Správy z predchádzajúceho dňa 24. 7. 2025:
20:00 Ukrajina nariadila evakuáciu rodín s deťmi z desiatich obcí v Doneckej oblasti
Ukrajinské úrady vo štvrtok nariadili evakuáciu rodín s deťmi z desiatich miest a dedín, ktoré ležia v blízkosti frontovej línie v Doneckej oblasti. V dotknutých obciach, ku ktorým sa približujú ruské sily, sa stále nachádza približne 900 detí, uviedol oblastný gubernátor Vadym Filaškin. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Evakuácia sa týka aj mesta Dobropilľa, kde pred vojnou žilo 28.000 ľudí. Mesto leží asi 20 kilometrov od frontovej línie severozápadne od strategického Pokrovska, ktoré je jedným z ústredných cieľov ruských vojenských akcií zameraných na obsadenie celej Doneckej oblasti.
Ruské útoky na východe Ukrajiny si za posledné dva dni vyžiadali najmenej päť mŕtvych. V stredu prišli o život traja členovia vysídlenej rodiny v Charkovskej oblasti, vo štvrtok potom dve ženy v Doneckej oblasti.
„Začíname s nútenou evakuáciou rodín s deťmi,“ oznámil Filaškin na sieti Telegram. „Ešte raz zdôrazňujem: pobyt na území Doneckej oblasti predstavuje neustále nebezpečenstvo. Evakuujte sa, kým je to ešte možné!“ dodal.
Rusko v posledných týždňoch zintenzívnilo raketové a dronové útoky na Ukrajinu, ktorú jeho sily vojensky napadli pred viac než tromi rokmi. Ruské vojská okrem toho zaznamenávajú územné zisky, avšak podľa pozorovateľov za cenu výrazných strát.
Moskva v súčasnosti kontroluje takmer 19 percent územia Ukrajiny vrátane ňou okupovaného Krymského polostrova a Luhanskej oblasti a viac než 70 percent Doneckej, Záporožskej a Chersonskej oblasti. Takisto dobyla časti Charkovskej a Sumskej oblasti.
18:30 Ruský útok na Charkov zranil najmenej 41 civilistov
Najmenej 41 ukrajinských civilistov vrátane šiestich detí utrpelo zranenia pri štvrtkovom ruskom útoku kĺzavými bombami na Charkov. Uviedla to tamojšia prokuratúra, informuje spravodajský web Kyiv Independent.
Medzi zranenými je aj mesačné dieťa, ktoré utrpelo akútnu stresovú reakciu. Po útoku hospitalizovali šesť ľudí vrátane dvoch detí. Jedna žena je vo vážnom stave, uviedol gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov.
Dve kĺzavé bomby zasiahli viacposchodový obytný dom a civilný podnik. Pod troskami domu zostalo uväznených niekoľko ľudí. Útok na priemyselný objekt spôsobil požiar.
13:00 Ruský útok zabil vysídlenú ukrajinskú rodinu, ďalšie obete hlásia aj z Odesy a Čerkaskej oblasti
Nočný ruský útok na pohraničnú Charkovskú oblasť na východe Ukrajiny zabil troch členov ukrajinskej rodiny, ktorá predtým utiekla zo svojho domova pred postupujúcimi ruskými silami. Oznámili to vo štvrtok miestne úrady. „Pod troskami domu boli nájdené telá troch ľudí. Zomrela celá rodina: 57-ročná žena, jej 58-ročný manžel a ich 36-ročný syn,“ uviedli regionálni prokurátori.
Rodina zahynula v obci Pidlyman, kam sa presťahovala z dediny Bohuslavka, ktorú ruské jednotky obsadili na začiatku invázie v roku 2022, no neskôr ju ukrajinské sily dobyli späť.
Samostatný ruský útok dronmi a raketami zranil sedem ľudí vrátane dieťaťa v Čerkaskej oblasti v centrálnej časti Ukrajiny, informovali záchranné zložky. V prístavnom meste Odesa zranil ruský dron štyroch ľudí a vážne poškodil trhovisko.
„Rusko pokračuje v terore a bráni diplomacii, preto si zaslúži plnohodnotné sankčné reakcie, ako aj naše údery na ich logistiku, vojenské základne a výrobné zariadenia,“ napísal prezident Volodymyr Zelenskyj na sociálnej sieti. Dodal, že Rusko vypustilo 103 dronov, prevažne iránskeho typu Šáhid, a štyri rakety.
