Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pred rokovaniami na Aljaške ožíva spomienka na neúspech minských dohôd, uvádza The New York Times

.tasr .svet

V praxi sa naplnilo len málo ustanovení – výnimkou bola výmena väzňov po zdĺhavých rokovaniach o ich zoznamoch. Každá strana obviňovala z neúspechu tú druhú.

Pred rokovaniami na Aljaške ožíva spomienka na neúspech minských dohôd, uvádza The New York Times SITA/Mykola Lazarenko/Pool Photo via AP, File

pred viac ako desiatimi rokmi podpísali Rusko a Ukrajina dohody o prímerí v rámci samostatných dokumentov známych ako minské dohody. Rozdielne interpretácie ich obsahu a pokračujúce boje však tieto mierové snahy zmarili. Pred piatkovými rokovaniami medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom o možnej dohode o prímerí na Ukrajine to pripomína denník The New York Times (NYT).

Po obsadení Krymského polostrova vo februári 2014 vypukli v apríli na východe Ukrajiny boje medzi ukrajinskou armádou a proruskými separatistami. Tento konflikt zostáva v centre pozornosti dodnes.

Minské dohody boli vyrokované v hlavnom meste Bieloruska, ktoré susedí s oboma krajinami. Prvá dohoda, tzv. Minský protokol (Minsk I), bola podpísaná v septembri 2014, druhá – Minsk II – vo februári 2015. Druhá dohoda bola v podstate obnoveným pokusom o naplnenie tej prvej, pripomína NYT.

Obsahovali ustanovenia o prímerí, stiahnutí ťažkých zbraní, výmene väzňov či organizovaní miestnych volieb v samozvanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republike. Boje však rýchlo narušili jej realizáciu.

Dohodu Minsk II podpísali zástupcovia Ruska, Ukrajiny a lídri dvoch odštiepeneckých regiónov. Lídri Ruska, Ukrajiny, Nemecka a Francúzska, ktorí boli v čase podpísania dohody v Minsku, vydali vyhlásenia o jej podpore.

Nedostatky dohody sa prejavili čoskoro, najmä tým, že Rusko sa prezentovalo ako sprostredkovateľ a nie ako strana konfliktu, napísal americký denník.

Podľa NYT Kyjev a jeho spojenci zdôrazňovali nutnosť prímeria, zatiaľ čo Rusko sa snažilo presadiť decentralizáciu Ukrajiny a jej neutralitu. Moskva chcela federálny systém, ktorý by dvom regiónom zabezpečil autonómiu a právo veta v otázkach zahraničnej politiky a ďalších rozhodnutiach prijímaných v Kyjeve.

V praxi sa naplnilo len málo ustanovení – výnimkou bola výmena väzňov po zdĺhavých rokovaniach o ich zoznamoch. Každá strana obviňovala z neúspechu tú druhú. Vo februári 2022 ruský prezident Vladimir Putin spustil rozsiahlu inváziu na Ukrajinu s cieľom ovládnuť celú krajinu, uzatvára NYT.

Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite