Správy z predchádzajúceho dňa 9. 10. 2025:

19:30 Europoslanci vyzývajú na zrušenie obmedzení pre Ukrajinu pri použití západných zbraní na území Ruska

Poslanci Európskeho parlamentu sú presvedčení, že by sa mali zrušiť obmedzenia pre Ukrajinu týkajúce sa použitia zbraní dodaných západnými štátmi na útoky proti vojenským cieľom na území Ruska. Ako referuje spravodajský web Ukrajinská pravda, uvádza sa to vo štvrtkovom vyhlásení Európskeho parlamentu.

„Európsky parlament vyzýva na zrušenie obmedzení pri používaní západných zbraňových systémov, ktoré boli dodané Ukrajine, proti vojenským cieľom na ruskom území, keďže odtiaľ Rusko podniká útoky na civilné obyvateľstvo a kritickú infraštruktúru Ukrajiny,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Poslanci Európskeho parlamentu zároveň vyzvali, aby sa zmrazené ruské aktíva bezodkladne použili na pomoc Ukrajine.

10:20 Rusko pokračuje v dronových útokoch na Ukrajine, hlásia tam najmenej päť obetí

Útoky ruskej armády si za posledných 24 hodín na Ukrajine vyžiadali životy najmenej piatich civilistov a ďalších 19 zranených. Cieľom týchto útokov boli aj obývané oblasti a kritická infraštruktúra.

Podľa zvodky generálneho štábu ukrajinskej armády zo štvrtka rána Rusko v noci vypustilo na ukrajinské územie 112 dronov vrátane útočných dronov Geraň a návnadových dronov Gerbera. Svoje ciele zasiahlo 22 útočných dronov, 87 ich bolo zostrelených. Útok na Ukrajinu pokračoval aj v ranných hodinách, uviedla stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), píše TASR.

REPROFOTO XPo ničivom ruskom dronovom útoku na Odeskú oblasť, 9. 10. 2025.

RFE/RL dodala, že počas útoku v Odeskej oblasti na juhu Ukrajiny sa ruská armáda zamerala na prístavné mesto Čornomorsk, odkiaľ úrady hlásia poškodenie prístavnej a energetickej infraštruktúry.

Toto mesto, ktoré malo pred vypuknutím vojny 57.000 obyvateľov, je momentálne bez dodávok elektriny. Vedenie mesta oznámilo, že na ich obnovení sa pracuje. Kritická infraštruktúra je pripojená na generátory. Vedúci regionálnej vojenskej správy Oleh Kiper spresnil, že pri útoku bolo podľa predbežných správ zranených päť ľudí. 

Správy z predchádzajúceho dňa 8. 10. 2025:

18:00 Ruský útok vážne poškodil tepelnú elektráreň

Jedna z ukrajinských tepelných elektrární utrpela vážne škody po ruskom útoku, oznámili v stredu tamojšie úrady. Pred blížiacou sa zimou Kyjev vzdoruje rastúcim obavám z výpadkov tepla, elektriny a dodávok vody, píše TASR podľa správy agentúry AP.

Najmenej dvaja zamestnanci elektrárne utrpeli pri útoku zranenia, informovala najväčšia súkromná energetická spoločnosť na Ukrajine DTEK. Neposkytla ďalšie podrobnosti ani presnú lokalitu poškodenej elektrárne.

Ukrajinské úrady zverejňujú len obmedzené informácie o útokoch na energetickú infraštruktúru, aby neprezradili strategické údaje nepriateľovi, uviedla AP. Opravárske tímy pritom pracujú nepretržite na odstraňovaní škôd.

Energetický sektor je od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 jedným z hlavných cieľov úderov. Kyjev viní Rusko z využívania zimy ako zbrane. Zimné obdobie na Ukrajine trvá od konca októbra do marca, pričom najchladnejšie mesiace sú január a február.

Jedným z najviac zasiahnutých miest je v súčasnosti Šostka v severovýchodnej Sumskej oblasti, kde úrady zriadili stany pre obyvateľov, ktorí sa tam môžu zohriať, napiť teplého čaju, nabiť telefóny či vyhľadať psychologickú podporu, uviedol gubernátor Oleh Hryhorov. Rusko podľa úradov zasiahlo energetickú infraštruktúru aj v Černihivskej, Chersonskej a Dnipropetrovskej oblasti.

Zatiaľ čo Moskva pokračuje v útokoch na ukrajinskú energetickú sieť, Kyjev v posledných týždňoch podniká odvetné údery na ruské energetické zariadenia, ktoré spôsobili výpadky elektriny v pohraničných oblastiach Ruska.

Podľa ukrajinského letectva Rusko v noci na stredu vypustilo na jeho územie najmenej 183 dronov, z ktorých sa podarilo zneškodniť 154. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že jeho sily zneškodnili 53 ukrajinských dronov, prevažne nad Belgorodskou oblasťou.

9:40 Za posledných 24 hodín pri útokoch ruskej armády na Ukrajine zahynulo 5 civilov

Terčom útokov ruských dronov sa v noci na stredu v Černihivskej oblasti na severe Ukrajiny stal objekt energetickej infraštruktúry a železničná trať, informovala britská stanica BBC, píše TASR.

V dôsledku poškodenia energetického objektu v meste Nižyn zostalo bez elektriny približne 4500 odberateľov. 

Neďaleko Nižyna drony zaútočili aj na nákladný vlak a poškodili železničné koľaje v smere do Kyjeva. Vlaková doprava v oblasti bola pozastavená, informovali miestne úrady s odvolaním sa na Ukrajinskú železničnú spoločnosť (Ukrzaliznycia).

Ukrajinská ministerka energetiky Svitlana Hrynčuková v noci na stredu na sociálnej sieti Facebook informovala, že len za posledných 24 hodín ruská armáda podnikla viac ako 26 útokov na  energetické zariadenia na Ukrajine. 

Spresnila, že Sumská, Černihivská, Charkovská, Dnepropetrovská, Donecká, Odeská a Poltavská oblasť „sú prakticky každý deň pod nepriateľskou paľbou.“ Vyzvala preto partnerov Ukrajiny, aby pomohli so zariadeniami a vybavením, ktoré by nahradili tie poškodené. Uviedla tiež, že Ukrajina potrebuje predovšetkým ďalšie systémy protivzdušnej obrany a elektronického boja na ochranu svojej kritickej infraštruktúry.

Ukrajinská armáda v stredu vo svojej rannej zvodke uviedla, že tieto útoky sú pokračovaním ruskej stratégie útokov na civilné oblasti a infraštruktúru s cieľom vyvíjať tlak na Ukrajinu a zároveň ignorovať výzvy na prímerie. 

Najväčšia súkromná energetická spoločnosť na Ukrajine DTEK opakovane upozornila, že útoky Ruska na energetickú infraštruktúru predstavujú hrozbu pre energetickú sieť Ukrajiny pred zimou. Ide o taktiku, v dôsledku ktorej boli počas doterajších vojnových zím na Ukrajine bez elektriny státisíce ľudí.

Regionálne úrady v stredu informovali, že pri ruských útokoch na Ukrajine bolo za posledných 24 hodín zabitých najmenej päť civilistov a ďalších 37 ich bolo zranených vrátane štvorročného dievčatka.

Správy z predchádzajúceho dňa 7. 10. 2025:

20:35 Partizáni v Rusku vykoľajili vlak s vojenským nákladom

V ruskej Leningradskej oblasti sa v utorok ráno po výbuchu vykoľajil vlak s vojenským nákladom. Pre spravodajský web Kyiv Independent to uviedol zdroj z ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby.

Výbuch podľa zdroja nastal na úseku trate Stroganovo–Mšinskaja a spôsobil vykoľajenie rušňa a niekoľkých vozňov. Miestni partizáni údajne uskutočnili operáciu, ktorá dočasne paralyzovala železničnú dopravu medzi Petrohradom a Pskovom.

V stanovisku ruské železnice uviedli, že premávka na úseku bola prerušená z „technických dôvodov“ a nákladné aj osobné vlaky boli presmerované, pričom vznikali niekoľkohodinové meškania.

„Tieto špeciálne operácie obmedzujú logistické a vojenské kapacity Ruska, keďže ruské železnice tvoria chrbtovú kosť logistiky armády a sú významným finančným prispievateľom do ‚vojnového rozpočtu‘,“ uviedol zdroj.

X

18:50 Rusko využíva plavidlá tieňovej flotily na prieskum a sabotáž, vyhlásil Zelenskyj

Ukrajinská zahraničná spravodajská služba spoločne s partnermi pracuje na tom, aby zabránili Rusku využívať plavidlá tzv. tieňovej flotily na sabotáže alebo iné pokusy o destabilizáciu Európy. Uviedol to v utorok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sociálnych sieťach. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters a príspevku na sieti X.

Zelenskyj na sociálnych sieťach napísal, že o tejto záležitosti diskutoval so šéfom ukrajinskej zahraničnej spravodajskej služby Olehom Ivaščenkom.

„Našim partnerom poskytujeme všetky potrebné informácie a očakávame, že úsilie v boji proti ruskému zasahovaniu bude značne posilnené. Rusi v súčasnosti používajú tankery nielen na generovanie príjmov na vojnu, ale aj na zhromažďovanie spravodajských informácií a dokonca aj na sabotážne aktivity,“ napísal Zeleneskyj. Konštatoval, že je možné to zastaviť.

So šéfom zahraničnej spravodajskej služby hovoril o konkrétnych úlohách týkajúcich sa sankcií voči Rusku, najmä o tom, ktoré praktiky obchádzania sankcií je potrebné ako prvé zablokovať.

Ivaščenko zároveň ukrajinského prezidenta informoval o pripravovaných zmenách v ruských dezinformačných taktikách.

Takzvaná ruská tieňová flotila pozostáva zo starých lodí, ktoré sa zväčša plavia pod vlajkami afrických krajín a Rusko ich využíva na obchádzanie sankcií a predaj ropy. Na mnoho týchto plavidiel uvalili Európska únia a Británia sankcie.

10:05 Rusko tvrdí, že cez noc zachytilo 184 ukrajinských dronov

Rusko v utorok uviedlo, že Ukrajina druhú noc po sebe vyslala v rámci odvetnej reakcie nad jeho územie rozsiahlu vlnu bezpilotných lietadiel. Moskva oznámila, že tamojšia protivzdušná obrana zostrelila 184 dronov, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Väčšina dronov bola zachytená nad Kurskou a Belgorodskou oblasťou, uviedlo ruské ministerstvo obrany vo svojom vyhlásení.

SITA/AP Photo/Yevhen TitovUkrajinskí vojaci vypúšťajú dron Avenger v Charkovskej oblasti.

V pondelok Rusko oznámilo, že zachytilo 251 dronov. AFP konštatuje, že išlo o jeden z najväčších odvetných útokov Kyjeva. Vyžiadali si dve obete na životoch a spôsobili výpadky elektrickej energie, pričom podľa miestnych úradov je v Belgorodskej oblasti stále bez elektriny približne 1000 obvyateľov.

Kyjev prisľúbil, že zintenzívni svoje útoky na ruskom území, najmä na ruskú ropnú infraštruktúru. Považuje to za legitímnu odpoveď na každodenné útoky Moskvy na ukrajinské mestá a energetickú sieť, ktoré niekoľkokrát pripravili o kúrenie a elektrinu milióny ľudí, píše AFP.

Správy z predchádzajúceho dňa 6. 10. 2025:

12:40 Zelenskyj: V ruských dronoch sa našlo stotisíc komponentov zahraničnej výroby

Ukrajina objavila viac než stotisíc súčiastok zahraničnej, aj západnej výroby v dronoch i raketách odpálených Ruskom počas víkendových leteckých útokov na svoje územie, uviedol v pondelok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR informuje podľa správy agentúry AFP.

„Počas masívneho kombinovaného útoku na Ukrajinu v noci 5. októbra použilo Rusko 549 zbraňových systémov obsahujúcich 102.785 komponentov zahraničnej výroby,“ spresnil Zelenskyj vo vyhlásení na sociálnych sieťach s odvolaním sa na útoky, ku ktorým došlo v nedeľu nadránom.         

Rusko počas noci na nedeľu vyslalo na Ukrajinu takmer 500 dronov a vyše 50 rakiet. O život prišlo šesť ľudí a došlo k poškodeniu energetickej infraštruktúry. Terčom masívneho útoku bola aj západoukrajinská Ľvovská oblasť ležiaca stovky kilometrov od frontovej línie.

Zelenskyj uviedol, že súčiastky z dronov a rakiet zachytených pri spomínanom útoku pochádzajú od spoločností v Spojených štátoch, Číne a Taiwane, Spojenom kráľovstve, Nemecku, Švajčiarsku, Japonsku, Kórejskej republike a Holandsku.

Zelenskyj uviedol, že medzi komponentmi nájdenými v zostrelených dronoch a raketách boli prevody, senzory a mikropočítače.

„Mikrokontroléry pre UAV (bezpilotné lietadlá) sa vyrábajú vo Švajčiarsku, zatiaľ čo mikropočítače na riadenie letu dronov sa vyrábajú v Spojenom kráľovstve,“ povedal ukrajinský prezident a dodal, že Kyjev pripravuje nové sankcie na ich výrobcov.

„Oznámili sme návrhy na obmedzenie dodávateľských mechanizmov. Partneri už majú podrobné údaje o každej spoločnosti a o každom produkte – vedia, na čo sa zamerať a ako reagovať,“ dodal Zelenskyj.