Na juhu Ruska v Soči zabil ukrajinský dron dve ženy a niekoľko ďalších ľudí zranil, uviedli miestne úrady. Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že jeho protivzdušná obrana zostrelila 39 ukrajinských dronov, prevažne nad južnými regiónmi Ruska.
11:20 Drony zasiahli ropný sklad na juhu Ruska
Ropný sklad na juhu Ruska vo štvrtok údajne zasiahol ukrajinský útok dronmi. Bezpilotné lietadlá a výbuchy hlásili aj z ruského mesta Soči. Šéf ruského federálneho územia Sírius v Krasnodarskom kraji Dmitrij Pliškin na komunikačnej platforme Tetegram uviedol, že zasiahnutý bol ropný sklad a vyzval obyvateľov, aby sa lokalite vyhýbali. Informuje o tom web Kyiv Independent.
Nezávislé ruské médiá hlásili výbuchy aj v meste Soči a miestni predstavitelia uviedli, že jeden človek prišiel o život a jeden utrpel zranenia. Ukrajinská armáda sa k týmto tvrdeniam nevyjadrila.
Krasnodarský kraj sa nachádza v juhozápadnom Rusku a na západe ho ohraničuje Azovské a Čierne more. Kyjev pravidelne útočí na vojenské ciele v Rusku, aby znížil bojovú silu Moskvy.
Screenshot/Astra/Telegram
8:30 USA oznámili schválenie predaja zbraní Ukrajine v hodnote 322 miliónov dolárov
Spojené štáty v stredu oznámili schválenie predaja zbraní v hodnote 322 miliónov dolárov na posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany a jej obrnených bojových vozidiel. TASR o tom informuje s odvolaním sa na správu agentúry AFP.
Predaj vybavenia protivzdušnej obrany HAWK a jej údržby bude stáť do 172 miliónov dolárov, zatiaľ čo výdavky na vybavenie a údržbu pre bojové vozidlá pechoty typu Bradley budú predstavovať 150 miliónov dolárov, uviedla vo vyhlásení americká Agentúra pre obrannú spoluprácu (DSCA).
wikipediaHAWK
Tento navrhovaný predaj podporí ciele zahraničnej politiky a ciele národnej bezpečnosti Spojených štátov tým, že zlepší schopnosť Ukrajiny zabezpečiť si vlastnú obranu, uvádza sa vo vyhlásení zverejnenom na webovej stráne DSCA.
Navrhovaný predaj podľa agentúry zlepší schopnosť Ukrajiny čeliť súčasným i budúcim hrozbám tým, že ju dodatočne vybaví na vykonávanie misií zameraných na sebaobrany a regionálnej bezpečnosti, uvádza sa vo vyhlásení na webovej stránke DSCA.
Ukrajina nebude mať problém s prijatím týchto položiek a služieb do svojich ozbrojených síl a navrhovaný predaj tohto vybavenia a podpory nezmení základnú vojenskú rovnováhu v regióne, dodáva agentúra.
8:00 Rusko a Ukrajina na seba počas noci opäť útočili, terčmi boli Soči i Odesa
Jedna žena prišla v noci na štvrtok o život pri ukrajinskom dronovom útoku v ruskom čienomorskom letovisku Soči. Smrteľne ju zranili padajúce trosky dronu, uviedla ruská štátna agentúra TASS s odvolaním sa na tamojšie zdroje. Ďalšia osoba pritom utrpela ťažké zranenia, informuje TASR podľa agentúry DPA.
Jeden civilista prišiel podľa ruských médií o život aj v Moskvou okupovanej Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Údajne k tomu došlo počas ukrajinského dronového útoku na obytnú časť v meste Horlivka, uvádza sa vo vyhlásení ruskej okupačnej správy.
DPA pripomína, že tvrdenia nebolo možné bezprostredne nezávisle potvrdiť. Ukrajinská strana ich bezprostredne nekomentovala.
Odesa po útoku
V stredu neskoro večer informovali ruské médiá okrem toho aj o zostrelení viac než 20 dronov nad oblasťou Čierneho a Azovského mora, ako aj nad Krasnodarským krajom na juhu krajiny.
Ruské útoky na územie Ukrajiny medzitým pokračovali v stredu večer i v noci na štvrtok v nezmenšenej miere, píše DPA.
Podľa ukrajinských médií, ktoré sa odvolali na oblastných predstaviteľov, došlo počas noci k dronovým útokom na ukrajinské prístavné mesto Odesa i mesto Mykolajiv.
