ ukrajinskej armády dodal, že od začiatku protiofenzívnej operácie v oblasti mesta Dobropilľa neďaleko Pokrovska bolo od ruskej okupácie oslobodených celkovo 182 kilometrov štvorcových ukrajinského územia.
Mesto Pokrovsk leží približne 70 kilometrov severozápadne od Donecka. Ruská armáda tam sústreďuje svoje hlavné útočné operácie už od marca.
13:30 Moskva zasiahla kamióny OSN s pomocou, útok si nevyžiadal obete
Ruské sily zasiahli humanitárny konvoj OSN v Chersonskej oblasti na Ukrajine, ktorú čiastočne spravuje Moskva, uviedli v utorok ukrajinské úrady. Podľa ich vyjadrení nedošlo k stratám na životoch, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.
Gubernátor Chersonskej oblasti Olexandr Prokudin ozrejmil, že Moskva konvoj zasiahla neďaleko frontovej línie v obci Bilozerka. „Okupanti svojvoľne zacielili drony a delostrelectvo na kamióny (Úradu OSN pre humanitárne záležitosti) OCHA. Išlo o štyri biele označené nákladné autá s pomocou pre ľudí, nie s vojenským vybavením. Jedno vozidlo zhorelo a ďalšie zaznamenalo vážne poškodenie,“ uviedol Produkin na sociálnych sieťach. Zvyšné kamióny podľa jeho slov neutrpeli žiadnu ujmu.
REPROFOTO X
Prokudin zverejnil fotografiu, na ktorej vidno biele nákladné auto s emblémom Svetového potravinového programu v plameňoch a stúpajúci čierny dym.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrej Sybiha útok označil za „ďalšie brutálne porušenie medzinárodného práva, ktoré dokazuje úplné pohŕdanie Ruska životmi civilistov a jeho medzinárodnými záväzkami“.
OSN ani Rusko sa k incidentu bezprostredne nevyjadrili.
Ukrajinské úrady a humanitárne organizácie počas takmer štyroch rokov ruskej invázie opakované uvádzajú, že ich zamestnanci a zariadenia sú terčom bombardovania moskovských síl, pripomína AFP.
Správy z predchádzajúceho dňa 13. 10. 2025:
7:50 Zelenskyj hovorí o postupe armády v Záporožskej a Doneckej oblasti
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu povedal, že ukrajinské sily pri svojej protiofenzíve postúpili v Záporožskej oblasti na juhu krajiny, ako aj v Doneckej oblasti na východe. Informovala o tom agentúra Reuters, píše TASR.
Kyjev niekoľko týždňov uvádza, že jeho sily pokročili okolo mesta Dobropiľľa neďaleko logistického uzla Pokrovsk, jedného z hlavných cieľov ruských jednotiek pomaly postupujúcich na západ cez Doneckú oblasť.
Zelenskyj vo večernom videopríhovore povedal, že ukrajinská armáda postúpila za deň viac ako tri kilometre ďalej na juh v Záporožskej oblasti. „V tomto čase ukrajinské jednotky pokračujú v našich protiofenzívnych aktivitách neďaleko Dobropille, ale tiež v iných sektoroch - najmä v Záporožskej oblasti neďaleko Orichiva,“ vyhlásil.
Ukrajinská armáda oznámila, že dostala pod kontrolu dedinu Mali Ščerbaky, nachádzajúcu sa medzi Orichivom a riekou Dneper.
Ruské ministerstvo obrany vo svojej v správe nespomenulo ukrajinský postup ani zmienenú dedinu. Uviedlo však, že ruská armáda zasiahla ukrajinské jednotky a techniku v Záporožskej oblasti vrátane dediny Novoandrijivka, ktorá sa nachádza neďaleko dediny Mali Ščerbaky a mesta Orichiv.
Úrady v Záporožskej a Dnepropetrovskej oblasti oznámili troch mŕtvych a viacerých zranených pri ruských útokoch.
Reuters pripomína, že nemohol nezávisle overiť správy z bojiska jednej ani druhej strany.
7:40 Bombové hrozby opäť narušili vlakovú dopravu po celej krajine
Séria anonymných bombových hrozieb opätovne narušila železničnú dopravu na celom území Ukrajiny, uviedli v nedeľu tamojšie úrady. TASR informuje podľa správy agentúry DPA.