Ľvov, Ukrajina, 5. 10. 2025

9:40 V Belgorodskej oblasti zostali po útokoch bez prúdu tisícky domácností

Ukrajinské ostreľovanie ruskej pohraničnej Belgorodskej oblasti viedlo v noci na pondelok k poškodeniu elektrickej infraštruktúry, čo spôsobilo výpadky prúdu pre tisícky odberateľov. Uviedol to v pondelok tamojší gubernátor Viačeslav Gladkov, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Hoci technici a záchranné zložky do pondelkových ranných hodín obnovili dodávku elektriny takmer 34.000 spotrebiteľom, približne 5400 z nich je v 24 okresoch stále bez elektriny, uviedol Gladkov na platforme Telegram.

Belgorodská oblasť i ďalšie pohraničné oblasti susediace s Ukrajinou sú terčom neustáleho cezhraničného ostreľovania a útokov dronov, keďže vojna, ktorú Moskva rozpútala proti Kyjevu v roku 2022, sa rozšírila na ruskú pôdu, narušila tamojší civilný život a poškodila kritickú infraštruktúru, konštatuje Reuters.

Ukrajina sa k spomínanému útoku bezprostredne nevyjadrila. Obe strany tvrdia, že cieľom ich vzájomných útokov na územie je zničiť infraštruktúru kľúčovú pre celkové vojnové úsilie.

Po masívnom nedeľňajšom útoku Ruska na Ukrajinu prišlo o život šesť ľudí a zranenia utrpelo ďalších 18, pripomína britský denník The Guardian. Medzi obeťami je aj 15-ročné dievča, ktoré zahynulo spolu s troma ďalšími členmi svojej rodiny po tom, čo bol zasiahnutý ich dom v dedine Lapaivka v Ľvovskej oblasti.

Západoukrajinské mesto Ľvov, ktoré je zvyčajne považované za jedno z najbezpečnejších v krajine, bolo v nedeľu terčom jedného z najhorších bombardovaní od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

7:40 Rusko tvrdí, že nad svojím územím zostrelilo 251 dronov z Ukrajiny

Ruské ministerstvo obrany v pondelok uviedlo, že počas noci nad územím krajiny zostrelila tamojšia protivzdušná obrana dovedna 251 ukrajinských dronov, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

„Počas uplynulej noci systémy protivzdušnej obrany zachytili a zničili 251 ukrajinských bezpilotných lietadiel s pevnými krídlami,“ napísalo ministerstvo na Telegrame.

Ruské sily podľa neho zostrelili 40 dronov nad anektovaným Krymským polostrovom a 62 dronov nad Čiernym morom. Moskva anektovala ukrajinský Krymský polostrov v roku 2014, pripomína AFP.

Rezort obrany v Moskve ďalej vo vyhlásení uviedol, že desiatky bezpilotných lietadiel boli zostrelené aj nad Kurskou či Belgorodskou oblasťou.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj medzitým obvinil Západ z „nulovej skutočnej reakcie“ na stupňujúce sa bombardovanie zo strany Ruska po masívnom nedeľňajšom útoku na Ukrajinu, ktorý pripravil o život šesť ľudí. Zranenia utrpelo 18 ďalších osôb, pripomína denník The Guardian.

Západoukrajinské mesto Ľvov, ktoré je zvyčajne považované za jedno z najbezpečnejších v krajine, bolo v nedeľu terčom jedného z najhorších bombardovaní od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

Rusko útočilo dronmi Šáhid i raketami na toto mesto nepretržite päť hodín. Centrom Ľvova, ktoré je zaradené do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, otriasali mohutné explózie.

Medzi obeťami je aj 15-ročné dievča, ktoré zahynulo spolu s troma ďalšími členmi svojej rodiny po tom, čo bol zasiahnutý ich dom v dedine Lapaivka v Ľvovskej oblasti, pripomína britský denník.

Správy z predchádzajúceho dňa 5. 10. 2025:

13:10 Čína poskytuje Rusku spravodajské informácie pre raketové útoky, tvrdí Aleksandrov

Čína poskytuje Rusku spravodajské informácie, ktoré Moskve pomáhajú presnejšie uskutočňovať raketové útoky na území Ukrajiny. Uviedol to v sobotu vysokopostavený predstaviteľ ukrajinskej spravodajskej služby Oleh Aleksandrov v rozhovore pre agentúru Ukrinform, píše TASR na základe správy Reuters.

Podľa jeho slov Čína odovzdáva Rusku satelitné údaje o cieľoch. „Existujú dôkazy o vysokej miere spolupráce medzi Ruskom a Čínou pri vykonávaní satelitného prieskumu územia Ukrajiny s cieľom identifikovať a ďalej preskúmať strategické objekty, ktoré by mohli byť terčom útokov,“ prezradil Aleksandrov.

Doplnil, že v uplynulých mesiacoch sa terčmi útokov stali aj miesta patriace zahraničným investorom. V auguste ruský raketový útok zasiahol americkú fabriku na západe krajiny, pričom zranil 15 ľudí. Na incident vtedy upozornil prezident Volodymyr Zelenskyj.

Ukrajinský prezident už v apríli tvrdil, že Čína dodáva Rusku zbrane. Podľa ukrajinskej rozviedky má Peking dokonca vyrábať zbrane priamo na ruskom území.

SITA/Alexander Kazakov, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP

11:35 Ruské útoky na Ukrajinu si vyžiadali najmenej päť obetí

Rusko v noci na nedeľu podniklo rozsiahle raketové a dronové útoky na Ukrajinu, ktoré si vyžiadali najmenej päť obetí a spôsobil škody na infraštruktúre vo viacerých oblastiach, uviedli tamojšie úrady. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

V Ľvovskej oblasti boli hlásené štyri obete. Došlo tiež k niekoľkým požiarom vrátane toho v priemyselnom parku v meste Ľvov a niektoré časti mesta zaznamenali výpadok elektrickej energie. Starosta Ľvova Andrij Sadovyj vyzval obyvateľov, aby zostali doma, kým sa podarí dostať plamene pod kontrolu.

SITA/AP Photo/Kateryna KlochkoObytná budova poškodená po ruskom útoku v Záporoží, 5. 10. 2025.

Jedna osoba prišla o život a deväť ďalších utrpelo zranenia aj pri útoku na Záporožskú oblasť, uviedol miestny gubernátor Ivan Fedorov. Desaťtisíce domácností zostali bez elektriny.

Poškodenie civilnej infraštruktúry zaznamenali tamojšie úrady aj v Ivanofrankivskej, Vinnyckej, Černihivskej, Chersonskej, Charkovskej a Odeskej oblasti, uviedla premiérka Julija Svyrydenková. „Ďalší úmyselný teror proti civilistom,“ napísala na platforme X. „Moskva pokračuje v útokoch na domy, školy a energetické zariadenia. Dokazuje tak, že ničenie je aj naďalej jej jedinou stratégiou,“ doplnila.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že ruské sily vypálili viac ako 50 rakiet a takmer 500 dronov na Ukrajinu. „Očakávam od vládnych predstaviteľov, že budú konať rýchlo a efektívne, aby sa dôsledky útokov v zasiahnutých oblastiach odstránili,“ napísal na X. „Potrebujeme väčšiu ochranu a rýchlejšiu implementáciu všetkých obranných dohôd, najmä v oblasti protivzdušnej obrany... Amerika a Európa musia konať, aby prinútili Putina zastaviť,“ dodal

9:10 Poľsko a spojenci opäť zvýšili pohotovosť po útokoch ruskej armády na Ukrajine

Poľsko a jeho spojenci z aliancie NATO v nedeľu ráno vyslali lietadlá na zaistenie bezpečnosti poľského vzdušného priestoru. Rozkaz súvisel s útokmi ruskej armády na Ukrajine vrátane regiónov pri poľských hraniciach, informovali poľské ozbrojené sily v príspevku na sieti X, uviedla agentúra Reuters.

„Poľské a spojenecké lietadlá operujú v našom vzdušnom priestore, zatiaľ čo pozemné systémy protivzdušnej obrany a radarového prieskumu boli uvedené do najvyššieho stupňa pohotovosti,“ uviedlo operačné velenie Poľska vo vyhlásení na sociálnej sieti X.

Reuters dodal, že v nedeľu po 04:00 h miestneho času bol poplach pred vzdušnými útokmi vyhlásený prakticky na celom území Ukrajiny. Vydaný bol po upozornení ukrajinského letectva na ruské rakety a drony.

Správy z predchádzajúceho dňa 4. 10. 2025:

16:20 Drony zničili v ruskej Voronežskej oblasti dva radarové systémy

Ukrajinské drony zničili v ruskej Voronežskej oblasti ruský systém diaľkového detekovania P-14F Lena a sledovací radarový systém Sopka-2. Uviedli to ukrajinské Sily pre špeciálne operácie (SOF), informuje spravodajský web United 24.

Obe stanice boli súčasťou ruského integrovaného systému monitorovania vzdušného priestoru, ktorý slúži na sledovanie aktivít pozdĺž ukrajinskej hranice a na dohľad nad okolitými leteckými základňami.

Systém P-14F Lena bol súčasťou systému kontroly vzdušného priestoru okolo leteckej základne Buturlinivka, kde sú umiestnené prostriedky ruských vzdušných síl pôsobiacich v západnej časti Ruska. Sledovací radarový systém Sopka-2 bol umiestnený v obci Garmašivke a slúžil na detekciu a sledovanie nízko letiacich cieľov, vrátane bezpilotných lietadiel. Podľa SOF boli oba radarové systémy nasadené na boj proti ukrajinským dronom.

14:00 Rusko zasiahlo osobný vlak, hlásia desiatky zranených

Ruský dronový útok zasiahol na železničnej stanici v ukrajinskom meste Šostka v Sumskej oblasti osobný vlak, pričom zranenia utrpelo najmenej 30 ľudí, oznámili v sobotu miestne úrady. Presný počet zranených a prípadných obetí zatiaľ nie je známy, píše TASR podľa správ agentúr Reuters a AFP.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sociálnej sieti Telegram označil úder za „brutálny“ a zverejnil video zachytávajúce zničený horiaci vagón a ďalšie vozne s porozbíjanými oknami. Podľa Zelenského utrpeli zranenia desiatky cestujúcich a železničných pracovníkov.        

„Rusi nemohli nevedieť, že útočia na civilistov. Ide o terorizmus, ktorý svet nemá právo ignorovať,“ napísal Zelenskyj. Tamojší gubernátor Oleh Hryhorov doplnil, že útok zasiahol vlak smerujúci zo Šostky do Kyjeva. Na mieste zasahujú záchranári.

Moskva v posledných dvoch mesiacoch častejšie cieli na ukrajinskú železničnú infraštruktúru, poznamenala agentúra Reuters.

SITA/Ukrainian Railway via AP

11:20 V jednej z najväčších ropných rafinérií po útoku dronov vypukol požiar

Požiar v ruskej ropnej rafinérii Kiriši v Leningradskej oblasti spôsobili drony, ktoré na ňu zaútočili v noci na sobotu. Ako referujú tamojšie médiá, hasiči požiar uhasili. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

Gubernátor Leningradskej oblasti Alexander Drozdenko potvrdil útok dronov, avšak nešpecifikoval, o ktoré zariadenie ide. Video a fotografie zverejnené nezávislým ruským spravodajským portálom Astra ukazujú silný výbuch a plamene stúpajúce z rafinérie.

Kiriši je jednou z najväčších ruských ropných rafinérií. Do prevádzky ju uviedli v roku 2017 a zabezpečuje približne 6,6 % celkovej rafinérskej kapacity krajiny.

Rafinériu drony zasiahli najmenej trikrát, a to v marci 2024, v marci 2025 a v septembri 2025. Ukrajinská armáda sa prihlásila k zodpovednosti za útoky v septembri a marci 2025, ale k najnovšiemu útoku sa zatiaľ nevyjadrila.

Správy z predchádzajúceho dňa 3. 10. 2025:

19:30 V Donbase zabil dron francúzskeho fotoreportéra

Pri útoku dronom v regióne Donbas na východe Ukrajiny prišiel v piatok o život francúzsky fotoreportér Antoni Lallican, potvrdili Európska a Medzinárodná federácia novinárov a tiež Francúzsky národný zväz novinárov. TASR informuje podľa správy agentúry AFP.

Pri tom istom dronovom útoku údajne utrpel zranenia aj ukrajinský novinár Heorhij Ivančenko. Obaja mali na sebe ochranné vesty označené nápisom „Press“, píše AFP.

Podľa portálu France 24 mal Lallican 37 rokov. Európska federácia novinárov vo vyhlásení uviedla, že ide o prvý prípad, keď bol novinár na Ukrajine zabitý dronom.

Okolnosti incidentu, ku ktorému došlo v piatok predpoludním, sú stále predmetom vyšetrovania, dodáva portál.

REPROFOTO YOUTUBEFotoreportér Antoni Lallican

17:30 V Poľsku otvorili výcvikové stredisko pre ukrajinských vojakov a jednotky NATO

V Poľsku otvorili výcvikové stredisko Camp Jomsborg, ktoré je určené pre ukrajinských vojakov a jednotky NATO. Uviedol to ukrajinský rezort obrany, informuje spravodajský web Kyiv Independent.

Stredisko „posilní výmenu bojových skúseností medzi ukrajinskými ozbrojenými silami a NATO,“ povedal námestník ukrajinského ministra obrany Jevhen Mojsjuk. „Tu budeme mať možnosť zdieľať s partnermi informácie, vrátane poznatkov o využívaní dronov a protiopatreniach voči nim,“ konštatoval Mojsjuk.

SITA/AP Photo/Dan Bashakov

Dodal, že Camp Jomsborg vznikol s podporou európskych partnerov, predovšetkým Nórska, a je súčasťou širšej pomoci NATO pri obrane Ukrajiny. Momentálne vo výcvikovom stredisku pôsobí 250 nórskych inštruktorov, pričom čoskoro by sa mali pridať vojaci z Estónska a ďalších členských štátov NATO. Otvorenie strediska prichádza len niekoľko týždňov po tom, ako Kyjev a Varšava oznámili, že poľských vojakov na boj s dronmi budú cvičiť Ukrajinci.