Správy z predchádzajúceho dňa 23. 7. 2025:
16:00 Výsledky schôdzky s Rusmi závisia od ich ochoty rokovať konštruktívne
Ukrajina je pripravená dohodnúť sa s Ruskom na prímerí, ale výsledky tretieho kola mierových rokovaní v tureckom Istanbule budú závisieť od toho, či bude Moskva ochotná zaujať konštruktívny postoj. Pre agentúru AFP to pred stredajšími rozhovormi uviedol zdroj z ukrajinskej delegácie, píše TASR.
Agentúry Ukrinform a TASS informovali, že priame rokovania Ukrajiny a Ruska by sa mali začať o 19.00 h miestneho času (18.00 h SELČ). Ukrajinskú delegáciu, ktorá bude mať 14 členov, bude viesť rovnako ako predtým Rustem Umerov, avšak tentokrát už nie v pozícii ministra obrany, ale tajomníka Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny.
Zloženie ruskej delegácie bude totožné ako na predošlých rokovaniach. Na jej čele bude stáť blízky spolupracovník ruského prezidenta Vladimir Medinskij. Prítomní podľa TASS budú námestníci ministrov obrany, zahraničných vecí a zástupca generálneho štábu ozbrojených síl.
„Všetko bude závisieť od toho, či Rusko prestane dávať ultimáta a zaujme konštruktívny postoj. To rozhodne o tom, či sa na tomto stretnutí podarí dosiahnuť výsledky,“ uviedol nemenovaný ukrajinský zdroj.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov už vopred avizoval, že pozície týchto dvoch krajín sú diametrálne odlišné a že Rusko od nadchádzajúcich rokovaní neočakáva „zázračný prelom“. Otázka urovnania vojny na Ukrajine je podľa neho totiž natoľko komplikovaná, že za úspech sa považuje aj dosiahnutie dohody o výmene väzňov či návrat tiel padlých vojakov.
Práve takéto dohody vzišli z predchádzajúcich dvoch kôl rokovaní v Istanbule, ktoré sa konali 16. mája a potom 2. júna. Tieto stretnutia však neviedli k posunu k ukončeniu vojny na Ukrajine ani k uzavretiu prímeria, s návrhom ktorého Kyjev opakovane súhlasil. Namiesto toho sa strany dohodli na výmene návrhov memoránd o ich predstave mierového riešenia konfliktu.
12:15 Delegácie Ruska a Ukrajiny vyrazili na rokovania do Turecka, začnú sa večer
Delegácie Ruska aj Ukrajiny v stredu predpoludním vycestovali do Istanbulu, kde sa uskutočnia tretie priame rokovania znepriatelených krajín. Podľa agentúr Ukrinform a TASS by sa rozhovory mali začať o 19.00 h miestneho času (18.00 h SELČ), informuje TASR.
Ukrajinskú delegáciu povedie bývalý minister obrany Rustem Umerov, ktorý sa po minulotýždňovej rekonštrukcii vlády stal tajomníkom Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny. Z dekrétu prezidenta Volodymyra Zelenského vyplýva, že ukrajinská delegácia bude mať celkovo 14 členov. Zastupovať budú rad ukrajinských vojenských a civilných inštitúcií.
Zelenskyj v dekréte Umerova poveril „schvaľovať smernice ukrajinskej delegácie pre rokovania s medzinárodnými partnermi Ukrajiny a so zástupcami Ruskej federácie zamerané na dosiahnutie spravodlivého a trvalého mieru“.
Zloženie ruskej delegácie bude rovnaké ako počas predošlých rokovaní. Na jej čele bude stáť poradca ruského prezidenta Vladimir Medinskyj. Prítomní podľa TASS budú námestníci ministrov obrany, zahraničných vecí a zástupca generálneho štábu ozbrojených síl.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pred začiatkom rokovaní vyhlásil, že delegáciu čakajú „veľmi náročné rokovania“ týkajúce sa ďalších výmen vojnových zajatcov, návratu pozostatkov padlých vojakov a v prípade potreby aj ďalších otázok.
Pôjde o tretie priame rokovania znepriatelených strán od mája, keď sa uskutočnilo prvé stretnutie zástupcov Ruska a Ukrajiny po viac ako troch rokoch. Tieto rozhovory však neviedli k posunu k ukončeniu vojny na Ukrajine. Strany sa iba dohodli na rozsiahlej výmene vojnových zajatcov a padlých vojakov. Tie sa uskutočnili postupne v júni.