Polícia spresnila, že osobný vlak smerujúci do Záporožia bol nútený zastaviť v dedine Burštyn, kde boli cestujúci evakuovaní do bezpečnej vzdialenosti, zatiaľ čo špecialisti a pátracie psy prehľadávali vagóny vlaku, či sa v nich nenachádzajú výbušniny.
Po prehľadaní vagónov a následnom vydaní povolenia na premávku vlak pokračoval v jazde.
Podľa ukrajinskej tlačovej agentúry UNIAN bolo po podobných hrozbách zastavených a skontrolovaných aj niekoľko ďalších vlakov v rôznych oblastiach krajiny, píše DPA. Medzi nimi bola aj linka Dipro – Budapešť, ktorá spája Ukrajinu s Maďarskom.
Podobné incidenty boli v krajine hlásené aj v uplynulých dňoch, hoci v žiadnom z dotknutých vlakov, a to ani na medzinárodných trasách, neboli nájdené žiadne výbušné zariadenia. Preventívne kontroly však spôsobili meškania.
Úrady doposiaľ neposkytli žiadne informácie o možných motívoch alebo pôvode hrozieb, dodáva nemecká agentúra.
Správy z predchádzajúceho dňa 12. 10. 2025:
20:10 Zelenskyj požaduje kroky proti „leteckému teroru“ Moskvy
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby konalo po tom, čo Rusko na jeho krajinu tento týždeň podniklo viac než 4000 vzdušných útokov. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.
„Moskva si dovoľuje eskalovať svoje útoky a otvorene zneužíva fakt, že svet sa zameriava na zabezpečenie mieru na Blízkom východe,“ napísal Zelenskyj na platforme X.
„Práve preto nemožno pripustiť žiadne oslabenie tlaku. Sankcie, clá a spoločné akcie proti kupcom ruskej ropy – tým, ktorí financujú túto vojnu – musia zostať na stole,“ povedal.
Tento prístup by mohol vydláždiť cestu k trvalému mieru pre Európu, dodal ukrajinský prezident. „Svet to môže zaručiť súbežne s mierovým procesom na Blízkom východe,“ podotkol.
Ukrajina už dlho vyzýva na sankcie, a to aj voči Číne a Indii, ktoré patria medzi najdôležitejších odberateľov ropy Ruska, pripomína DPA.
Rusko podľa Zelenského zintenzívnilo svoj „letecký teror voči našim mestám a komunitám a zintenzívnilo útoky na našu energetickú infraštruktúru“. Len za úplnynulý týždeň podľa neho Moskva nasadila proti Ukrajine vyše 3100 dronov, 92 rakiet a približne 1360 kĺzavých bômb.
„Včera v Konsťantynivke zabila letecká bomba v kostole dieťa,“ napísal Zelenskyj.
Úrady hlásili celkovo štyroch mŕtvych v Doneckej oblasti, vrátane dvoch v Konsťantynivke a dvoch v Chersonskej oblasti. Rusko počas celého týždňa zaplavilo Sumskú, Charkovskú a Doneckú oblasť terorom, uvádza sa v videu, ktoré taktiež zverejnil Zelenskyj, dodáva DPA.
13:30 USA pomáhajú Ukrajine pri útokoch na ruskú energetickú infraštruktúru, informuje Financial Times
Spojené štáty poskytovaním spravodajských informácií už niekoľko mesiacov pomáhajú Ukrajine pri útokoch na ruskú energetickú infraštruktúru, informoval v nedeľu denník Financial Times. Predstavitelia, na ktorých sa britské noviny odvolávajú, tvrdia, že ide o koordinovanú snahu oslabiť ekonomiku Ruska a prinútiť prezidenta Vladimira Putina zasadnúť za rokovací stôl, píše TASR.
Podľa ukrajinských a amerických zdrojov citovaných FT pomáhajú americké spravodajské služby Kyjevu pri plánovaní trasy, nadmorskej výšky, načasovaní a rozhodovaní o operáciách, čím umožňujú ukrajinským útočným dronom s dlhým dosahom a jednosmerným letom vyhnúť sa ruskej protivzdušnej obrane.