11:00 Rusko v noci podniklo veľký útok na energetickú infraštruktúru Ukrajiny

Ruské sily v noci na piatok podnikli veľký útok na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Celkovo vypustili 381 dronov a 35 rakiet, ktoré cielili najmä na energetické objekty v Charkovskej a Poltavskej oblasti, kde sa nachádzajú zariadenia na ťažbu plynu. Informovalo o tom ukrajinské ministerstvo energetiky, ktoré nezverejnilo žiadne podrobnosti o útoku ani o spôsobených škodách. TASR o tom píše podľa agentúry Reuters.

Ukrajina už v dôsledku ruských útokov zvýšila objem dovážaného plynu. Do polovice októbra by chcela zvýšiť jeho celkové množstvo v zásobníkoch na 13,2 miliardy kubických metrov, z ktorých 4,6 miliardy bude pochádzať z dovozu.

Reuters zdôrazňuje, že s blížiacou sa zimou, už štvrtou od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, Rusko zintenzívnilo útoky na ukrajinský energetický sektor, čo spôsobilo dlhodobé výpadky elektrickej energie v niekoľkých regiónoch.

Rusko v stredu zaútočilo na energetické zariadenia aj v Černihvskej a Kyjevskej oblasti, čo spôsobilo výpadok energie v jadrovej elektrárni v Černobyle. Na niekoľko hodín sa bez elektriny ocitol aj ochranný sarkofág, ktorý izoluje zničený štvrtý blok bývalej elektrárne a zabraňuje úniku rádioaktivity do okolia.

Správy z predchádzajúceho dňa 2. 10. 2025:

15:00 Rusko a Ukrajina si vymenili po 185 vojnových zajatcov

Rusko a Ukrajina si vo štvrtok vymenili po 185 vojnových zajatcov. Prepustených bolo aj 20 ruských civilistov zadržiavaných na Ukrajine. Potvrdilo to ruské ministerstvo obrany, na ktoré sa odvoláva agentúra AFP, informuje TASR.

Ruskí vojaci a civilisti sa momentálne nachádzajú v Bielorusku, kde im je poskytovaná potrebná psychologická a lekárska pomoc, uviedla agentúra TASS.

K poslednej výmene zajatcov medzi znepriatelenými krajinami došlo koncom augusta, keď si Kyjev a Moskva odovzdali 300 zajatých vojakov.

AFP pripomína, že výmeny vojnových zajatcov sú výsledkom troch kôl rokovaní medzi ruskou a ukrajinskou delegáciou, ktoré sa konali v tureckom Istanbule v období od mája do júla.

7:40 USA budú Ukrajine poskytovať spravodajské informácie pre útoky na Rusko

Spojené štáty budú Ukrajine poskytovať spravodajské informácie potrebné pri útokoch na  energetickú infraštruktúru vo vnútrozemí Ruska, napísal v stredu denník Wall Street Journal (WSJ) s odvolaním sa na predstaviteľov USA. Podľa nich Washington zvažuje aj dodanie zbraní, ktoré by rozšírili počet potenciálnych cieľov Kyjeva.

Informovala o tom v noci na štvrtok agentúra Reuters, ktorá uviedla, že Spojené štáty poskytujú Ukrajine informácie svojich tajných služieb už dlho. Vďaka novému vývoju, ktorý v tomto prípade nastal, bude pre Ukrajinu podľa citovaného zdroja Ukrajine ľahšie  zasiahnuť rafinérie, plynovody, elektrárne a inú infraštruktúru na území Ruska a pripraviť tak Kremeľ o príjmy z predaja ropy.  Podľa WSJ americkí predstavitelia žiadajú aj spojencov z NATO, aby Ukrajine tiež poskytli podobnú podporu.

Reuters poznamenal, že Biely dom v stredu na žiadosť o vyjadrenie bezprostredne nereagoval. Podľa amerických predstaviteľov citovaných WSJ bolo schválenie poskytovania spravodajských informácií Ukrajine vydané krátko pred tým, než prezident Donald Trump minulý týždeň na sociálnej sieti naznačil, že Ukrajina by mohla získať späť všetky územia obsadené Ruskom — čo predstavovalo výraznú verbálnu zmenu v prospech Kyjeva.

„Po tom, čo vidím ekonomické ťažkosti, ktoré to (vojna) spôsobuje Rusku, myslím, že Ukrajina s podporou Európskej únie je v pozícii bojovať a VYHRAŤ a získať späť celú Ukrajinu v jej pôvodnej podobe,“ napísal Trump na svojej sieti Truth Social minulý utorok krátko po stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Aj viceprezident USA J. D. Vance v nedeľu povedal, že Washington zvažuje žiadosť Ukrajiny o získanie striel Tomahawk, ktoré majú dolet približne 2500 km — pri odpálení z územia Ukrajiny by to ukrajinskej armáde umožnilo zasiahnuť Moskvu a väčšinu európskej časti Ruska.

Ukrajina podľa správy Reuters vyvinula aj vlastnú strelu dlhého dosahu s názvom Flamingo (Flaminho). Počet vyrobených kusov nateraz nie je známy.

Správy z predchádzajúceho dňa 1. 10. 2025:

15:00 Ruský postup na Ukrajine sa v septembri spomalil, no útoky dronmi a raketami boli intenzívnejšie

Postup ruskej armády na Ukrajine sa v priebehu septembra opäť spomalil, a to predovšetkým v Doneckej oblasti. Vyplýva to z analýzy amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).

Moskva získala v septembri celkovo 447 kilometrov štvorcových územia, čo potvrdzuje trend spomalenia, ktorý sa začal už v auguste.

Rusko však zároveň počas uplynulého mesiaca zvýšilo počet raketových a dronových útokov na Ukrajinu. Podľa analýzy ukrajinského letectva počet útokov oproti augustu stúpol o 36 percent, pričom Rusko počas nočných náletov vypustilo približne 5 638 dronov a odpálilo 185 rakiet.

Najväčší letecký útok od začiatku vojny sa uskutočnil v noci zo 6. na 7. septembra, keď Rusko vypustilo 810 dronov, pričom medzi zasiahnutými objektmi bol aj ukrajinský vládny komplex v centre Kyjeva.

deepstate

Ukrajinské protivzdušné sily uviedli, že zneškodnili 87 percent ruských dronov a 68 percent rakiet. Od 10. mája tohto roka, keď sa skončilo trojdňové prímerie, ktoré vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin, Rusko útočí dronmi na Ukrajinu nepretržite každú noc.

Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO) v reakcii na početné narušenia svojho vzdušného priestoru posilnilo obranu na východných hraniciach a Ukrajina začala spolupracovať s členskými štátmi aliancie na zdieľaní skúseností s likvidáciou ruských dronov.

7:40 Ruský útok na Charkov si vyžiadal šesť zranených, v meste vypukli požiare

Šesť ľudí utrpelo zranenia pri ruskom nočnom útoku na ukrajinské mesto Charkov, uviedli v stredu nadránom tamojšie úrady. V meste vypuklo aj niekoľko požiarov. Päť zo zranených osôb hospitalizovali, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Ruské sily na Charkov zhodili letecké bomby, napísal primátor druhého najväčšieho ukrajinského mesta Ihor Terechov na platforme Telegram s tým, že zaznamenané boli aj odpálenia balistických rakiet. O ich prípadnom zásahu sa však nezmienil.

Požiare podľa neho zachvátili jedno z charkovských trhovísk a niekoľko obytných budov. Škody vznikli aj na súkromných domoch. Medzi šiestimi zranenými je aj 80-ročná žena a muži vo veku 25, 27 a 34 rokov. Na mieste bola poskytnutá pomoc aj 21-ročnému mladíkovi. Moskva sa k najnovšiemu útoku bezprostredne nevyjadrila.

Charkovská oblasť, ktorá leží na východe Ukrajiny a hraničí s Ruskom, je terčom ruských náletov a bombardovania pravidelne od začiatku vojny, ktorú vedie Rusko proti Ukrajine.

Obidve strany konfliktu popierajú, že by útočili na civilistov, a tvrdia, že ich útoky sú zamerané na zničenie infraštruktúry druhej strany, ktorá je kľúčová pre vojnové úsilie, napísala agentúra Reuters.

6:00 Drony zničili radar ruského raketového systému S-400 na Kryme

Radarovú stanicu ruského protilietadlového raketového systému S-400 Triumf na okupovanom ukrajinskom polostrove Krym zasiahli v noci na utorok drony. Ako referuje web Ukrajinská pravda, uviedla to tlačová služba veliteľstva Síl špeciálnych operácií Ukrajiny.

„Drahý nepriateľský systém protivzdušnej obrany, ktorý je určený na boj proti bezpilotným lietadlám, bol symbolicky zničený útočnými dronmi," uviedli Sily špeciálnych operácií. „Radarová stanica je ‚očami‘ systému S-400 Triumf. Bez tohto prvku sledovania a zameriavania celý systém stráca svoju bojovú schopnosť," dodali.

Ukrajinské Sily špeciálnych operácií poznamenali, že naďalej spôsobujú ruským silám značné škody, čím urýchľujú stratu ich schopnosti viesť ďalšie bojové operácie.

Správy z predchádzajúceho dňa 30. 9. 2025:

21:10 Rusko počas dňa zaútočilo na Ukrajinu, z Dnipra hlásia jednu obeť a zranených

Jedna osoba zahynula v utorok pri ruskom dronovom útoku v meste Dnipro, oznámili ukrajinskí predstavitelia na sociálnych sieťach. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zeleneskyj na sieti X uviedol, že k tomuto „bezočivému útoku“ došlo počas dňa. Cieľom bola podľa neho civilná infraštruktúra a zranenia utrpelo viac ako desať ľudí.

Gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak oznámil, že zranilo sa až 15 osôb a jeden muž zahynul.

SITA/Ukrainian Emergency Service via APZničená budova v Dnipre po ruskom dronovom útoku, 30. 9. 2025.

Rusko podľa Zelenského takýmito útokmi dokazuje, že je potrebné vyvíjať naň silný tlak. „Takéto útoky tiež ukazujú, že svetové sankcie voči Rusku musia zasiahnuť agresora oveľa tvrdšie a že my všetci v Európe musíme vybudovať spoľahlivú obranu proti ruským dronom a raketám, aby žiadna krajina nebola pri tejto hrozbe sama,“ napísal ukrajinský prezident. Nevyhnutné sú podľa neho spoločné opatrenia.

13:05 Von der Leyenová prisľúbila dve miliardy eur na drony pre Ukrajinu

Európska únia vyčlení miliardy eur na dodávky dronov pre Ukrajinu, oznámila v utorok predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová. TASR o tom informuje podľa tlačového vyhlásenia EK.

„Konkrétne sme sa s Ukrajinou dohodli, že na drony sa teraz vynaložia celkovo dve miliardy eur,“ spresnila von der Leyenová v spoločnom vyhlásení s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem. Podľa portálu Politico ide o doteraz najkonkrétnejší krok Únie smerujúci k posilneniu bojovej kapacity Kyjeva prostredníctvom bezpilotných systémov.

„To umožňuje Ukrajine rozšíriť svoje kapacity a využívať ich naplno, a samozrejme to umožní aj Európskej únii ťažiť z tejto technológie,“ poznamenala von der Leyenová.

Predsedníčka EK zároveň načrtla plán dlhodobej podpory Ukrajiny, ktorý zahŕňa aj „reparačnú pôžičku“ viazanú na zmrazené ruské aktíva v Európe v hodnote 140 miliárd eur.

Pôžička by sa uvoľňovala po tranžiach s podmienkami, pričom časť prostriedkov by bola vyhradená na nákup vojenskej techniky z európskeho priemyslu, doplnila. Podľa Politica jej vyjadrenia nadväzujú na slová nemeckého kancelára Friedricha Merza publikované minulý týždeň v denníku Financial Times.

Von der Leyenová zdôraznila, že použitie zmrazených ruských aktív neznamená ich zhabanie a Kyjev by pôžičku splatil v prípade, že by mu Rusko zaplatilo vojnové reparácie. V súčasnosti sa na podporu Ukrajiny využívajú iba výnosy z týchto aktív, objasňuje Belga.

Predsedníčka EK chce pre plán získať podporu na stredajšom neformálnom summite lídrov EÚ v Kodani. Politico pripomína, že návrh odmieta Maďarsko, ale aj Belgicko. Väčšina zmrazených aktív – približne 170 miliárd eur – sa nachádza práve v spoločnosti Euroclear v Bruseli. Belgicko zámer odmieta pre obavy z arbitrážnych žalôb a jedného dňa by bolo nútené peniaze vrátiť.

8:50 Ruský dronový útok zabil štvorčlennú rodinu vrátane dvoch malých detí

Ukrajina v utorok uviedla, že ruský dronový útok v Sumskej oblasti na severovýchode krajiny pripravil o život štyroch členov jednej rodiny vrátane dvoch maloletých detí, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

„Dnes v noci sa terčom útoku nepriateľa stala obytná budova v dedine Černeččyna, v okrese Krasnopilľa,“ spresnil veliteľ tamojšej vojenskej správy Oleh Hryhorov na sociálnej sieti Telegram.

REPROFOTO X

„Záchranári pod troskami (objavili) telá štyroch mŕtvych ľudí - rodičov a ich synov vo veku štyri a šesť rokov,“ uviedol podľa AFP Hryhorov. „Žiaľ, nikomu z nich sa nepodarilo uniknúť,“ dodal.

V nedeľu si rozsiahly ruský útok dronmi a raketami na Ukrajinu vyžiadal najmenej štyri obete na životoch v hlavnom meste Kyjev. Boje sa však vedú najmä na východe Ukrajiny a Rusko kontroluje približne pätinu ukrajinského územia, píše AFP.

