nová správa GLOBSECu a Medzinárodného centra pre boj proti terorizmu (International Centre for Counter-Terrorism - ICCT) zaznamenáva od roku 2022 najmenej 110 útokov alebo pokusov o útok na európskej pôde nad rámec kybernetických a informačných operácií.
Autori analýzy upozorňujú, že Moskva po vyhostení stoviek agentov z Európy presúva svoju pozornosť do väzníc, na organizovaný zločin a medzi zraniteľné komunity. Cieľom je sabotovanie kritickej infraštruktúry, podpaľačstvo či pokusy o atentát, ktoré majú destabilizovať kontinent.
najviac útokov voči Poľsku a Francúzsku
„Rusko mení európske podsvetie na bojisko,“ hovorí hlavný autor štúdie Kacper Rękawek. „Najatí zločinci už nekonajú na vlastnú päsť – stávajú sa zbraňou v rukách štátu.“
Kľúčové zistenia zo správy:
- Od roku 2022 sa v Európe odohralo najmenej 110 fyzických útokov či pokusov o útok s potvrdeným napojením na Rusko.
- Do operácií bolo zapojených minimálne 131 páchateľov, najmenej 35 z nich malo kriminálnu minulosť.
- Väčšina boli muži vo veku 20 až 40 rokov – manuálni pracovníci, nezamestnaní alebo zadlžení, často z krajín východnej Európy.
- Hlavnou motiváciou boli finančné odmeny - od 7 EUR za nasprejovanie grafitov až po tisíce eur za útoky na infraštruktúru.
- Až 89 % páchateľov konalo v malých skupinách priateľov či príbuzných.
„Najviac útokov bolo uskutočnených voči Poľsku a Francúzsku,“ zdôrazňuje Dominika Hajdu, programová riaditeľka GLOBSECu. „Rusko sa sústreďuje na krajiny, ktoré dlhodobo podporujú Ukrajinu v boji proti ruskej agresii, takže na Slovensku sme veľa kinetických útokov nezaznamenali, prípadne prepojenie na Rusko nebolo dokázané. Na Slovensku to ale Moskva kompenzuje informačnými operáciami a kyberútokmi, ktoré súčasťou analýzy neboli.“
moskva kombinuje
Správa vyzýva štáty EÚ, aby do rastúcich rozpočtov na obranu zahrnuli aj výraznejšie investície do vnútornej bezpečnosti – posilnili políciu, spravodajské služby, súdnictvo, colné a finančné orgány. Rovnako odporúča, aby sa téma hybridných hrozieb rozšírila aj o nelegálne financovanie, obchádzanie sankcií a zločinecké siete. Autori tiež upozorňujú potrebu posilnenia spolupráce medzi súkromným a verejným sektorom a budovania stabilných mechanizmov, ktoré zapájajú finančné inštitúcie, poisťovne, logistické spoločnosti a odvetvia náchylné na pašovanie.
„Dnes treba naozaj vnímať celý ekosystém,“ dodal Julian Lanches, spoluautor štúdie. „Obchádzanie sankcií a nezákonný obchod poskytujú Rusku zdroje, zatiaľ čo organizovaný zločin poskytuje siete. Moskva obe dimenzie kombinuje vo svojej hybridnej vojne proti Európe.“