REPROFOTO XŠkody na rafinérii v ruskom meste Tuapse po ukrajinskom útoku.
Ukrajina si podľa niektorých zdrojov FT najskôr vyberie ciele svojich úderov a USA jej až potom poskytnú spravodajské informácie o ich slabinách. O poskytnutie podobnej podpory Kyjevu Washington údajne požiadal aj spojencov z NATO. Nemenovaní predstavitelia uviedli, že Spojené štáty sú úzko zapojené do všetkých fáz plánovania a že v niektorých prípadoch sami stanovili Ukrajincom ciele, ktoré majú uprednostniť.
Biely dom, kancelária ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského ani ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí bezprostredne neodpovedali na žiadosť agentúry Reuters o vyjadrenie k správe denníka FT. Komentár neposkytol ani rezort ruskej diplomacie.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov nedávno tvrdil, že Washington a NATO pravidelne dodávajú spravodajské informácie Ukrajine počas vojny, ktorú proti nej už viac než tri roky vedie Rusko. „Je zrejmé, že celá infraštruktúra NATO a Spojených štátov sa využíva na zhromažďovanie a prenos spravodajských informácií Ukrajincom,“ povedal vtedy novinárom Peskov.
Správy z predchádzajúceho dňa 11. 10. 2025:
19:00 Ukrajinské útoky dronmi a raketami spôsobujú v Rusku až 20-percentný nedostatok paliva
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že nedávne útoky dronmi a raketami hlboko na území Ruska prinášajú „pozitívne“ výsledky a začínajú meniť ruskú vojnovú ekonomiku. „Vidíme pozitívne vývojové trendy,“ povedal ukrajinský líder podľa webu united24media.com a dodal, že ukrajinské drony už zasiahli nepriateľské sklady munície v desiatkach prípadov.
Zelenskyj upozornil na výrazný nedostatok benzínu v Rusku, ktorý podľa ukrajinských spravodajských odhadov dosahuje až 20 % z potrieb krajiny. „Podľa našich údajov je nedostatok benzínu u nepriateľa až do výšky približne 20 % potrieb. Odhady sa pohybujú od 13 do 20 %, ale je potvrdené, že nedostatok je už významný,“ povedal Zelenskyj novinárom.
Ukrajinský prezident tiež informoval o použití ukrajinských rakiet Neptun a Flamingo v bojoch, pričom výsledky týchto operácií sú podľa neho sľubné. „V uplynulom týždni sme použili náš pár Neptun - Flamingo. Nehovoríme o hromadnom použití, len že boli použité a sú prvé známky úspechu,“ povedal.
Na otázku o príčinách palivovej krízy v Rusku Zelenskyj poznamenal, že ukrajinská spravodajská služba sleduje zmeny v ruskom dovoze a obchodnej politike. „Kľúčové je, že dovážajú benzín - to je signál. Mám informácie od našich spravodajských služieb, ktoré však treba starostlivo overiť,“ dodal Zelenskyj.
Podľa Zelenského Rusko zvýšilo dovoz paliva z Bieloruska a Číny, pričom dovoz z Bieloruska sa zvýšil šesťnásobne a boli zrušené dovozné clá. Rusko zároveň zakázalo vývoz benzínu a obmedzilo vývoz nafty.
11:40 Ruský útok prerušil dodávky elektriny v Odeskej oblasti
Po ruskom útoku zostali v noci na sobotu bez dodávok elektriny časti územia Odeskej oblasti na juhu Ukrajiny. Ide o najnovší útok, ktorého cieľom je pred príchodom tohtoročnej zimnej sezóny ukrajinská energetická infraštruktúra, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
Miestne úrady neuviedli, koľko ľudí sa najnovší výpadok prúdu dotkol, ale ukrajinská energetická spoločnosť DTEK hlásila výpadky v niektorých častiach oblastnej metropoly Odesa. DTEK neskôr uviedla, že obnovila dodávku elektriny pre viac než 240.000 domácností v oblasti.
„Včera v noci nepriateľ zaútočil na energetickú a civilnú infraštruktúru v Odeskej oblasti,“ uviedol na platforme Telegram tamojší gubernátor Oleh Kiper.