Správy z predchádzajúceho dňa 22. 7. 2025:
12:30 Ruské jednotky prenikli do mesta Pokrovsk, ktoré je dôležitým uzlom
Ruské jednotky prenikli do ukrajinského mesta Pokrovsk v Doneckej oblasti. Uviedol to pre web Ukrajinská pravda ukrajinský vojenský personál dislokovaný v meste. Ukrajinskí vojaci, s ktorými sa rozprávala Ukrajinská pravda, uviedli, že Rusi do mesta prenikli pred piatimi dňami. Podľa ukrajinskej skupiny vojenských analytikov v pondelok večer v Pokrovsku „pokračovala" čistiaca operácia zamerané proti sabotážnym oddielom.
„Pred niekoľkými dňami sa nepriateľ chopil príležitosti - využil oslabený stav pechoty jednej z brigád a nesprávne hodnotenie situácie na bojisku – a prenikol do mesta cez obec Zvirove. S krízou museli rýchlo bojovať statoční chlapci zo 155. samostatnej mechanizovanej brigády a 68. brigády horských strelcov, aby odvrátili potenciálnu katastrofu,“ uviedli analytici z DeepState.
Ukrajinské sily ruským útokom v smere na Pokrovsk odolávajú už rok a pol. V doterajších bojoch o Pokrovsk už Moskva podľa Kyjeva stratila viac ťažkej techniky ako počas druhej svetovej vojny v Stalingrade. Pokrovsk je dôležitým zásobovacím uzlom pre ukrajinské sily. Ak by sa ho Rusko zmocnilo, otvorilo by mu to cestu k mestu Dnipro.
9:00 Posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany budú financovať Nemecko a Nórsko
Nemecko a Nórsko budú spoločne financovať posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany. Zintenzívnia tiež vojenskú spoluprácu v severnom Atlantiku. Po stretnutí s nórskym premiérom Jonasom Gahrom Storem v Berlíne to vyhlásil nemecký kancelár Friedrich Merz. TASR o tom informuje na základe správ agentúr DPA a AFP.
Nemecko chce podporiť Ukrajinu ďalšími dvoma americkými systémami protivzdušnej obrany Patriot. Pôvodný plán bol kúpiť dva systémy z USA za približne miliardu eur. Keďže však nie sú okamžite k dispozícii, nemecká armáda najprv odovzdá Ukrajine dva zo svojich deviatich Patriotov a následne kúpi dva systémy pre vlastné potreby. Store uviedol, že finančný príspevok Nórska pri ich nákupe bude značný.
Šéfovia nemeckej a nórskej vlády tiež zdôraznili potrebu spolupráce svojich námorných síl v severnom Atlantiku. Vyzdvihli najmä dôležitosť vôd medzi Grónskom, Islandom a Britániou, ako aj medzi severným pobrežím Nórska a ním kontrolovaným Medvedím ostrovom a súostrovím Špicbergy (Svalbard).
SITA/Jens Buettner/dpa via AP
Nemecké a nórske ozbrojené sily spoločne cvičia a hliadkujú na moriach a „úzko spolupracujú v rámci regionálnych plánov NATO“, uviedli lídri vo vyhlásení. Obe krajiny preto posilnia „monitorovanie a kontrolu týchto strategických oblastí s cieľom čeliť potenciálnym hrozbám“.
Agentúra AFP pripomína, že počas studenej vojny NATO pozorne monitorovalo spomínané vody v severnom Atlantiku, keďže išlo o kľúčové trasy pre sovietske ponorky a vojenské lode smerujúce z arktických základní do Atlantického oceánu.
Správy z predchádzajúceho dňa 21. 7. 2025:
18:30 Británia vyzvala spojencov na 50-dňovú kampaň na vyzbrojenie Ukrajiny
Británia v pondelok vyzvala spojencov Kyjeva na 50-dňovú kampaň na vyzbrojenie Ukrajiny, aby využili nedávne ultimátum, ktoré Rusku na ukončenie vojny predložil americký prezident Donald Trump. Britský minister obrany John Healey na stretnutí kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny povedal, že ide o obrovskú príležitosť pre podporovateľov Kyjeva. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a DPA.
Trump pred týždňom vyjadril nespokojnosť so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom a varoval Rusko, že ak neukončí konflikt na Ukrajine do 50 dní, uvalí na jeho obchodných partnerov stopercentné sekundárne clá.
