rozhodnosťou, presvedčivosťou a neústupčivosťou si vyslúžila prezývku „železná lady“. Barónka Margaret Thatcherová sa stala prvou premiérkou nielen v dejinách Spojeného kráľovstva, ale aj v celom európskom priestore.
Tešila sa povesti najúspešnejšieho britského ministerského predsedu povojnovej éry. S konzervatívcami vyhrala trikrát po sebe voľby, čo sa pred ňou nikomu nepodarilo. Na čele krajiny stála 11 rokov (1979-1990) a pod jej vedením sa z Británie stala sebavedomá svetová veľmoc. Jej vládnutie sa označuje za zlatú britskú éru druhej polovice 20. storočia. Od narodenia Margaret Thatcherovej uplynie v pondelok 13. októbra 100 rokov.
Thatcherová bola preslávená euroskeptička. Prispela tiež k pádu železnej opony, keď presadzovala tvrdý postoj voči komunistickým režimom a podporou Michaila Gorbačova pomohla zotrieť bariéry medzi Východom a Západom. Jej ekonomická politika vošla do dejín pod názvom „thatcherizmus“. Po nej stáli na čele britskej vlády len dve ženy, konzervatívne političky Theresa Mayová a Liz Trussová, ktorá zotrvala v úrade len šesť týždňov.
Margaret Hilda Robertsová sa narodila 13. októbra 1925 v malom anglickom meste Grantham v rodine úspešného obchodníka. Strednú školu ukončila v rodnom meste, v roku 1943 zamierila do Oxfordu na univerzitu, na ktorej ukončila v roku 1947 štúdium chémie. Istý čas pracovala ako chemická laborantka. Neskôr vyštudovala na Oxforde aj právo. V roku 1951 sa vydala za obchodníka Denisa Thatchera, o dva roky neskôr sa im narodili dvojičky, syn Mark a dcéra Carol.
K politike ju priviedol otec Alfred Roberts. Bol to obchodník, ktorý sa vypracoval z riaditeľa školy až na starostu. Bol nestraník, na rozdiel od svojej dcéry, budúcej partajnej šéfky.
V roku 1959 získala za Konzervatívnu stranu kreslo v Dolnej snemovni britského parlamentu. Štyri roky pred príchodom na Downing Street č. 10 (sídlo premiéra) ju 11. februára 1975 zvolili za predsedníčku Konzervatívnej strany. Stala sa vôbec prvou ženou, ktorá viedla v Británii politickú stranu a pôsobila ako líderka opozície v Dolnej snemovni.
Na čelo vlády sa postavila prvýkrát po vyhratých voľbách 4. mája 1979. Voľby vyhrala celkovo trikrát a v premiérskom úrade bola nepretržite do 28. novembra 1990. Počas svojho funkčného obdobia oživila ekonomiku, tvrdo presadzovala ekonomický liberalizmus a obmedzovanie migrácie, rovnako aj vplyv odborov, zreformovala zastarané inštitúcie a obnovila postavenie krajiny na medzinárodnej scéne.
V období, keď zasadla do premiérskeho kresla, Spojeným kráľovstvom zmietala hlboká ekonomická kríza, štrajky a dvojciferná inflácia. Jej vláda neustúpila štrajkujúcim a prijala opatrenia na uľahčenie podnikania firiem. Zoškrtala výdavky štátneho rozpočtu, privatizovala štátny majetok a prepúšťala.
V druhej polovici 70. rokov sa prvýkrát verejne vyjadrila k zahraničnej politike. Jej osobným vstupom do brán studenej vojny bol prejav z 19. januára 1976, v ktorom ostro zaútočila na Sovietsky zväz. Odpoveď na jej prejav vyšla v novinách Krasnaja zvezda, kde ju nazvali „železná lady“, napísal Slavomír Michálek v knihe Rivali a partneri studenej éry. Prezývka sa jej vraj celkom páčila a časom zľudovela.
Víťazná vojna o Falklandské ostrovy, ktoré v roku 1982 obsadila Argentína, výrazne prispela k opätovnému volebnému víťazstvu Thatcherovej v roku 1983 a ekonomický rozmach jej umožnil v roku 1987 suverénne vyhrať aj v poradí tretie voľby. V nasledujúcich troch rokoch sa však dostala do problémov. Radikálne reformy, najmä v zdravotníctve a v školstve, narážali na tvrdý odpor, navyše sa proti nej sformovala vo vedení strany opozícia.