„Energetici vynakladajú maximálne úsilie na úplné obnovenie dodávok elektriny,“ dodal.
K sobotňajším výpadkom došlo deň po tom, čo rozsiahly ruský útok prerušil dodávky elektriny vo veľkých častiach hlavného mesta Kyjev a deviatich ďalších oblastiach na Ukrajine, pripomína AFP.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil piatkové ruské útoky za „rekord v podliactve“ a vyzval západné krajiny, aby sprísnili sankcie voči Moskve.
Energetický sektor je kľúčovým bojovým poľom, odkedy Rusko pred viac než tromi rokmi spustilo svoju vojenskú ofenzívu na Ukrajine, konštatuje agentúra AP. Moskva sa odvtedy každoročne snaží ochromiť ukrajinskú energetickú sieť pred začiatkom zimnej sezóny - zrejme v nádeji, že naruší morálku tamojšej verejnosti, dodáva agentúra. Zimné teploty pretrvávajú v krajine od konca októbra do marca, pričom najchladnejšími mesiacmi sú január a február.
10:00 Ruský dronový útok zabil v Černihive dvoch ľudí
Najmenej dve obete na životoch si vyžiadal ruský dronový útok v oblasti Černihivu na severe Ukrajiny. O život prišli dvaja zamestnanci energetického závodu, uviedol v sobotu tamojší úrad civilnej obrany. TASR informuje podľa agentúry DPA.
Podľa úradu zasiahli drony servisné vozidlá spoločnosti. Jeden z mužov zomrel priamo na mieste útoku, druhý svojim zraneniam podľahol neskôr v nemocnici. Ďalší štyria zamestnanci závodu utrpeli zranenia.
„Napriek nebezpečenstvu opakovaných úderov pokračujú posilnené záchranné zložky Černihivu ďalej vo svojej práci, aby pomohli zasiahnutým a odstránili následky ruských útokov," dodala tamojšia civilná obrana vo vyhlásení.
Ukrajinské letectvo medzitým spresnilo, že Rusko v noci na sobotu útočilo na územie Ukrajiny dovedna 78 dronmi, pričom 54 z nich sa podarilo zostreliť alebo zneškodniť. Viac než 20 dronov zasiahlo ciele v šiestich rôznych oblastiach, píše DPA.
8:50 Zelenskyj: Rusko čakalo na zlé počasie, aby zaútočilo na energetické zariadenia
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok uviedol, že Rusko úmyselne čakalo na nepriaznivé počasie, aby mohlo uskutočniť rozsiahly útok na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Tieto podmienky podľa Zelenského znížili účinnosť protivzdušnej obrany o 20 až 30 percent. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
Zelenskyj novinárom v Kyjeve povedal, že hlavný útok bol v štyroch oblastiach. „Verím, že poveternostné podmienky ovplyvnili našu schopnosť odraziť útok o asi 20 až 30 percent,“ konštatoval.
Rusko v noci na piatok zasiahlo dronmi a raketami ukrajinské energetické zariadenia. Útoky prerušili dodávku elektriny a vody do domácností v Kyjevskej oblasti. Výpadky hlásili aj v celkovo deviatich ukrajinských oblastiach vrátane Doneckej, Charkovskej, Sumskej či Odeskej. Ukrajinské ministerstvo energetiky uviedlo, že v piatok popoludní bolo stále bez prúdu 380.000 odberateľov.
„Úder je silný, ale rozhodne nie smrteľný,“ povedal ukrajinský prezident o útokoch. Protivzdušnú obranu pred ruskými útokmi podľa neho potrebuje 203 energetických zariadení na Ukrajine.
Najväčšia súkromná energetická spoločnosť na Ukrajine DTEK medzičasom oznámila, že po rozsiahlom ruskom útoku na ukrajinskú energetickú infraštruktúru obnovila dodávku elektriny pre najmenej 678.000 domácností a firiem v Kyjeve, informuje AFP.
Zelenskyj tvrdí, že ukrajinské sily tiež odrazili pokus o útok na východe v Doneckej oblasti. „Chceli odblokovať svoje jednotky, no utrpeli straty a stiahli sa,“ objasnil.
