v Nórsku sa v pondelok konajú parlamentné voľby, ktorých hlavnou témou boli obavy z rastúcich životných nákladov a nestabilita v medzinárodnej politike. Vládnuca Strana práce (DNA) má podľa prieskumov verejnej mienky miernu prevahu a pravdepodobne zostane pri moci, informovala agentúra Reuters.
Voliči v Nórsku mali možnosť odovzdať svoj hlas v parlamentných voľbách aj predčasne, a to od 11. augusta do 5. septembra.
Podľa nedávnych prieskumov verejnej mienky by ľavicový blok DNA a štyroch menších strán mohol v parlamente získať 88 kresiel, čo je o tri viac ako minimum potrebné na zaistenie si väčšiny, ale menej ako 100 kresiel, ktoré mali tieto strany v roku 2021.
Zvyšných 81 kresiel zrejme získa populistická Strana pokroku (FrP), stredopravicoví konzervatívci a dve menšie skupiny.
Zatiaľ čo nórska ekonomika si v porovnaní s inými európskymi krajinami vedie dobre, občanov zasiahla aj rastúca inflácia a pokles kúpnej sily. Kľúčovými témami predvolebnej kampane tak boli inflácia, dane a kvalita verejných služieb.
Na nálady voličstva v Nórsku mali vplyv aj vojny na Ukrajine a v Pásme Gaze a návrat Donalda Trumpa na post prezidenta USA. Analytici predpokladajú, že rozvážny postoj labouristického premiéra Jonasa Gahra Störeho, bývalého ministra zahraničných vecí, k týmto otázkam by mohol labouristom vo voľbách pomôcť.
Očakáva sa, že vo voľbách, v ktorých sa hlasovanie skončí o 19:00 h SELČ, si poslanecké mandáty v parlamente zabezpečí najmenej deväť politických strán. Na post premiéra kandidujú iba lídri DNA, FrP a Konzervatívnej strany (H).
Störe vládne od roku 2021 s podporou agrárnej Strany stredu (SP) a Socialistickej ľavicovej strany (SV). Prieskumy verejnej mienky však naznačujú, že sa možno bude musieť spoľahnúť aj na komunistov a Zelených (MDG) - v zmiešanej koalícii, ktorú niektorí analytici nazvali koalíciou „tutti frutti“.
Požiadavky Zelených a komunistov môžu zahŕňať prísnejšie obmedzenia pre prieskum a ťažbu ložísk ropy a zemného plynu, vyššie dane pre bohatých a ľudí s vysokými príjmami a vyššie celkové výdavky z nórskeho štátneho investičného fondu, ktorý je najväčší na svete.
Vo svoj návrat však dúfa aj bývalá premiérka Erna Solbergová z Konzervatívnej strany (H), že sa voličov snažila osloviť sľubmi rozsiahlych daňových úľav pre domácnosti, ako aj zníženia zdanenia bohatstva, ktoré firmy odrádza od investícií.
Reuters však upozorňuje, že rovnako ako v iných západných krajinách aj voliči v Nórsku čoraz viac inklinujú k populistickejším pravicovým alternatívam: protiimigračná Strana pokroku Sylvi Listhaugovej má v súčasnosti v prieskumoch zhruba 21 percent hlasov, čím získala veľký náskok pred konzervatívcami so 14 percentami.
Líderky týchto strán - Solbergová a Listhaugová - sa súčasne nezhodli v tom, kto by sa mal stať ďalším premiérom v prípade víťazstva pravice, doplnil Reuters.