Ruské ministerstvo obrany medzitým oznámilo, že jeho protivzdušná obrana v noci na utorok zachytila a zničila 81 ukrajinských dronov.

Gubernátor Volgogradskej oblasti Andrej Bočarov uviedol, že ruská armáda odrazila „masívny“ útok na juhu krajiny. Podľa predbežných informácií nedošlo k poškodeniu infraštruktúry ani k zraneniam.

Správy z predchádzajúceho dňa 29. 9. 2025:

21:20 Ukrajinská armáda tvrdí, že zostrelila ruský vojenský vrtuľník Mi-8

Ukrajinským ozbrojeným silám sa pomocou diaľkovo ovládaného dronu podarilo zostreliť ruský vojenský vrtuľník Mi-8. Na platforme Telegram to v pondelok oznámil veliteľ jednotiek bezpilotných systémov Robert Brovdi. TASR o tom informuje s odvolaním sa na agentúru DPA.

Zostrelenie vrtuľníka hlásila 59. samostatná útočná brigáda bezpilotných systémov Jakova Handziuka. Došlo k nemu neďaleko obce Kotľarivka ležiacej na východe Ukrajiny v Doneckej oblasti.

Brigáda vo vyhlásení uviedla, že išlo o výsledok koordinovanej práce spravodajských služieb a vojenských síl s využitím bezpilotných systémov.

Frontová línia vedie len niekoľko sto metrov od Kotľarivky. Použitý bol diaľkovo ovládaný kamikadze dron amerického typu Shrike, ktorého výroba podľa médií stojí len niekoľko stoviek dolárov.

Viacúčelové vrtuľníky Mi-8 sovietskej výroby sa vyrábajú od 60. rokov 20. storočia. Môžu byť použité i na priamu podporu pozemných vojsk. Typ Mi-8 sa stal najrozšírenejším transportným vrtuľníkom na svete a doteraz slúži v mnohých armádach a civilných organizáciách.

20:40 Raketa Neptun zasiahla ruský vojenský závod v Brianskej oblasti

Ukrajinský raketový útok zasiahol v noci na pondelok v ruskej Brianskej oblasti závod Electrodetal, ktorý je známy výrobou elektrických konektorov používaných vo vojenskej technike. Ako informuje web Ukrajinská pravda, oznámilo to ukrajinské námorníctvo.

Astra

Útok bol podľa Kyjeva súčasťou prebiehajúceho úsilia o demontáž ruského vojenského dodávateľského reťazca. „V noci naša raketa Neptun úspešne zasiahla ruský závod Electrodetal v Karačeve. O jeden článok menej v dodávateľskom reťazci nepriateľa. Všetko, čo slúži vojne proti Ukrajine, bude zničené," vyhlásilo ukrajinské námorníctvo.

Strelu Neptun Ukrajinci vyvinuli po tom, ako Rusko v roku 2014 anektovalo polostrov Krym. Raketa sa stala známa po tom, ako na začiatku ruskej vojny proti Ukrajine zničila krížnik Moskva, ktorý bol vlajkovou loďou ruskej Čiernomorskej flotily a symbolom ruskej vojenskej moci.

7:40 Po ukrajinskom útoku hlásia v ruskom Belgorode veľký výpadok elektriny

V ruskom meste Belgorod hlásia po ukrajinskom útoku rozsiahly výpadok elektriny, prvý od začiatku vojny na Ukrajine. S odvolaním sa na vyjadrenia miestnych predstaviteľov a obyvateľov o tom v nedeľu informovala agentúra DPA, píše TASR.

Bez elektrickej energie zostali večer tisíce domov, podľa svedkov ľudia uviazli vo výťahoch a byty sa ponorili do tmy. Raketa údajne zasiahla tepláreň. Zábery na sociálnych sieťach ukazujú výbuchy a stúpajúci dym.

Gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov vo videu na platforme Telegram uviedol, že v meste došlo k "významným" výpadkom prúdu. Upozornil, že poplach pred leteckým útokom stále je stále v platnosti, a obyvateľov vyzval, aby sa ukryli v pivniciach. Gladkov tiež informoval, že zranenia utrpeli dvaja ľudia a že nemocnice používali záložné generátory.

Ukrajinské sily opakovanie zasahujú 300-tisícový Belgorod a rovnomennú oblasť najmä dronmi v rámci obrany proti invázii Ruska. Cieľom je zničiť ruskú vojenskú logistiku, dodala DPA.

Správy z predchádzajúceho dňa 28. 9. 2025

20:00 Ruský vzdušný útok poškodil poľské veľvyslanectvo v Kyjeve

Ruská raketa počas rozsiahleho ruského vzdušného útoku na Ukrajinu poškodila poľské veľvyslanectvo v Kyjeve. Ako informuje web Ukrajinská pravda, povedal to pre rozhlasovú stanicu RMF FM hovorca poľského ministerstva zahraničných vecí Paweł Wroński.

„Časť rakety alebo raketa menšieho kalibru“ zasiahla strechu konzulárneho oddelenia poľského veľvyslanectva v Kyjeve, prerazila strop a „skončila v kuchyni“. Našťastie nikto nebol zranený. Incident neovplyvní prevádzku veľvyslanectva a konzulárne oddelenie v Kyjeve bude v pondelok fungovať ako obvykle.

Rusko v noci na nedeľu na Ukrajinu zaútočilo s použitím 600 dronov a 50 rakiet. V celej krajine bolo zranených viac ako 70 ľudí. V Kyjeve o život prišli štyria ľudia vrátane 12-ročného dievčaťa.

Leszek Szymański, PAP

13:20 Ukrajina čelila rozsiahlym útokom, hlásia štyroch mŕtvych a desiatky ranených

Ukrajina v nedeľu uviedla, že pri rozsiahlych nočných leteckých útokoch Ruska zahynuli najmenej štyria ľudia a desiatky ďalších sa zranili. Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha tvrdí, že na jej územie bolo vypálených „stovky dronov a rakiet“, píše TASR podľa správ agentúr DPA, Reuters a AFP.

Šéf vojenskej správy mesta Kyjev Tymur Tkačenko pôvodne informoval o troch obetiach vrátane 12-ročného dievčaťa. Krátko na to tento počet revidoval po tom, čo záchranári objavili ďalšie telo. Médiám povedal, že počet obetí môže v priebehu záchranných prác ešte narásť.

Šéf Kyjevskej regionálnej vojenskej správy Mykola Kalašnik na Telegrame doplnil, že ruské útoky v hlavnom meste zranili najmenej 27 ľudí. V Záporožskej oblasti miestne úrady hovoria o najmenej 21 zranených vrátane aspoň troch detí.

SITA/AP Photo/Efrem LukatskyKyjev, 28. 9. 2025

„Útoky zničili obytné budovy a spôsobili civilné obete,“ napísal Sybiha na sociálnej sieti X a dodal, že Ukrajina „musí maximalizovať náklady ďalšej eskalácie pre Rusko“. Podľa nezávislých pozorovateľov boli nočné údery jednými z najrozsiahlejších od začiatku vojny, napísala agentúra Reuters.

Poplašné sirény sa rozozvučali najmä v Kyjevskej oblasti. Primátor Kyjeva Vitalij Kličko vyhlásil, že hlavné mesto je pod „masívnym“ útokom a ľudí vyzval, aby zostali v úkrytoch.

„Opäť boli zasiahnuté obytné budovy a infraštruktúra. Opäť ide o vojnu proti civilistom,“ uviedol šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak.

8:45 Poľsko pre útoky na Ukrajine uzavrelo vzdušný priestor pri Lubline a Rzeszówe

Poľsko v nedeľu nadránom uzavrelo svoj vzdušný priestor v okolí miest Lublin a Rzeszów z dôvodu „neplánovanej vojenskej činnosti súvisiacej so zabezpečením štátnej bezpečnosti“, uviedla služba Flightradar24. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a Reuters.

Preventívne opatrenie malo podľa armády platiť najmenej do 06.00 h. Poľské ozbrojené sily prostredníctvom sociálnej siete X oznámili, že ich lietadlá museli vzlietnuť v záujme zaistenia bezpečnosti vzdušného priestoru po tom, čo Rusko útočilo na Ukrajinu. Pozemné systémy protivzdušnej obrany boli uviedé do stavu vysokej pohotovosti.

„V súvislosti s činnosťou diaľkového letectva Ruskej federácie, ktoré vykonáva útoky na území Ukrajiny, začali v našom vzdušnom priestore operovať poľské a spojenecké lietadlá,“ napísala armáda a dodala, že opatrenie je preventívne a je zamerané na zabezpečenie vzdušného priestoru a ochranu občanov.

Z údajov ukrajinského letectva vyplýva, že od 05.00 h boli po celej krajine vyhlásené poplachy pred leteckými útokmi.

Správy z predchádzajúceho dňa 27. 9. 2025:

17:00 Na Ukrajine je už mesiac systém Patriot z Izraela, prídu ďalšie dva

Ukrajina dostala v auguste od Izraela systém protivzdušnej obrany Patriot vyrobený v USA, ďalšie dva sú na ceste. Oznámil to v sobotu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, informovala agentúra AFP a portál Ukrajinska pravda.

„Izraelský systém (Patriot) je v nasadení na Ukrajine už mesiac. Na jeseň dostaneme dva systémy Patriot. Viac vám o Patriotoch nepoviem,“ povedal Zelenskyj na brífingu v Kyjeve.

Zelenskyj predtým informoval, že prvé dodávky amerických zbraní, ktoré Ukrajina dostane v rámci mechanizmu PURL (Zoznam prioritných požiadaviek Ukrajiny), budú zahŕňať aj rakety pre systémy Patriot a HIMARS. Prostredníctvom tohto mechanizmu USA predajú svoje zbrane spojeneckým krajinám NATO, ktoré ich následne dodajú Ukrajine.

V máji denník The New York Times napísal, že systém Patriot, ktorý sa nachádzal v Izraeli, bude po modernizácii poskytnutý Ukrajine.

SITA/AP Photo/Efrem Lukatsky

Zelenskyj na brífingu tiež vyhlásil, že Ukrajina už vytvorila robustný systém na výrobu stíhacích dronov a mnoho domácich spoločností ich vie vyrábať, ale na zvýšenie výroby chýbajú dostatočné finančné prostriedky.

Od konca septembra do začiatku októbra bude ukrajinská delegácia viesť v Spojených štátoch technické rokovania týkajúce sa nákupu zbraní, uviedol ďalej Zelenskyj. Informoval tiež o výsledkoch rokovaní, ktoré viedol s americkým prezidentom Donaldom Trumpom na okraji všeobecnej rozpravy Valného zhromaždenia OSN.

„Dohodli sme sa na nákupe príslušných zbraní z USA prostredníctvom rôznych programov. (...) S prezidentom sme prediskutovali hlavné veci a dohodli sme sa. Teraz prechádzame k praktickej implementácii,“ povedal Zelenskyj. 

S Trumpom rokoval aj o dohode o nákupe ukrajinských dronov. „Hovorili sme o dohode o dronoch. Technické tímy na tejto dohode tiež začínajú pracovať. Sú to naše drony, ktoré Spojené štáty priamo kúpia,“ povedal Zelenskyj.

16:00 Ukrajina tvrdí, že Rusko prerušilo dodávky elektriny do záporožskej elektrárne

Ukrajina v sobotu uviedla, že Ruskom okupovaná Záporožská jadrová elektráreň (ZAES), ktorá je najväčšia svojho druhu v Európe, je už štyri dni bez dodávok elektriny. Z tohto blackoutu pritom obvinila Moskvu, píše TASR na základe správy agentúry AFP.

„V dôsledku ruských krokov je Záporožská jadrová elektráreň (ZAES) už štvrtý deň bez prúdu,“ napísal ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha na platforme X.

„Naliehavo žiadame všetky krajiny, ktoré sa zaujímajú o jadrovú bezpečnosť, aby Moskve dali jasne najavo, že jej jadrové hazardné hry sa musia skončiť,“ dodal.

Ruské sily obsadili Záporožskú jadrovú elektráreň krátko po začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Podľa mierového plánu, ktorý vypracovala administratíva prezidenta USA Donalda Trumpa, by Ukrajina znovu získala kontrolu nad ZAES, ale Spojené štáty by ju prevádzkovali. Elektrina vyrobená v ZAES by bola rozdelená medzi obe strany konfliktu.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov však svojho času vyhlásil, že Rusko nedostalo od USA ponuku na prevod kontroly nad Záporožskou jadrovou elektrárňou a ak ju dostane, odmietne ju.

Denník New York Times (NYT) s odvolaním sa na organizáciu Greenpeace ešte koncom mája tohto roka uviedol, že sa Rusko pravdepodobne chystá pripojiť okupovanú ZAES k svojej elektrickej sieti. Na tento účel údajne stavia v okupovanej časti Ukrajiny elektrické vedenia, napísal vtedy denník.

14:00 Rusko tvrdí, že na východe Ukrajiny obsadilo tri dediny

Rusko v sobotu oznámilo, že obsadilo tri dediny na východe Ukrajiny. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Ruská armáda vo svojom príspevku na platforme Telegram uviedla, že v Doneckej oblasti obsadila dediny Derilove a Majske a  dedinu Stepove v Dnepropetrovskej oblasti. Ukrajina zatiaľ dobytie dedín nepotvrdila.

Ukrajina informovala, že nočný ruský útok si vyžiadal jednu obeť a ďalších 12 ľudí utrpelo zranenia v juhovýchodnej Chersonskej oblasti. Útok zároveň poškodil železničnú infraštruktúru v susednej Odeskej oblasti.