Ukrajina podľa prezidenta čaká na objasnenie stavu desiatich systémov protivzdušnej obrany, ktoré prisľúbili Spojené štáty. Vyjadril tiež nádej, že tzv. koalícia ochotných tento mesiac zorganizuje ďalšie stretnutie.
Správy z predchádzajúceho dňa 10. 10. 2025:
20:35 Prvá dáma USA rokovala s Putinom o osude unesených ukrajinských detí
Prvá dáma USA Melania Trumpová v piatok oznámila, že po prebiehajúcich rokovaniach s ruským prezidentom Vladimirom Putinom sa v priebehu posledných 24 hodín osem ukrajinských detí vrátilo k svojim rodinám. TASR o tom informuje na základe agentúr AFP a AP. Podľa Kyjeva Moskva z ukrajinského územia nelegálne deportovala alebo násilne vysídlila viac ako 19.500 detí, a to do Ruska a Bieloruska.
Manželka amerického prezidenta Donalda Trumpa v auguste napísala Putinovi list a svojho manžela požiadala, aby mu ho osobne odovzdal počas ich stretnutia na Aljaške.
„Odvtedy, čo prezident Putin v auguste dostal môj list, sa udialo veľa vecí. Odpovedal písomne a vyjadril ochotu komunikovať so mnou priamo a načrtol podrobnosti týkajúce sa ukrajinských detí žijúcich v Rusku,“ povedala prvá dáma novinárom v Bielom dome.
SITA/AP Photo/Alex Brandon
Zároveň dodala, že nadviazali „otvorený komunikačný kanál“ týkajúci sa blaha týchto detí. „Dohodli sme sa, že budeme spolupracovať v prospech všetkých ľudí zapojených do tejto vojny,“ vyhlásila Trumpová.
Manželka amerického prezidenta tiež potvrdila, že obe strany mali aj „niekoľko neoficiálnych stretnutí a telefonátov, všetky v dobrej viere“. „Môj zástupca priamo spolupracuje s tímom prezidenta Putina, aby zaistil bezpečné zjednotenie detí s ich rodinami medzi Ruskom a Ukrajinou,“ dodala Trumpová.
Ukrajina tvrdí, že ukrajinské deti boli unesené bez vedomia svojich rodičov alebo opatrovníkov. Kyjev to označuje za vojnový zločin, ktorý podľa dohôd OSN spĺňa definíciu genocídy. Moskva argumentuje, že deportáciami chráni zraniteľné deti tým, že ich odvedie z vojnovej zóny.
10:30 Časti Kyjeva zostali po masívnom ruskom útoku bez elektriny a vody
Viacero explózií otriaslo v noci na piatok ukrajinským hlavným mestom Kyjev. Tamojšie letectvo upozornilo, že metropola je terčom „masívneho“ ruského útoku, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
Podľa reportéra tejto francúzskej agentúry bolo v ukrajinskom hlavnom meste počuť aj zvuk dronov. Ukrajinské letectvo spresnilo, že Rusko útočilo na Kyjev dronmi i balistickými raketami, a vyzvalo obyvateľov, aby zostali v úkrytoch.
SITA/AP Photo/Dan BashakovObytná budova v Kyjeve po ruskom útoku, 10. 10. 2025.
V dôsledku ruských útokov došlo vo východnej časti Kyjeva aj k výpadkom dodávok elektriny a vody, potvrdil starosta ukrajinskej metropoly Vitalij Kličko.
„Ľavý breh hlavného mesta je bez elektriny. Problémy sú aj s dodávkami vody,“ uviedol Kličko na platforme Telegram. Ako dodal, zranenia utrpelo najmenej päť ľudí, ktorí boli prevezení do nemocnice.
Ukrajinská ministerka pre energetiku Svitlana Grynčuková predtým uviedla, že ruské jednotky „masívne útočia“ na energetickú sieť krajiny.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pritom len deň predtým obvinil Moskvu, že takýmito útokmi zasieva „chaos“, pripomína AFP.
Rusko v noci na piatok útočilo aj na Záporožskú oblasť na východe Ukrajiny. Najmenej sedem dronových útokov si vyžiadalo troch zranených, pričom sedemročný chlapec zraneniam podľahol, uviedol šéf tamojšej vojenskej správy Ivan Fedorov.
Správy z predchádzajúcich dní si môžete prečítať tu