Healey v pondelok povedal, že spojenci musia využiť toto 50-dňové ultimátum na vyzbrojenie Ukrajiny pred rozhovormi s cieľom posilniť jej postavenie voči Rusku.
Trump okrem spomínaného varovania prisľúbil Ukrajine dodávky zbraní prostredníctvom NATO, za ktoré podľa neho zaplatia európski spojenci Kyjeva. Healey, ktorý predsedal 29. stretnutiu skupiny spoločne s nemeckým ministrom obrany Borisom Pistoriusom, povedal, že Británia podporuje túto politiku. „Urobíme všetko pre to, aby sme prispeli k jej úspechu,“ konštatoval.
Britský minister tiež oznámil, že Británia a Nemecko sa dohodli na spolupráci pri poskytovaní „kľúčových protilietadlových rakiet Ukrajine“.
Podľa Pistoriusa tieto dva štáty poskytnú 220.000 nábojov kalibru 35 milimetrov pre protilietadlové systémy Gepard, ktoré používa Ukrajina.
Kontaktná skupina pre obranu Ukrajiny, známa aj ako Ramsteinská skupina, vznikla 26. apríla 2022 na rovnomennej americkej leteckej základni v Nemecku. Ide o medzinárodnú platformu spolupráce, ktorej stretnutia sa konajú s cieľom koordinovať vojenskú pomoc pre Ukrajinu. Zahŕňa viac ako 50 krajín.
10:30 Rozsiahle ukrajinské útoky spôsobili komplikácie na letiskách v Moskve
Rozsiahle ukrajinské dronové útoky na Rusko v pondelok spôsobili chaos na dôležitých letiskách v Moskve. Tisíce cestujúcich čakali v dlhých radoch pre zrušené či meškajúce lety, uviedli ruské média. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
Na videách zverejnených ruskými médiami vidno, ako pasažieri spia na podlahe uprostred dlhých radov na letisku Šeremetievo - najrušnejšom v Rusku podľa počtu cestujúcich.
Ruské ministerstvo obrany upresnilo, že v noci na pondelok zostrelilo 117 dronov, z toho 30 nad Moskovskou oblasťou. V predchádzajúci deň zostrelilo 172 dronov, z toho opäť 30 nad Moskovskou oblasťou.
Federálna agentúra pre leteckú dopravu Rosaviacija počas noci na krátky čas zaviedla obmedzenia letov na hlavných moskovských letiskách Šeremetievo, Vnukovo, Domodedovo a Žukovskij.
Niekoľko tisíc ľudí uviazlo na ďalekom východe Ruska v dôsledku zrušenia letov do európskej oblasti krajiny. Medzitým boli nasadené mimoriadne vlaky, aby sa cestujúci vrátili do Moskvy z Petrohradu, uviedli ruské médiá.
V Moskve a v jej okolí žije vyše 21,5 milióna obyvateľov, pripomína Reuters.
7:30 Ukrajina čelila v noci ďalšiemu masívnemu útoku ruských síl
ukrajina čelila v noci na pondelok ďalšiemu masívnemu útoku ruských síl, do ktorého Moskva okrem dronov nasadila aj rakety. V Kyjeve si kombinovaný útok vyžiadal najmenej jednu obeť a spôsobil viacero požiarov. Terčom najväčšieho útoku od začiatku invázie bolo aj mesto Ivano-Frankivsk, administratívne centrum Ivanofrankivskej oblasti ležiacej na západe Ukrajiny. TASR o tom informuje na základe správ agentúr DPA a Reuters a ruskojazyčnej verzie BBC.
Podľa starostu Kyjeva Vitalija Klička záchranári a zdravotníci odstraňujú následky útoku v štyroch okresoch hlavného mesta. Pre cestujúcich bola z dôvodu poškodenia nadzemnej časti dočasne uzavretá stanica metra Lukjanivska. Poškodené boli aj komerčné budovy, obchody, obytné domy a materská škola.
Mnohí obyvatelia Kyjeva sa ponáhľali ukryť v staniciach metra. V meste bolo počuť výbuchy, keď jednotky protivzdušnej obrany odrážali útok. Viaceré ulice boli po nočnom útoku uzatvorené. Z technických dôvodov je dočasné obmedzená premávka na „červenej“ linke metra.