SITA/AP Photo/Kateryna KlochkoZaporožie, 27. 9. 2025

12:40 Rusko tvrdí, že ukrajinské drony poškodili ropnú čerpaciu stanicu v Čuvašsku

Drony vypustené ozbrojenými silami Ukrajiny údajne poškodili čerpaciu stanicu ropy v ruskej Čuvačskej republike. Podľa sobotňajšieho vyjadrenia tamojšieho gubernátora Olega Nikolajeva je však rozsah škôd len obmedzený, informuje TASR podľa správy agentúry DPA.

Práce v dotknutej oblasti boli síce pozastavené, podľa Nikolajeva však k zraneniam osôb nedošlo. Terčom útoku sa stala obec Konar, približne 60 kilometrov juhovýchodne od čuvašského hlavného mesta Čeboksary, prístavu na rieke Volga, spresnil gubernátor.

Čerpacia stanica je súčasťou ropovodu Družba, ktorou tečie ropa smerom na západ, pripomína agentúra DPA.        

Ukrajina čoraz častejšie útočí na ruský ropný priemysel s cieľom narušiť dodávky pre armádu i verejnosť a tiež s cieľom znížiť zahraničné príjmy Moskvy prostredníctvom exportu, konštatuje táto nemecká agentúra, ktorá zároveň dodáva, že Ukrajina sa pred ruskou vojenskou inváziou bráni už od februára 2022.

Správy z predchádzajúceho dňa 26. 9. 2025:

18:30 Rusko používa na fronte novú taktiku, tvrdí hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Syrskyj

Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Oleksandr Syrskyj uviedol, že Rusko zmenilo svoju taktiku na frontovej línii a teraz nasadzuje malé skupiny štyroch až šiestich vojakov, ktorých úlohou je preniknúť cez ukrajinskú obranu.

„Ich hlavnou úlohou je preniknúť čo najhlbšie na naše územie, stiahnuť sa, preskupiť a opäť postupovať – a potom útočiť na ciele v tyle s cieľom paralyzovať našu logistiku a rotácie jednotiek,“ povedal Syrskyj. Táto taktika umožňuje ruským silám postupovať s relatívne malým počtom vojakov, avšak bez toho, aby získali úplnú kontrolu nad dobytým územím. Ruským jednotkám sa v auguste podarilo prelomiť ukrajinskú obranu pri meste Dobropilľa v Doneckej oblasti, ale Kyjev ich následne vytlačil späť.

Syrskyj uviedol, že celková situácia na fronte dlhom 1 250 kilometrov je náročná, pričom Rusko postupuje na kľúčových úsekoch. Hlavný veliteľ ukrajinskej armády tiež uviedol, že Kyjev mení niektoré svoje techniky protivzdušnej obrany, aby čelil rastúcim ruským leteckým útokom. Napríklad častejšie nasadzuje vrtuľníky a ľahké lietadlá a vyvíja nové prostriedky na ničenie dronov.

8:50 Zelenskyj varuje ruských predstaviteľov. Ukončite vojnu alebo si nájdite bombové úkryty

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj varoval, že Kremeľ by mohol byť v blízkej budúcnosti terčom ukrajinských útokov. Zároveň zdôraznil, že ruskí predstavitelia by si mali začať hľadať bombové úkryty, ak Moskva neukončí inváziu na Ukrajinu, informovala agentúra Axios.

Rusko okupuje približne 20 percent ukrajinského územia a od začiatku plnohodnotnej invázie v roku 2022 bombarduje civilné a vojenské ciele, pričom tento mesiac po prvý raz zasiahlo aj vládny komplex v Kyjeve.

SITA/AP Photo/Richard Drew

Zelenskyj uviedol, že ukrajinská politika teraz zahŕňa aj ciele, ktoré boli predtým mimo dosahu útokov. „Musia vedieť, kde majú svoje bombové úkryty,“ povedal Zelenskyj. „Potrebujú ich. Ak vojnu nezastavia, budú ich potrebovať.“

Na kritiku zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa a jeho pravicovej vlády ohľadom neobmedzeného odkladu volieb počas vojny Zelenskyj odpovedal, že jeho cieľom je ukončiť vojnu, nie zotrvať pri moci.

Zelenskyj tiež zdôraznil, že Ukrajina nebude útočiť na civilistov v Rusku, pretože „nie sme teroristi“. Naznačil však, že Ukrajina dúfa v získanie silnejších amerických zbraní, ktoré by umožnili údery hlboko na území Ruska.

„Povedal som Trumpovi, čo potrebujeme - jednu vec,“ uviedol Zelenskyj. „Ak budeme mať takéto zbrane s dlhým doletom od USA, použijeme ich.“

Podpora USA a Európy pre schopnosť Ukrajiny zasahovať ciele v Rusku sa často menila, keďže Washington a európske metropoly sa obávajú vyvolania rozsiahlejšieho konfliktu. Zelenskyj však uviedol, že Trump mu dal „zelenú“ na pokračovanie v útokoch na ruský energetický sektor.

Správy z predchádzajúceho dňa 25. 9. 2025:

12:20 Ukrajina zničila na Kryme dve ruské transportné lietadlá An-26 a radarové stanice

Ukrajinská vojenská rozviedka (HUR) oznámila zničenie dvoch ruských transportných lietadiel An-26 a dvoch radarových staníc počas útoku dronmi na okupovanom Kryme. Útok je súčasťou prebiehajúcich snáh o likvidáciu vysoko hodnotných ruských cieľov na polostrove.

Ako referuje web Kyiv Independent s odvolaním sa na HUR, špeciálne jednotky zapálili lietadlá a zničili ruský systém povrchového sledovania spolu s pobrežnou radarovou stanicou MR-10M1 Mys M1. Lietadlo An-26, sovietskej výroby, je dvojmotorové turbovrtuľové lietadlo používané na krátke a stredné vzdialenosti, schopné prepraviť až 40 vojakov alebo viac ako päť ton nákladu.

Radarová stanica slúži na pobrežnú obranu, poskytuje včasné varovanie a sleduje povrchové námorné ciele. „Ako dobre horia ruské transportné lietadlá An-26 - pozrite si video!“ uviedla HUR na sociálnych sieťach.

Okupovaný Krym zostáva kľúčovým cieľom ukrajinských útokov, pričom v ostatných týždňoch Kyjev intenzívne zasahuje letiská, radarové stanice a ďalšiu vojenskú infraštruktúru na polostrove. Počas víkendu HUR informovala o zničení troch ruských vrtuľníkov Mi-8 a radarovej stanice na Kryme. O deň neskôr ukrajinské sily zasiahli dve lietadlá Be-12 Čajka.

10:40 Ukrajina tvrdí, že zostrelila stíhací bombardér Su-34 útočiaci na Záporožie

Ukrajinské vzdušné sily zostrelili v noci na štvrtok ruský stíhací bombardér Su-34. Na platforme Telegram oznámili, že k tomu došlo v oblasti mesta Záporožie okolo 3.00 h SELČ, keď lietadlo vykonávalo „teroristické útoky“ s použitím navádzaných kĺzavých bômb. TASR o tom informuje s odvolaním sa na agentúru DPA, podľa ktorej sa toto tvrdenie zatiaľ nepodarilo nezávisle overiť.

Su-34 je taktický stíhací bombardér, ktorého vývoj sa začal už začiatkom 80. rokov 20. storočia, ale sériovo sa vyrába až od roku 2006. Doteraz bolo vyrobených približne 150 kusov.

WIKIMEDIA COMMONSSu-34

Napriek zostreleniu stíhačky pokračovali ruské sily v nočných útokoch na Ukrajinu. Útok dronov na obec Prikolotnoje v Charkovskej oblasti spôsobil požiar, pri ktorom zahynul 59-ročný muž. Vo Vinnyckej a Kirovohradskej oblasti úrady hlásili poškodenie kritickej  infraštruktúry. V meste Nižyn v Černihivskej oblasti ostalo po zásahu objektu kritickej infraštruktúry asi 30.000 odberateľov bez elektriny.

Ukrajinské vzdušné sily oznámili, že Rusko zaútočilo v noci na Ukrajinu 176 dronmi, z ktorých sa podarilo zostreliť 150.

Správy z predchádzajúceho dňa 24. 9. 2025:

20:30 Ukrajinci zaútočili na prístavné mesto Novorossijsk

Ukrajinské sily v stredu zaútočili na ruské prístavné mesto Novorossijsk na pobreží Čierneho mora pomocou bezpilotných lietadiel a námorných dronov a poškodili niekoľko budov. Ako informuje web Kyiv Independent, uviedol to gubernátor ruského Krasnodarského kraja Veniamin Kondratiev.

Novorossijsk sa stal kľúčovou základňou ruskej Čiernomorskej flotily po opakovaných ukrajinských útokoch na okupovaný Krym. Stredajší útok zasiahol centrum mesta za denného svetla a poškodil hotel Novorossijsk, ktorý sa nachádza približne dva kilometre od prístavu, a najmenej päť okolitých budov.

Kaspické ropovodné konzorcium potvrdilo, že jeho kancelárie v meste boli poškodené. Konzorcium, ktoré združuje ruské, kazašské a zahraničné energetické spoločnosti, prevádzkuje významný ropovod spájajúci polia na západe Kazachstanu s námorným terminálom v Novorossijsku.

Podľa ruských úradov pri útoku zahynuli najmenej dvaja ľudia a šesť ďalších bolo zranených. Web Kyiv Independent uviedol, že to nedokáže nezávisle overiť. Ukrajina sa k útoku zatiaľ nevyjadrila.

14:00 Moskva chce ďalej bojovať. Nemáme žiadnu inú alternatívu, tvrdí Kremeľ

Kremeľ v stredu vyhlásil, že nemá inú možnosť, než pokračovať vo svojej vojenskej ofenzíve na Ukrajine, pričom odmietol tvrdenie amerického prezidenta Donalda Trumpa, že Rusko je „papierový tiger“.

Tieto vyjadrenia prišli deň po tom, čo Trump uviedol, že Ukrajina môže získať späť celé svoje územie od Ruska, ktoré označil za „papierového tigra“ so slabnúcou ekonomikou - čo predstavuje výrazný obrat v jeho postoji k viac ako trojročnému konfliktu.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v rozhovore pre ruský denník povedal, že „pokračujeme v našej špeciálnej vojenskej operácii, aby sme zabezpečili naše záujmy a dosiahli ciele“, ktoré stanovuje ruský prezident Vladimir Putin. „Robíme to pre súčasnosť aj budúcnosť našej krajiny, pre mnohé generácie. Preto nemáme alternatívu.“

Peskov zároveň odmietol Trumpove označenie Ruska za „papierového tigra“, no priznal, že ekonomika, ktorá po troch rokoch rýchleho rastu spomaľuje a čelí pretrvávajúcej inflácii, čelí určitým problémom. „Rusko si udržiava makroekonomickú stabilitu,“ uviedol, pričom dodal, že krajina zažíva napätie a problémy v rôznych sektoroch ekonomiky.

Kremeľ tiež zhodnotil snahy o zlepšenie vzťahov medzi Moskvou a Washingtonom ako takmer bezvýsledné. Peskov uviedol, že pokrok v obnove vzťahov, ktorý nastal po návrate Trumpa do Bieleho domu v januári, je „takmer nulový“ a označil tento proces za „pomalý, veľmi pomalý“.

13:00 Ukrajinské drony opäť zaútočili na veľký petrochemický závod v Rusku

Ukrajinské drony zaútočili na jeden z najväčších petrochemických závodov v Rusku, uviedla v stredu podľa agentúry Reuters hlava autonómnej Baškirskej republiky Radij Chabirov. Ide o druhý takýto útok v priebehu jedného týždňa, rozsah spôsobených škôd momentálne vyhodnocujú. Zdroj z ukrajinskej tajnej služby SBU podľa stanice BBC uviedol, že zásahy vyvolali v závode požiar a do vzduchu stúpal hustý čierny dym, píše TASR.

Ropný komplex Gazprom Neftekhim Salavat sa nachádza v meste Salavat v Baškirskej republike na juhovýchode európskej časti Ruska, podľa SBU približne 1400 od hraníc s Ukrajinou. Je desiatou najväčšou rafinériou v Rusku, ročne dokáže vyprodukovať desať miliónov metrických ton ropy. Vyrába pohonné hmoty a iné ropné produkty, ako aj skvapalnené plyny, polystyrén či amoniak.

„Gazprom Neftekhim Salavat bol terčom ďalšieho teroristického útoku pomocou dronov. Na mieste sú všetky záchranné služby a prebiehajú hasiace práce,“ potvrdil Chabirov na sieti Telegram. Nespresnil, koľko dronov útočilo, ani kedy k úderu došlo. Ruské ministerstvo obrany sa o incidente vo svojej správe o nočných útokoch nezmienilo.

Astra/Telegram

Ukrajinské drony zaútočili na závod aj minulý týždeň vo štvrtok. Dva zásahy podľa vtedajších vyjadrení Chabirova vyvolali požiar, nikto sa pri ňom ale nezranil. Rozsah škôd zostáva nejasný.

Ukrajina v uplynulých týždňoch zintenzívnila svoje útoky na rozsiahlu ropnú a plynárenskú infraštruktúru Ruska, ktoré sú

kľúčovými zdrojmi pre jeho štátny rozpočet, v snahe oslabiť schopnosť Moskvy financovať vojnu proti Ukrajine.

Správy z predchádzajúceho dňa 23. 9. 2025:

12:35 Ukrajinské drony útočili na ruskú metropolu, lietadlá leteli len pár metrov nad moskovskými mrakodrapmi

Ukrajina počas noci na utorok uskutočnila sériu útokov dronmi na Moskvu. Ako referuje web Kyiv Independent, podľa starostu ruskej metropoly Sergeja Sobianina bolo zostrelených 34 ukrajinských dronov smerujúcich na Moskvu.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že celkovo bolo zostrelených 69 ukrajinských dronov nad deviatimi ruskými regiónmi vrátane Moskovskej oblasti a okupovaného Krymu. V dôsledku útokov bol uzavretý vzdušný priestor nad Moskvou, čo viedlo k dočasnému pozastaveniu prevádzky na moskovských letiskách.

