v nedeľu o 2.00 h SELČ začali pre Irán platiť rozsiahle sankcie OSN v súvislosti s porušením jeho záväzkov vyplývajúcich z jadrovej dohody. Došlo k tomu po tom, čo Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov (BR OSN) v piatok zamietla návrh Číny a Ruska, ktorý požadoval polročný odklad sankcií. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Sankcie sa týkajú zbrojného embarga pre Teherán, zmrazenia jeho aktív uložených vo svetových finančných inštitúciách, či cestovných obmedzení pre iránskych predstaviteľov. Zároveň zakazujú dovoz materiálu, ktorý by sa mohol použiť na obohacovanie a spracovanie uránu, či na vývoj balistických rakiet. Sankcie, ktoré boli na Irán uvalené aj v minulosti, vstúpili do platnosti po tom, čo rokovania so západnými mocnosťami nepriniesli prelom v jadrovej otázke Teheránu.

„Je to protiprávne a nemôže sa to uplatniť,“ povedal pred tým v sobotu na pôde OSN ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov novinárom. Dodal, že už napísal generálnemu tajomníkovi OSN Antóniovi Guterresovi a upozornil ho, že obnovenie sankcií OSN voči Iránu je „veľkou chybou“.

Krajiny zo zoskupenia E3 (Británia, Francúzsko a Nemecko) koncom augusta aktivovali tzv. mechanizmus „snapback“, keďže Irán podľa nich porušil niekoľko svojich záväzkov vyplývajúcich z jadrovej dohody z roku 2015.

Tento mechanizmus mohla aktivovať akákoľvek strana jadrovej dohody s Iránom. BR OSN po aktivovaní snapbacku musela do 30 dní prijať rezolúciu, v ktorej by opätovne potvrdila, že zrušenie sankcií voči Iránu ostáva v platnosti. Francúzsko, USA a Británia ako stáli členovia rady rezolúciu 19. septembra vetovali.

Americký prezident Donald Trump od prvej medzinárodnej dohody medzi svetovými mocnosťami a Iránom odstúpil v roku 2018. Teherán následne prestal dodržiavať dohodu a napredoval v jadrovom vývoji. Izrael i viaceré západné krajiny obviňujú Irán, že sa usiluje získať jadrové zbrane. Teherán však tieto tvrdenia popiera.