SITA/AP Photo/Efrem Lukatsky
Starosta Ivano-Frankivska Ruslan Marcinkiv na Facebooku informoval, že v dôsledku masívneho útoku Ruska bola poškodená civilná infraštruktúra a sú zranení. Ruské sily podľa neho použili rôzne typy rakiet, ako aj iránske útočné drony Šáhid. „Toto je najväčší útok od začiatku rozsiahlej invázie,“ uviedol Marcinkiv.
Masívnemu útoku dronmi bol podľa gubernátora Charkovskej oblasti Oleha Synehubova vystavené aj druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov, kam dopadlo najmenej 11 bezpilotných lietadiel. Bezprostredne neboli k dispozícii informácie o obetiach alebo škodách.
Operačné velenie poľských ozbrojených síl oznámilo, že v reakcii na aktivitu ruských vzdušných síl počas nočného útoku na ukrajinské mestá uviedlo letectvo do stavu pohotovosti a vyslalo do vzduchu stíhačky. Naposledy sa tak stalo 19. júla.
„Operačné velenie poľských ozbrojených síl monitoruje aktuálnu situáciu a sily a prostriedky pod jeho velením zostávajú plne pripravené na okamžitú reakciu,“ uvádza sa vo vyhlásení zverejnenom na sieti X.
Správy z predchádzajúceho dňa 20. 7. 2025:
13:00 Rusko hlási likvidáciu 93 dronov, Ukrajina zostrelila 18 z 57 útočných dronov
Ruská armáda v noci na nedeľu zlikvidovala 93 dronov, ktoré Ukrajina vyslala na útoky na ruskom území vrátane hlavného mesta Moskva. Podľa ruskej armády bolo ukrajinskými dronmi ohrozených desať regiónov, predovšetkým Brianska a Kurská oblasť, ktoré hraničia s Ukrajinou, uviedla agentúra DPA.
Zatiaľ nie sú hlásené žiadne vážne škody ani zranenia. Primátor Moskvy Sergej Sobianin na platforme Telegram informoval, že v oblastiach, kde dopadli trosky dronov, boli nasadené záchranné zložky. Podľa ruských médií jeden z dronov vrazil do výškového bytového domu v meste Zelenograd v metropolitnej oblasti Moskvy.
Z bezpečnostných dôvodov bola v noci na nedeľu a v nedeľu opakovane dočasne pozastavená prevádzka na štyroch moskovských letiskách – Šeremetievo, Domodedovo, Vnukovo a Žukovskij, informovala agentúra TASS s odvolaním sa na Federálnu agentúru pre leteckú dopravu (Rosaviacija). Táto situácia spôsobila veľké problémy ľuďom vracajúcim sa z dovoleniek do Moskvy.
Rovnaké obmedzenia sa dotkli aj letísk v Nižnom Novgorode, Kaluge a Jaroslavli. Lety do Moskvy nevypravili z Petrohradu či Krasnojarska.
Podobnému útoku z Ukrajiny čelilo Rusko aj predchádzajúcu noc a podľa DPA primátor Sobianin hlási útoky ukrajinských dronov takmer denne.
Ukrajina, ktorá sa už viac ako tri roky bráni vojne rozpútanej Ruskom, chce útokmi na ciele v ruskom vnútrozemí predovšetkým zasiahnuť vojenské zásoby protivníka. DPA pritom dodala, že škody a obete spôsobené ukrajinskými útokmi na území Ruska sú neporovnateľné s počtom mŕtvych, zranených a rozsiahlymi škodami, ktoré spôsobujú ruské útoky na Ukrajine.
Za uplynulých 24 hodín si rôzne ruské útoky na Ukrajine vyžiadali životy ďalších siedmich civilistov a najmenej 28 osôb pri nich utrpelo zranenia.
Ukrajinská armáda zároveň uviedla, že v noci na nedeľu zostrelila 18 z celkovo 57 dronov, vrátane útočných bezpilotných lietadiel typu Šáhid a návnad. Sedem ďalších dronov bolo zachytených systémami elektronického boja alebo zmizlo z radarov. Vo vyhlásení sa uvádza, že Rusko zvyčajne spolu s kamikadze dronmi vypúšťa aj návnady, aby nimi zahltilo ukrajinskú protivzdušnú obranu.
12:45 Ukrajinskí partizáni tvrdia, že zaútočili na železnicu v Tulskej oblasti
Ukrajinská partizánska skupina Ateš oznámila, že sabotovala železničnú trať v ruskej Tulskej oblasti, čím spôsobila „vážne narušenie“ ruskej logistiky. Referuje o tom web Kyiv Independent.