Napriek tomu sa na sociálnych sieťach objavili videá lietadiel, ktoré počas útokov ukrajinských dronov leteli tesne nad strechami moskovských mrakodrapov. Sobianin uviedol, že neboli hlásené žiadne obete ani škody. Kyjev nezverejnil žiadne vyjadrenie k týmto útokom a nezávislé overenie informácií nie je momentálne možné.

10:15 Ukrajina a Rusko hlásia zničenie desiatok dronov, Kyjev aj dve obete

Rusko v noci na utorok na zaútočilo na Ukrajinu pomocou troch balistických rakiet a 115 dronov, väčšinu z nich zneškodnila protivzdušná obrana, uviedli ukrajinské ozbrojené sily. Zásahy si podľa Kyjeva vyžiadali najmenej dve obete. Dronovému útoku čelilo aj Rusko, podľa tamojšej armády bolo zostrelených 69 ukrajinských bezpilotných lietadiel, z toho 36 smerujúcich na Moskvu. TASR o tom informuje podľa správ agentúry Reuters a stanice BBC.

Rusko proti Ukrajine podľa vyhlásenia vzdušných síl vypustilo zhruba 60 útočných dronov typu Šáhid. Zásahy troch rakiet a 12 bezpilotných lietadiel zaznamenali na šiestich rôznych miestach, inde evidovali aj pády trosiek zostrelených dronov.

„Rusko pokračovalo v terorizovaní obyvateľov Ukrajiny aj cez noc, pričom sa zameralo na civilné obyvateľstvo vo viacerých oblastiach krajiny,“ napísala na sieti X ukrajinská premiérka Julija Svyrydenková.

Ruské sily podľa nej zhodili šesť bômb na mesto Záporožie, ktoré dopadli na obytné ulice a civilnú infraštruktúru. Jeden muž prišiel o život vo svojom dome, ďalšie osoby zostali uväznené pod troskami. Vypuklo viacero požiarov, ktoré zachvátili celé štvrte.

V meste Černihiv zasiahli drony kritickú infraštruktúru, v Odeskej oblasti zahynula žena a najmenej traja ľudia utrpeli zranenia. Poškodené boli obchody, kultúrne centrum aj hotel. Zásahy hlásili aj z Dnepropetrovskej oblasti, mesta Kryvyj Rih a ďalších dvoch obcí.

„Toto nie sú vojenské ciele. Sú to rodiny, domovy a základné systémy, ktoré udržujú každodenný život. Stratégiou Ruska je systematické ničenie civilného života na Ukrajine,“ dodala Svyrydenková.

Ruské ministerstvo obrany v utorok ráno oznámilo, že systémy protivzdušnej obrany cez noc zničili 69 bezpilotných lietadiel nad územím viacero ruských oblastí vrátane Belgorodskej, Kurskej, Moskovskej, ako aj nad okupovaným Krymským polostrovom. Ruská strana spravidla neinformuje o počte vypustených dronov.

Správy z predchádzajúceho dňa 22. 9. 2025:

19:20 Rusi do prednej línie vrhajú jednotky zložené z vojakov nakazených vírusom HIV

Rusko vytvorilo jednotky zložené z vojakov nakazených vírusom HIV, hepatitídou a inými chorobami a poslalo ich do boja, uviedli ukrajinskí vojenskí experti. Týchto vojakov, ktorí sú ako chorí označení páskami na rukávoch, videli na frontovej línii pri Pokrovsku v Doneckej oblasti, uviedli vojenskí expert pre web The Telegraph.

SITA/Russian Defense Ministry Press Service via AP

„V súčasnosti existujú informácie, že tieto jednotky sa zúčastňujú bojov na momentálne najhorúcejšom mieste, a to pri Pokrovsku,“ povedal výkonný riaditeľ Ukrajinského centra pre bezpečnosť a spoluprácu (USCC) Dmytro Žmajlo. Tento ukrajinský think-tank má úzke väzby na armádu. Podľa USCC sa takéto jednotky zúčastnili pokusov o dobytie Pokrovska z juhu a juhozápadu a pri pokuse o infiltráciu do mesta cez dedinu Zvirove.

Vývoj počtu prípadov nákazy vírusom HIV nebol v Rusku povzbudivý ani pred inváziou na Ukrajinu. Vojna však situáciu dramaticky zhoršila, napísal nedávno portál The Moscow Times. V prvom roku vojny sa podľa údajov ruského ministerstva obrany výskyt HIV medzi vojenským personálom zvýšil viac ako 40-násobne, konštatoval portál.

15:25 Ukrajinské sily prvýkrát zasiahli dve ruské protiponorkové obojživelné lietadlá na Kryme

Ukrajinské sily po prvý raz zasiahli dve ruské obojživelné lietadlá Be-12 Čajka na okupovanom Kryme. Uviedla to v pondelok ukrajinská vojenská spravodajská služba (HUR), informuje spravodajský web Kyiv Independent.

Útok podnikla v nedeľu jej špeciálna jednotka Prymary. „Ide o prvý útok na Be-12 v dejinách,“ konštatovala HUR. Jednotka Prymary je známa sériou úspešných dronových úderov na ruské vojenské ciele, ktoré vykonala od začiatku vojny na Ukrajine.

Stroj Be-12 Čajka, ktorý NATO označuje kódom Mail, je protiponorkové obojživelné lietadlo vybavené systémami na vyhľadávanie a ničenie ponoriek. Lietadlo skonštruovali v 60. rokoch a využívali ho najprv sovietske ozbrojené sily, neskôr armády Ruska, Ukrajiny a ďalších krajín.

HUR okrem toho v nedeľu uviedla, že na Kryme zničila tri ruské vrtuľníky Mi-8 a radarovú stanicu.

9:00 Rusko a Ukrajina si navzájom vyčítajú smrteľné nočné útoky dronmi

Vedúci predstaviteľ Kremľom podporovanej vlády na anektovanom Kryme Sergej Aksionov v pondelok obvinil Ukrajinu zo smrteľného útoku dronom na krymské letovisko Foros, ktorý poškodil areál sanatória a školskú budovu. Podľa jeho slov si útok vyžiadal tri obete na životoch a 16 zranených.

Aksionov tiež uviedol, že trosky zostreleného dronu spôsobili požiar v blízkosti pobrežného mesta Jalta. Ruské ministerstvo obrany označilo útok za „teroristický“, pričom pôvodne hlásilo dve obete.

SITA/AP Photo/Kateryna KlochkoZničená budova po ruskom nálete na Záporožie, 22. 9. 2025

Ukrajina naopak informovala, že Moskva do nedele 22:00 SELČ uskutočnila 46 leteckých útokov na jej území. V meste Záporožie ruské útoky zabili tri osoby a ďalšie dve zranili, z toho jednu vážne. Podľa Ivana Fedorova, šéfa regionálnej vojenskej správy, ruské sily zhodili na mesto najmenej päť bômb.

Rusko anektovalo Krym v roku 2014 a požaduje, aby Kyjev a západné krajiny uznali polostrov ako súčasť svojho územia. Ukrajinské sily pravidelne podnikajú útoky na tento silne opevnený región, vrátane mosta spájajúceho Krym s ruskou pevninou.

Americký prezident Donald Trump po nedávnych rokovaniach s ruským prezidentom Vladimirom Putinom vyhlásil, že Ukrajina nebude môcť získať Krym späť v rámci mierovej dohody. Pokrok v rokovaniach o prímerí sa odvtedy zastavil, hoci Trump mal aj samostatné stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Správy z predchádzajúceho dňa 21. 9. 2025:

13:00 Rusko používa detonátory s vyrytou nacistickou symbolikou

Ukrajinské prieskumné jednotky počas operácií proti ruským silám objavili v ruskom muničnom sklade detonátory s nacistickou symbolikou. Ako referuje web united24media.com s odvolaním sa na 225. samostatný útočný pluk „Tur“, tieto zariadenia pochádzajú ešte zo zásob z obdobia začiatku druhej svetovej vojny.

225th Separate Assault Regiment / Telegram

Na objavených detonátoroch, ktoré boli zachované desaťročia, sú vyryté hákové kríže, typické pre nemeckú vojnovú výrobu. Hoci sa spočiatku javili ako trofeje z bojiska, ich označenia naznačujú priamu väzbu na vojenskú spoluprácu medzi nacistickým Nemeckom a Sovietskym zväzom v rokoch 1939 a 1940.

Dňa 17. septembra 1939 Sovietsky zväz vtrhol do východného Poľska, zatiaľ čo Wehrmacht postupoval zo západu. Tento útok nasledoval po pakte Molotov–Ribbentrop z 23. augusta 1939, ktorý zahŕňal tajný protokol o rozdelení východnej Európy na sféry vplyvu.

Poľsko bolo rozdelené v priebehu niekoľkých týždňov, pričom Červená armáda obsadila územia dnešnej západnej Ukrajiny a Bieloruska, zatiaľ čo Nemecko anektovalo stredné a západné časti Poľska. Súčasne Berlín a Moskva prehĺbili svoju spoluprácu, vrátane obchodných dohôd z augusta 1939 a februára 1940, ktoré zahŕňali dodávky priemyselného zariadenia, technológií, surovín a vojenských komponentov, vrátane zápaliek a detonátorov s hákovými krížmi.

Archívne údaje potvrdzujú, že nemecké dodávky obsahovali aj diely pre lietadlá, námorné vybavenie a iné zariadenia. Napriek nemeckej invázii do Sovietskeho zväzu v roku 1941 zostali niektoré z týchto materiálov v sovietskych skladoch, čo potvrdzuje aj nedávny nález.

Tento objav poukazuje na historickú spoluprácu medzi Stalinovým režimom a nacistickým Nemeckom, ktorá je v kontraste s oficiálnou rétorikou Kremľa o dedičstve sovietskeho „antifašistického“ boja. V ostatných rokoch sa v Rusku obnovuje kult Stalina, vrátane inštalácie jeho sôch a pamätníkov, čo je súčasťou rozsiahleho trendu nastoleného pod vedením Vladimira Putina.

Správy z predchádzajúceho dňa 20 .9. 2025:

14:00 Kyjev plánuje kontrolovaný vývoz niektorých zbraní na financovanie domácej výroby

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok oznámil, že Kyjev plánuje začať exportovať určité typy zbraní, ako sú námorné drony, s cieľom financovať domácu vojenskú výrobu.

Ukrajina je od invázie Ruska v roku 2022 silne závislá na západnom financovaní a dodávkach zbraní, no zároveň vyvinula vlastnú výrobu, najmä v oblasti dronov. „Už máme určité typy zbraní v oveľa väčšom množstve, než dnes na Ukrajine potrebujeme,“ povedal Zelenskyj vo svojom dennom prejave. Medzi príklady uviedol námorné drony, protitankové zbrane a „niektoré ďalšie typy“ zbraní.

SITA/AP Photo/Evgeniy Maloletka

„Vďaka kontrolovanému exportu budeme môcť zhromažďovať peniaze na ďalšiu výrobu vecí, ktoré naša armáda potrebuje,“ dodal. Spomenul potenciálne destinácie exportu vrátane Spojených štátov, Európy a „ďalších partnerov po celom svete, ktorí majú záujem o ukrajinské zbrane a od ktorých Ukrajina dostala rôzne formy podpory“.

Zelenskyj už niekoľkokrát ponúkol predaj dronov USA, no tieto návrhy zatiaľ neboli realizované. Americký prezident Donald Trump opakovane kritizoval vojenskú pomoc Ukrajine a trval na tom, že americké zbrane určené pre Kyjev musia byť zakúpené, nie poskytnuté zadarmo. Niekoľko európskych krajín pritom prisľúbilo financovanie tejto pomoci.

Podľa údajov nemeckého Kielského inštitútu Ukrajina od roku 2022 dostala viac ako 167 miliárd eur pomoci z Európy a viac ako 114 miliárd eur z USA.

10:20 Rusko útočilo po celej Ukrajine. Najmenej traja mŕtvi a desiatky zranených

Útoky ruských síl si v noci na sobotu vyžiadali najmenej tri obete a desiatky zranených vo viacerých regiónoch naprieč Ukrajinou. Ako uviedol prezident Volodymyr Zelenskyj, Rusko vypálilo na Ukrajinu 40 rakiet a vypustilo približne 580 bezpilotných lietadiel.

„Každý takýto útok nie je vojenskou nevyhnutnosťou, ale zámernou stratégiou Ruska na terorizovanie civilistov a ničenie našej infraštruktúry,“ povedal Zelenskyj na sociálnych sieťach a vyzval spojencov Kyjeva, aby poskytli viac systémov protivzdušnej obrany a uvalili na Moskvu ďalšie sankcie.

SITA/Ukrainian Emergency Service via APPo ruskom útoku na Dnipro, 20. 9. 2025Po ruskom útoku na Dnipro, 20. 9. 2025

Serhij Lysak, šéf regionálnej vojenskej správy v Dnipropetrovskej oblasti, na Telegrame uviedol, že ruské sily zaútočili dronmi a raketami, poškodili obytné budovy a spôsobili požiare.

Ukrajina vydala celoštátny stav pohotovosti a tamojší predstavitelia hlásili aj útoky v regióne okolo hlavného mesta Kyjev. „Nepriateľ útočí dronmi a raketami. Mierumilovné obce v regióne sú pod útokom,“ povedal Mykola Kalašnik, vedúci kyjevskej regionálnej vojenskej správy.

Starosta Mykolajiva zasa uviedol, že Rusko zasiahlo toto juhoukrajinské mesto dronmi aj raketami, ale „nedošlo k žiadnym obetiam“.