Rezignáciu na post líderky Konzervatívnej strany a premiérky oznámila Thatcherová 22. novembra 1990. O šesť dní neskôr sa stal predsedom Konzervatívnej strany John Major, ktorý zaujal aj post britského premiéra.
Margaret Thatcherová prežila v roku 1984 pokus o atentát. Hotel v anglickom Brightone otriasol mohutný výbuch 12. októbra o tretej hodine ráno. V hoteli spala elita vládnej Konzervatívnej strany, ktorá sa v tomto prímorskom meste účastnila na niekoľkodennej konferencii ich politickej strany. Premiérka si v tú noc pripravovala prejav. Počas výbuchu sedela v obývacej izbe, a to ju zachránilo. Časť jej hotelovej izby totiž nastražená bomba úplne zdemolovala. Pri útoku, ku ktorému sa prihlásila Írska republikánska armáda (IRA), prišlo o život päť osôb.
IRA, ktorá požadovala odtrhnutie Severného Írska od Británie, uviedla vo svojom vyhlásení, že útok bol namierený na premiérku za jej tvrdý postoj voči väzneným teroristom, ktorí sa hladovkou snažili vynútiť štatút politických väzňov. Thatcherová odmietla akékoľvek vyjednávanie a desať hladujúcich teroristov zomrelo.
Thatcherová sa preslávila aj ako horlivá euroskeptička. Do histórie Európskej únie (vtedy ešte Európskeho spoločenstva) sa zapísala svojím výrokom: „Chcem svoje peniaze späť,“ ktorým v novembri 1979 na summite EÚ v Dubline začala boj za zníženie príspevkov do rozpočtu únie. Koncom 80. rokov sa dostala do rozporu s ministrom financií, ktorý pripravoval Britániu na vstup do Európskeho menového systému (EMS). Tento prvý krok k zavedeniu eura v Británii odmietla.
V dôsledku toho si Spojené kráľovstvo dodnes ponechalo svoju vlastnú menu. V lete 1999 na otázku, či je za odchod svojej krajiny z EÚ, odpovedala: „Samozrejme že som, ukázalo sa to (príslušnosť Británie k EÚ) ako skutočná pohroma“. O vyše dvadsať rokov sa k jej názorom pripojila viac než polovica Britov a Spojené kráľovstvo oficiálne vystúpilo z Európskej únie 31. januára 2020.
Thatcherová komunistické Československo nikdy nenavštívila. Stalo sa tak až 16.-18. septembra 1990, keď zavítala do Prahy aj Bratislavy. Dva mesiace potom podala demisiu. Do Prahy sa vrátila ešte v roku 1999, keď odhalila 17. novembra sochu britského štátnika Winstona Churchilla.
Z Dolnej snemovne odišla v roku 1992. V tom istom roku bola povýšená do doživotného šľachtického stavu, získala titul barónka Thatcherová z Kestevenu a členstvo v Snemovni lordov. O tri roky neskôr si prevzala z rúk kráľovnej Alžbety II. najvyšší britský rád, ktorým je tradičný Podväzkový rád, a v roku 1998 získala americké ocenenie - Cenu slobody Ronalda Reagana.
Bola autorkou dvoch memoárových titulov - Roky na Downing Street (1993) a Cesta k moci (1995). Filmári o nej nakrútili viacero titulov. K tým najúspešnejším patrí snímka Železná lady (2011). Slávna herečka Meryl Streepová získala za stvárnenie Margaret Thatcherovej svojho tretieho Oscara.
Po sérii zdravotných problémov v 90. rokoch sa utiahla do ústrania. Na krátku návštevu do londýnskeho sídla predsedu vlády na Downing Street č. 10 sa vrátila v júni 2010 a 45 minút tam strávila s premiérom Davidom Cameronom pri šálke čaju.
Zomrela 8. apríla 2013 po mozgovej príhode v Londýne vo veku 87 rokov. Na rozlúčke s Thatcherovou sa zúčastnilo vyše 2300 hostí zo 170 krajín. Medzi nimi bolo 11 úradujúcich predsedov vlád, bývalý minister zahraničných vecí USA Henry Kissinger a bývalý americký viceprezident Dick Cheney. Po obrade v Katedrále sv. Pavla a prevoze rakvy na cintorín Kráľovskej nemocnice v londýnskej štvrti Chelsea nasledovala kremácia v úzkom rodinnom kruhu.