Podľa vyhlásenia na Telegrame partizáni zničili rozvodnú skriňu na trati pri meste Medvedky západne od Tuly. Túto železnicu údajne ruské jednotky využívajú na prepravu vojakov a zásob na fronty v Charkovskej a Sumskej oblasti na Ukrajine.
Sabotáž mala narušiť ruské zásobovacie trasy a spôsobiť meškania v dodávkach munície, zbraní a komponentov z tovární v Tule. Tieto tvrdenia nebolo možné nezávisle overiť. Skupina Ateš pravidelne podniká sabotáže na ruskom území aj v okupovaných častiach Ukrajiny, podobné útoky hlásila v marci aj z Luhanskej a Smolenskej oblasti.
Tulska oblasť, vzdialená asi 250 kilometrov od Sumskej oblasti, je častým cieľom ukrajinských dronových útokov a nachádza sa tu viacero vojenských priemyselných podnikov zásobujúcich ruskú armádu na fronte.
Správy z predchádzajúceho dňa 19. 7. 2025:
19:00 Austrália odovzdala Ukrajine prvú várku tankov M1A1 Abrams
Austrália odovzdala Ukrajine prvú várku z prisľúbených 49 tankov M1A1 Abrams americkej výroby, oznámil v sobotu ukrajinský minister obrany Denys Šmyhal s tým, že zvyšné budú dodané v nasledujúcich mesiacoch. Tanky sú podľa neho súčasťou balíka pomoci od Austrálie vo výške 245 miliónov dolárov, píše TASR.
„Väčšina zo 49 tankov je už v službe ukrajinských ozbrojených síl. Posledná várka bude dodaná v nasledujúcich mesiacoch,“ napísal Šmyhal na sieti Telegram.
Austrália tieto tanky prisľúbila Ukrajine v polovici vlaňajšieho októbra; čakalo sa, kým ich začiatkom tohto roka vyradí z vlastnej prevádzky. Niektoré médiá ale informovali, že dodávka sa oneskorila v dôsledku počiatočného odporu zo strany USA, napísal magazín Newsweek.
Okrem toho Canberra podľa denníka The Guardian plánuje v auguste vyslať do Európy aj lietadlo včasnej výstrahy Wedgetail s cieľom chrániť koridory, cez ktoré sa na Ukrajinu dodáva pomoc.
Ukrajina, ktorá sa od februára 2022 bráni invázii Ruska, sa do veľkej miery pri odrážaní útokov spolieha na vojenskú pomoc od západných spojencov. Austrália od začiatku vojny vyčlenila na pomoc Ukrajine viac ako 1,5 miliardy dolárov.
„Austrália stojí bok po boku s Ukrajinou,“ povedal ešte v piatok austrálsky minister obranného priemyslu Pat Conroy. Dodávka tankov M1A1 Abrams prišla v čase, keď Canberra rokuje o nezáväznom bezpečnostnom pakte s Kyjevom. Podobné dohody majú s Ukrajinou viac než dve desiatky krajín, uviedol The Guardian.
14:00 Ruské útoky si na Ukrajine vyžiadali najmenej troch mŕtvych
Dovedna troch ľudí pripravili v sobotu o život ruské útoky na Ukrajine, uviedli tamojšie úrady. Moskva medzitým musela nakrátko pozastaviť železničnú dopravu v juhoruskej Rostovskej oblasti po nočnom dronovom útoku Kyjeva, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
Dvaja ľudia zahynuli po tom, čo ruská raketa zasiahla Dnepropetrovskú oblasť v strednej časti Ukrajiny, dôležité priemyselné centrum, do ktorého nedávno vstúpili ruské jednotky.
Podľa oblastného gubernátora Serhija Lysaka útok zničil „ambulanciu, školu a kultúrnu inštitúciu“ v obci Vasylkivska a poškodil aj niekoľko súkromných domov a áut.
Podľa britského denníka The Guardian spustilo Rusko v sobotu nadránom svoj doposiaľ najrozsiahlejší útok na východoukrajinské mesto Pavlovhrad v Dnepropetrovskej oblasti. Dovedna šesťhodinové bombardovanie bolo najhoršie v histórii tohto mesta, napísal denník.
Pri nočnom dronovom útoku na ukrajinské prístavné mesto Odesa prišla okrem toho o život najmenej jedna osoba.