Ruskí predstavitelia uviedli, že ich sily odrazili „masívne“ ukrajinské útoky vo Volgogradskej a Rostovskej oblasti, zatiaľ čo v neďalekej Saratovskej oblasti bola jedna osoba zranená.

Ruské sily už mesiace postupujú cez východnú Ukrajinu a snažia sa prevziať kontrolu nad Doneckou a Luhanskou oblasťou.

Správy z predchádzajúceho dňa 19. 9. 2025:

18:00 Ukrajina bude už čoskoro schopná nasadzovať tisíc protidronov denne

Ukrajina bude už čoskoro schopná denne nasadzovať najmenej tisíc protidronov na odrážanie ruských útokov. Uviedol to v piatok ukrajinský minister obrany Denys Šmyhaľ, informuje spravodajský web Kyiv Independent.

Nasadenia tohto druhu bezpilotných lietadiel sú pre ukrajinskú protivzdušnú obranu kľúčové, keďže ruské letecké útoky sa v posledných mesiacoch výrazne zintenzívnili. Počas júla Rusko na útoky proti Ukrajine použilo rekordný počet 6 129 dronov Šáhid. Najväčší vzdušný útok Moskva podnikla 7. septembra, a to pomocou 810 dronov.

Podľa Šmyhaľa pre Ukrajinu nie je problém vyrobiť tisíc protidronov denne. Problémom je skôr nedostatok pozemných riadiacich systémov, radarov a súvisiacich komponentov, ktoré ich dokážu navádzať na ciele často pomocou umelej inteligencie.

Rusko plánuje v tomto roku vyrobiť dva milióny FPV dronov, 30-tisíc dronov dlhého doletu a návnadových dronov, uviedla v júni zahraničná spravodajská služba Ukrajiny.

8:00 Ukrajina oslobodila 160 štvorcových kilometrov v Doneckej oblasti

Ukrajinsky prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že ukrajinské jednotky znovu získala 160 štvorcových kilometrov územia v okolí mesta Dobropilľa, ktoré leží v Doneckej oblasti. Ukrajinský líder to povedal vo štvrtok a dodal, že v prebiehajúcej protiofenzíve v tejto oblasti ukrajinská armáda „dosahuje výsledky“.

Podľa prezidenta Zelenského ukrajinské sily „vyčistili“ od ruských jednotiek ďalších 170 štvorcových kilometrov, hoci ich zatiaľ oficiálne neprevzali pod kontrolu. Kedy presne Ukrajina tieto územné zisky dosiahla, prezident neuviedol, ale dodal, že Rusko utrpelo „tisícové straty“.

Rusko sa k tvrdeniam Zelenského bezprostredne nevyjadrilo, avšak vo štvrtok oznámilo, že na fronte bojuje viac ako 700-tisíc jeho vojakov.

Americký prezident Donald Trump medzitým vo štvrtok povedal, že ho sklamalo, že ruský vodca Vladimir Putin odmieta mierovú dohodu. „Sklamal ma. Naozaj ma sklamal,“ vyhlásil Trump počas návštevy Veľkej Británie na tlačovej konferencii po boku britského premiéra Keira Starmera.

Hoci šéf Bieleho domu po januárovom nástupe do úradu sľuboval rýchle ukončenie vojny, ani augustový samit s Putinom na Aljaške nepriniesol žiadne ústupky Kremľa.

Správy z predchádzajúceho dňa 18. 9. 2025:

16:25 Sabotážny útok v okupovanej časti Záporožskej oblasti zabil 18 ruských dôstojníkov

Osemnásť ruských štábnych dôstojníkov 35. Kombinovanej armády zahynulo koncom augusta pri sabotážnom útoku na okupovanom území ukrajinskej Záporožskej oblasti. Ako referuje web Kyiv Independent, Kyjev o tom informoval vo štvrtok.

Neznáme osoby 30. augusta podpálili suchú trávu pri veliteľskom stanovisku neďaleko obce Voskresenka, ktorá leží 110 kilometrov východne od mesta Záporožie. Plamene sa podľa správy rýchlo rozšírili a zachvátili budovy aj zákopy.

„Pre hustý dym a zaplnenie veliteľského stanovišťa oxidom uhoľnatým sa personálu nepodarilo uniknúť,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Ukrajinské sily a proukrajinské partizánske skupiny opakovane útočia na ruských vojakov a vojenskú infraštruktúru na okupovaných územiach Ukrajiny či priamo na území Ruska. Začiatkom tohto týždňa ukrajinská vojenská spravodajská služba oznámila, že podnikla bombové útoky v ruskom Vladivostoku ako „operáciu pomsty“ proti ruským vojakom, ktorých Kyjev obviňuje z vojnových zločinov.

10:05 Lotyšsko dodalo Ukrajine ďalšie obrnené vozidlá Patria

Lotyšsko dodalo Ukrajine ďalšie obrnené vozidlá Patria a inú vojenskú techniku. Minister obrany Lotyšska Andris Sprūds zdôraznil, že krajina dodržiava svoj záväzok voči Ukrajine a bude ju podporovať „tak dlho, ako bude potrebné“. Informoval o tom web Ukrajinská pravda, ktorý citoval vyhlásenie rezortu.

WIKIMEDIA COMMONS

„Som presvedčený, že naše obrnené vozidlá Patria pomôžu Ozbrojeným silám Ukrajiny v ich boji proti agresorovi. Toto nám zároveň ponúka príležitosť rozvíjať lotyšský obranný priemysel testovaním odolnosti a bojovej pripravenosti vozidiel lotyšskej výroby v reálnych bojových podmienkach,“ uviedol Sprūds.

Lotyšské ministerstvo obrany zároveň zdôraznilo, že dodávka týchto obrnených vozidiel Ukrajine neohrozí operačnú silu ani požiadavky ozbrojených síl Lotyšska.

Správy z predchádzajúceho dňa 17. 9. 2025:

20:45 Na Ukrajinu smerujú prvé dodávky amerických zbraní, ktoré platia štáty NATO

Prvé dodávky amerických zbraní, za ktoré v rámci programu PURL platia štáty Severoatlantickej aliancie (NATO), už smerujú na Ukrajinu, potvrdil v stredu pre agentúru Reuters predstaviteľ NATO. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenským uviedol, že balíky budú obsahovať strely do protilietadlových raketometov NASAMS a systémov protivzdušnej obrany Patriot, píše TASR.

Vznik iniciatívy PURL (Zoznam prioritných požiadaviek Ukrajiny) oznámil v júli americký prezident Donald Trump. Spojené štáty v rámci programu predaj amerických zbraní spojeneckým krajinám NATO, ktoré ich následne dodajú Ukrajine. Podľa Zelenského sa na program vyzbierali už viac než dve miliardy dolárov a v októbri by sa táto suma mohla zvýšiť o ďalšiu miliardu a pol.

WIKIMEDIA COMMONSRaketomet NASAMS

Prvé dve dodávky, každá v hodnote 500 miliónov dolárov, budú „určite obsahovať“ rakety pre systémy protivzdušnej obrany, povedal Zelenskyj na stredajšej spoločnej tlačovej konferencii s predsedníčkou Európskeho parlamentu Robertou Metsolovou v Kyjeve. Dodávky deň predtým schválili Spojené štáty prvýkrát za administratívy prezidenta Donalda Trumpa.

Ukrajina od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 výrazne zvýšila výrobu vlastných zbraní a dronov, v prípade systémov protivzdušnej obrany je však stále do veľkej miery závislá od vojenskej pomoci Západu. O ďalšie dodávky pravidelne žiada najmä po ruských úderoch, ktorých obeťami sa stane veľa civilistov, uviedla agentúra Reuters.

Vysokopostavený predstaviteľ NATO Patrik Turner uviedol, že prvé dodávky amerického vybavenia, za ktoré zaplatili spojenci Kyjeva v Aliancii, sú už na ceste na Ukrajinu. Ide o štyri balíky zafinancované v rámci iniciatívy PURL.

16:00 Na Ukrajinu sa z Ruskom okupovaného územia vrátilo ďalších 16 detí

Na Ukrajinu sa z jej územia okupovaného Ruskom vrátilo ďalších 16 ukrajinských detí, oznámil v stredu šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak. Všetky z nich sú podľa neho v bezpečí, dostávajú psychologickú podporu a obnovujú si svoje ukrajinské doklady, informuje TASR.

Medzi navrátenými je podľa Jermaka aj 15-ročné dievča, ktoré uniklo okupácii so svojou tetou po tom, čo jej rodičov a staršieho brata Rusi odsúdili na dlhé roky väzenia na základe vykonštruovaných obvinení. 

Ďalším je desaťročný chlapec, ktorého okupačné úrady takmer odobrali jeho rodičom a vyvíjali tlak na jeho matku, aby súhlasila s vymyslenou dohodou o opatrovníctve, tvrdiac, že nemôže zostať so svojimi biologickými rodičmi.

Deti sa naspäť na Ukrajinu dostali na základe iniciatívy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorú spustili v roku 2023 s cieľom „vrátiť všetky ukrajinské deti unesené Ruskom“. Takto sa z Ruska a ním okupovaných ukrajinských území dostala na Ukrajinu začiatkom septembra skupina detí vo veku od troch mesiacov do 18 rokov.

Humanitárne výskumné laboratórium (HRL) z Yaleovej univerzity v utorok zverejnilo závery svojho najnovšieho vyšetrovania, na základe ktorých tvrdí tvrdí, že Rusko zaviedlo rozsiahly systém „prevýchovy“ a militarizácie ukrajinských detí, ktoré násilím deportovalo. Odborníci identifikovali viac než 210 miest, kde boli odvlečené na vojenský výcvik, výrobu dronov a iné formy nútenej prevýchovy.

„Ide o najvyšší počet miest, do ktorých boli doteraz odvezené deti z Ukrajiny, ktorý bol doteraz zverejnený. Skutočný počet je pravdepodobne vyšší, keďže HRL stále vyšetruje viacero miest a môžu existovať ďalšie miesta, ktoré ešte neboli identifikované,“ píše sa v správe.

Ukrajina tvrdí, že desaťtisíce tamojších detí boli unesené alebo odvlečené do Ruska alebo na Ruskom okupované územia, a to bez vedomia ich rodičov alebo opatrovníkov. Kyjev to označuje za vojnový zločin, ktorý podľa dohôd OSN spĺňa definíciu genocídy. Moskva tvrdí, že deportáciami chráni zraniteľné deti tým, že ich odvedie z vojnovej zóny.

9:00 Ruské nočné útoky narušili dodávky elektriny aj železničnú dopravu

Ruské drony v noci na stredu opäť útočili na ciele naprieč Ukrajinou. V stredoukrajinskej Kirovohradskej oblasti narušili dodávky elektriny a zasiahli aj železničnú infraštruktúru na bližšie nešpecifikovanom mieste. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

„V tejto chvíli je regionálne centrum a 44 osád v územnej komunite Olexandrivka čiastočne odrezaných od dodávok elektrickej energie,“ napísal na Telegrame gubernátor Kirovohradskej oblasti Andrij Rajkovyč.

Ukrajinský vicepremiér Olexij Kuleba zároveň oznámil, že ruské sily zaútočili aj na železničnú infraštruktúru. O mieste útoku útoku neinformoval.

„Včera v noci nepriateľ podnikol masívny útok dronmi s cieľom vyradiť z prevádzky rozvodne, ktoré napájajú železničnú sieť,“ napísal Kuleba na Telegrame. „Takéto útoky majú jasný cieľ: narušiť osobnú a nákladnú dopravu, jej stabilnú prevádzku a vyvinúť dodatočný tlak na ľudí a ekonomiku,“ dodal. Ukrajinské štátne železnice podľa neho po útoku nasadili viac ako 20 rezervných lokomotív.

Správy z predchádzajúceho dňa 16. 9. 2025:

13:00 Rusko v septembri zaútočilo už približne 3500 dronmi a 190 raketami

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok uviedol, že Rusko v septembri zaútočilo na jeho krajinu doposiaľ približne 3500 dronmi a takmer 190 raketami. TASR o tom informuje podľa správ agentúr Reuters a DPA.

„Takisto tu boli provokácie namierené proti našim partnerom,“ napísal prezident na platforme X. „Toto je presne ten druh leteckého teroru, proti ktorému Ukrajina žiada spoločnú obranu – aby nikto nemusel narýchlo nasadzovať stíhacie lietadlá a cítiť tlak Ruska na svojich hraniciach.“

Ruské sily v utorok skoro ráno podnikli rozsiahly útok na ukrajinské mesto Záporožie, pri ktorom zahynul 41-ročný muž a 13 ďalších osôb utrpelo zranenia. Gubernátor Záporožskej oblasti Ivan Fedorov upresnil, že medzi zranenými sú aj deti a že údery spôsobili aj viacero požiarov, napríklad v obytných budovách či na čerpacej stanici. Podľa predstaviteľov civilnej obrany vypukli v dôsledku ruských útokov požiare aj v Kyjevskej a Charkovskej oblasti.

Ukrajinské vzdušné sily hlásili z noci na utorok celkovo 22 ruských útokov v šiestich oblastiach. Fedorov uviedol, že podľa predbežných správ ruské sily vykonali desať útokov v Záporožskej oblasti z viacerých raketových systémov, v dôsledku čoho poškodili desať bytoviek a 12 domov. Ukrajinské vzdušné sily uviedli, že ruské vojsko nasadilo cez noc 113 dronov, z toho 89 sa podarilo zneškodniť. Do údajov nezapočítalo bezpilotné lietadlá zacielené na Záporožie.

V Mykolajivskej oblasti zahynul po zásahu farmy vodič traktora, informoval na sociálnej sieti Telegram tamojší gubernátor Vitalij Kim. Gubernátor Sumskej oblasti Oleh Hryhorov oznámil čiastočné výpadky elektrickej energie.

Správy z predchádzajúceho dňa 15. 9. 2025:

15:50 Kazetová munícia zabila alebo zranila 1200 civilistov na Ukrajine

Kazetová munícia pripravila o život alebo zranila od začiatku ruskej invázie viac než 1200 civilistov na Ukrajine. Uvádza to v pondelok zverejnená výročná správa medzinárodného hnutia Koalícia proti kazetovej munícii (CMC), ktorá sa zasadzuje za jej likvidáciu. Zatiaľ čo aj Ukrajina túto muníciu používala, Rusko ju podľa správy nasadzuje „vo veľkej miere“ od prvého dňa vojny. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Od februára 2022, keď Rusko vojensky napadlo susednú Ukrajinu, zaznamenáva Kyjev najvyšší počet obetí kazetovej munície za rok na svete. V dôsledku jej použitia podľa CMC zahynulo na Ukrajine vlani najmenej 193 ľudí z celkovo 314 obetí na celom svete. Väčšinu z celkového počtu viac než 1200 obetí zaznamenali v prvom roku vojny.

Tento údaj je - ako zdôrazňuje výročná správa - určite výrazne podhodnotený, keďže podľa nej len v minulom roku Ukrajina utrpela približne 40 útokov kazetovou muníciou, pri ktorých neboli uvedené počty mŕtvych a zranených.

Kazetová munícia môže byť zhodená z lietadla alebo vystrelená z dela. Kazetová bomba sa vo vzduchu rozpadne a rozptýli do širokej oblasti submuníciu, napríklad malé bomby. Tento druh munície však tiež predstavuje trvalú hrozbu, pretože mnohé bomby po dopade na zem nevybuchnú a stanú sa fakticky nášľapnými mínami.

K Dohovoru o kazetovej munícii sa doteraz pripojilo 124 štátov vrátane 24 členov NATO a 21 členov Európskej únie — 112 ho ratifikovalo, 12 dohovor podpísalo, ale ešte ho neratifikovalo. Rusko, Ukrajina ani Spojené štáty americké medzi týmito krajinami nie sú. K dohovoru sa nepripojili ani Mjanmarsko a Sýria - jediné ďalšie dve krajiny, v ktorých minulý rok zaznamenali útoky kazetovou muníciou.

AFP pripomenula, že USA boli v roku 2023 vystavené kritike za svoje rozhodnutie dodať tento druh munície Kyjevu. Odvtedy tieto zbrane previezli na Ukrajinu najmenej v siedmich samostatných zásielkach, uvádza správa CMC.

Litva sa v marci tohto roku stala prvou krajinou, ktorá odstúpila od zmieneného dohovoru, pričom ako dôvod uviedla obavy o regionálnu bezpečnosť. V nadväznosti na tento krok Litva spolu s Poľskom, Lotyšskom, Estónskom a Fínskom tiež oznámili, že odstúpia od Ottawského dohovoru o zákaze protipechotných mín, a to z dôvodu obáv z ruskej agresie.

9:45 Drony zasiahli ruský chemický závod na Urale

Ruský chemický závod na Urale, ktorý sa považuje za životne dôležitý pre vojenskú priemyselnú základňu Ruska, zasiahli drony obrannej spravodajskej službou Ukrajiny. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje zdroje z ukrajinského vojenského spravodajstva.

Útok podľa týchto zdrojov zasiahol spoločnosť Metafrax Chemicals v ruskom Permskom kraji pri hraniciach európskej a ázijskej časti Ruska približne 1 600 kilometrov od ukrajinských hraníc.

Závod vyrába základné komponenty používané na výrobu výbušnín, konkrétne hexamín, metanol, pentaerytritol tetranitrát a karbamid.

Správy z predchádzajúceho dňa 14. 9. 2025:

18:05 Zdroje ukrajinskej rozviedky priznali účasť na incidentoch na železnici v Rusku

Za incidentmi, ku ktorým došlo počas tohto víkendu na železničných tratiach v Oriolskej a Leningradskej oblasti v Rusku, je zrejme ukrajinská vojenská rozviedka. S odvolaním sa na zdroje v hlavnej správe rozviedky ukrajinského ministerstva obrany (HUR) o tom v nedeľu informovala britská stanica BBC.

„Tieto železničné trate sú kriticky dôležitými logistickými článkami v zásobovaní okupačných vojsk v smere na mestá Charkov a Sumy. V dôsledku zničenia železničnej infraštruktúry v týchto oblastiach Rusi zažijú značné komplikácie v logistike, čo následne výrazne ovplyvní ich schopnosť vykonávať aktívne akcie proti ukrajinským obranným silám,“ uviedol zdroj z HUR pre BBC.

BBC pripomenula, že prvý incident sa odohral na železničnej trate Moloarchangeľsk – Glazunovka, ležiacimi v Oriolskej oblasti, kde počas bežnej kontroly našli výbušné zariadenia. Pri ich zneškodňovaní došlo k výbuchu, pri ktorom dvaja príslušníci ruskej Národnej gardy (Rosgvardija) zahynuli na mieste a tretí neskôr podľahol zraneniam v nemocnici.

V noci na nedeľu sa v Leningradskej oblasti na úseku Strogonovo – Mšinskaja vykoľajil vlak s cisternovými vagónmi s ropnými produktmi, ktoré sa vznietili a podľa HUR zhoreli. Ruské úrady pritom tvrdili, že cisterny sú prázdne. Gubernátor Leningradskej oblasti Alexandr Drozdenko uviedol, že vyšetrovatelia zvažujú verziu o sabotáži.

Okrem toho sa cez víkend na inom mieste v Leningradskej oblasti vykoľajila jedna dieselová lokomotíva. Pri nehode zahynul rušňovodič, uviedol Drozdenko. Ako informovala agentúra DPA, zodpovednosť za túto nehodu HUR neprevzala.

13:50 Ukrajina zvažuje znížiť kvalitu mobilných sietí v boji s ruskými dronmi

Ukrajina môže úmyselne znížiť kvalitu mobilných sietí počas ruských dronových útokov, aby zabránila zneužívaniu sietí pri koordinácii úderov, uviedol v nedeľu veliteľ Spojených síl Ozbrojených síl Ukrajiny Andrij Hnatov. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Rusko v uplynulých mesiacoch zintenzívnilo dronové útoky na Ukrajinu, zdokonalilo svoje technológie a zvýšilo aj počet nasadených bezpilotných lietadiel, aby maximalizovalo škody na strategických objektoch ukrajinskej kľúčovej infraštruktúry, píše Reuters.

SITA/AP Photo/Evgeniy Maloletka

„Nejde o prerušenie mobilného spojenia, skôr o obmedzenie kvality komunikácie v určitých oblastiach, ako je obmedzenie sietí 4G a 5G,“ povedal Hnatov pre ukrajinský portál Novyny Live. „Modemy, ktoré (Rusi) používajú na svojich bezpilotných lietadlách, by tak nemali prístup k internetu našich telekomunikačných operátorov,“ dodal.

Podľa správ miestnych médií má vypnutie vysokorýchlostného mobilného internetu zmysel v boji proti dronom vybaveným kamerami, ktoré prenášajú obraz prostredníctvom 4G pripojenia. Rusko počas vojny opakovane nariadilo vypnutie mobilného internetu, aby narušilo ukrajinské útoky dronov, pripomína Reuters.

8:40 Baerbocková pripustila nasadenie mierových síl OSN po dohode o vojne na Ukrajine

Mierové sily Organizácie Spojených národov (OSN) by podľa novej predsedníčky Valného zhromaždenia OSN Annaleny Baerbockovej mohli zohrávať svoju úlohu pri zabezpečovaní mierovej dohody na Ukrajine. TASR o tom píše podľa správy agentúry DPA.

„Ak sa dosiahne mierová dohoda, musí byť zabezpečená čo najlepšie. A ak väčšina členských štátov povie, že sú na to potrebné aj modré prilby (neformálne pomenovanie mierových síl OSN, pozn. TASR), potom to môže prispieť k trvalému mieru,“ povedala bývalá šéfka nemeckej diplomacie v rozhovore pre Bild, ktorý bude zverejnený v nedeľu.

SITA/AP Photo/Seth Wenig

Ukrajina vzdoruje od februára 2022 rozsiahlej ruskej invázii a v prípade prímeria či mierovej dohody žiada bezpečnostné záruky. Podľa niektorých vojenských analytikov by bolo na zabezpečenie bezpečnosti Ukrajiny potrebné nasadiť až státisíce vojakov, napríklad z európskych spojeneckých krajín. Ďalšou možnosťou je misia OSN v podobe pozorovateľskej operácie modrých prílb. 

Baerbocková sa v utorok oficiálne ujala funkcie predsedníčky Valného zhromaždenia OSN. Tento post má prevažne ceremoniálny charakter a nemožno si ho zamieňať s úlohou generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa.

Správy z predchádzajúceho dňa 13. 9. 2025:

20:05 Ukrajina zasiahla dronom jeden z najväčších rafinérskych komplexov v Rusku

Ukrajinský dron v sobotu zasiahol jednu z najväčších ruských ropných rafinérií, čo zapríčinilo požiar a menšie škody, uviedli ruskí predstavitelia. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Ropný komplex patriaci spoločnosti Bashneft sa nachádza na okraji ruského mesta Ufa, približne 1400 kilometrov od frontovej línie na Ukrajine. Na záberoch zverejnených na sociálnych sieťach vidno dron, ktorý sa približuje k rafinérii a následne exploduje, píše AFP.

REPROFOTO X

„Dnes sa stal závod spoločnosti Bashneft terčom teroristického útoku vykonaného prostredníctvom bezpilotných lietadiel,“ uviedol na platforme Telegram líder oblasti Baškirsko Radij Chabirov. Podľa jeho slov narazil jeden dron do podniku, zatiaľ čo druhý bol zostrelený.

„Nedošlo k žiadnym obetiam ani zraneniam. Výrobné zariadenie utrpelo menšie škody a vypukol tam požiar, ktorý sa aktuálne hasí,“ dodal. K útoku sa prihlásila ukrajinská vojenská rozviedka GUR.

Kremeľ opísal v roku 2016 rafinérsky komplex Bashneft v meste Ufa ako „jeden z najväčších v krajine“. Tvrdil, že vyrába viac ako 150 druhov ropných produktov.

Kyjev sa snaží oslabiť schopnosť Moskvy financovať vyše trojročnú vojnu útokmi zacielenými na jej ropné a plynárenské objekty, ktoré sú kľúčovými zdrojmi pre jej štátny rozpočet.

15:20 Ukrajinská armáda potvrdila pokus Rusov o prienik do Kupianska cez tunel

Generálny štáb ukrajinskej armády vo svojom vyhlásení v sobotu pripustil, že ruské jednotky pri meste Kupiansk na východe Ukrajiny použili na prienik podzemné potrubia slúžiace na prepravu energonosičov. Ukrajinské velenie súčasne uviedlo, že situácia je „pod kontrolou ozbrojených síl Ukrajiny“.

Ako informovala britská stanica BBC, ide o reakciu na informácie rešpektovaného webu Deep State, podľa ktorého ruská armáda využíva na prienik do Kupianska potrubie a vytvorila si takto „celú logistickú tepnu“

„Výstup, ktorý nepriateľ použil na presun personálu do Kupianska, je pod kontrolou ukrajinských obrancov. Potrubie nevedie priamo do mesta,“ uvádza sa vo vyhlásení ukrajinskej armády.

Generálny štáb spresnil, že v oblasti Kupianska sa nachádza niekoľko potrubí pre energonosiče a „tri zo štyroch vetiev (potrubia) sú už poškodené a zaplavené, výstup zo štvrtej je pod kontrolou (ukrajinských) obranných síl“.

Agentúra DPA v sobotu napísala, že boje okolo mesta Kupiansk sa zintenzívnili po prieniku ruských vojakov cez podzemný tunel.

Rusi použili tento manéver aj predtým - v meste Avdijivka v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny a v meste Sudža v západoruskej Kurskej oblasti, kam ukrajinské jednotky prenikli v lete 2024 počas prekvapujúcej ofenzívy a niekoľko mesiacov udržali pod svojou kontrolou relatívne veľkú časť územia tohto ruského regiónu, doplnila vo svojej správe stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

Deep State sa domnieva, že Rusi v prípade Kupianska „vybudovali celú logistickú tepnu“, a tvrdí, že na pohyb v tuneli používajú špeciálne navrhnuté pojazdné ležadlo s kolieskami - podobné ako sa využívajú v autoservisoch. Tam, kde to výška tunela dovoľuje, sa vojaci presúvajú aj na elektrických kolobežkách.

Trasa od vstupu do potrubia pri meste Lyman Peršyj po výstup z neho na okraji Kupianska trvá približne štyri dni. Na trase sú preto údajne vytvorené miesta na odpočinok a sú tam aj zásoby potravín, tvrdí Deep State.

9:10 Ruské nezávislé médiá potvrdili mená viac ako 130-tisíc vojakov zabitých na Ukrajine

Nezávislé ruské médium Mediazona a ruská služba BBC potvrdili mená 130 150 ruských vojakov, ktorí boli zabití od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. V porovnaní s predchádzajúcou správou zo začiatku septembra pribudli na zoznam mŕtvych mená 4 469 ruských vojakov. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

SITA/AP Photo/Andrii Marienko

Žurnalisti upozorňujú, že skutočné čísla sú pravdepodobne výrazne vyššie. Ich overené údaje pochádzajú z verejných zdrojov, ako sú nekrológy, príspevky príbuzných, správy regionálnych médií a vyhlásenia miestnych úradov.

Potvrdený počet mŕtvych podľa médií zahŕňa 36 568 dobrovoľníkov, 18 261 naverbovaných väzňov, 14 797 mobilizovaných vojakov a 5 567 dôstojníkov.

Správy z predchádzajúcich dní si môžete prečítať tu