„V dôsledku útoku bola poškodená civilná infraštruktúra. Horí obytná výšková budova,“ napísal tamojší primátor Hennadij Truchanov na Telegrame.
Odesa, čiernomorský prístav zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO, je pravidelne terčom ruských útokov, pripomína AFP.
Rusko medzitým muselo v noci na sobotu na približne štyri hodiny pozastaviť vlakovú dopravu v južnej Rostovskej oblasti po útoku ukrajinského dronu, ktorý zranil jedného zamestnanca železníc.
Mnoho cestujúcich uviazlo a pozastavenie spôsobilo masívne meškanie vlakov v oblasti, ktorá hraničí s Ukrajinou.
Ruská armáda uviedla, že v sobotu zachytila šesť leteckých bômb a 349 dronov.
Rusko v posledných týždňoch zintenzívnilo svoje dronové a raketové útoky na Ukrajine a podľa dostupných informácií ruské pozemné jednotky na viacerých miestach frontu zaznamenali mierny postup, pričom však za cenu vysokých strát.
Aj táto situácia mala za následok, že spojenci Kyjeva prijali ďalší balík sankcií voči Rusku a zaviazali sa zintenzívniť svoju podporu pre Ukrajinu.
11:30 Rusko opäť zaútočilo na Ukrajinu dronmi a raketami, vyžiadalo si to obeť
Ruské raketové a dronové útoky na rôzne ciele na Ukrajine si v noci na sobotu vyžiadali najmenej jednu civilnú obeť, niekoľko zranených a materiálne škody na civilnej infraštruktúre, informovala britská stanica BBC, píše TASR.
Ukrajinské ministerstvo obrany v sobotu vo svojej rannej zvodke informovalo, že Rusko v noci vyslalo do útokov na rôzne ciele na Ukrajine 344 dronov typu Šáhid, 12 balistických rakiet Iskander-M/KN-23, osem rakiet Iskander-K s plochou dráhou letu a 15 rakiet Ch-101. Ukrajinskej armáde sa podarilo zneškodniť väčšinu dronov i rakiet - celkovo zlikvidovala 208 cieľov.
Podľa statusu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského boli počas noci na sobotu ruským útokom vystavené Donecká, Kirovohradská, Dnepropetrovská, Sumská, Chersonská, Volynská, Záporožská, Mykolajivská, Odeská a Žitomyrská.
Masívnym raketovým a dronovým útokom čelilo napr. mesto Pavlohrad v Dnepropetrovskej oblasti na stredovýchode Ukrajiny. Podľa šéfa regionálnej administrácie Serhija Lysaka boli pri útokoch vážne poškodené hasičská stanica, priemyselné podniky aj päťposchodový bytový dom.
Z juhoukrajinského prístavného mesta Odesa hlásia jednu obeť - ide o ženu, ktorá zomrela na následky zranení pri požiari v deväťposchodovom bytovom dome, ktorý zasiahla ruská raketa a kde oheň zachvátil štyri horné poschodia.
Požiar zlikvidovali hasiči spolu s dobrovoľníkmi, ktorí evakuovali obyvateľov z horiaceho bytového domu. Ukrajinská štátna služba pre mimoriadne situácie (DSNS) doplnila, že zranení boli traja civilisti. Prezident Zelenskyj neskôr informoval o šiestich zranených vrátane jedného dieťaťa.
Odeský primátor Hennadij Truchanov informoval, že na mesto útočilo viac ako 20 bezpilotných lietadiel.
Rusko v posledných týždňoch zintenzívnilo svoje dronové a raketové útoky na Ukrajine a podľa dostupných informácií ruské pozemné jednotky na viacerých miestach frontu zaznamenali mierny postup, pričom však za cenu vysokých strát.
Aj táto situácia mala za následok, že spojenci Kyjeva prijali ďalší balík sankcií voči Rusku a zaviazali sa zintenzívniť svoju podporu pre Ukrajinu.
Správy z predchádzajúceho dňa 18. 7. 2025
20:20 V Doneckej oblasti predlžujú zákaz vychádzania
V obciach v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, ktoré sa nachádzajú menej ako desať kilometrov od frontovej línie, predlžujú zákaz vychádzania. Zo svojich domovov nebudú miestni obyvatelia môcť vychádzať už od tretej popoludní do 11-tej dopoludnia. Ako informuje web Ukrajinská pravda, oznámil to šéf vojenskej administratívy oblasti Vadym Filaškin.
„V súlade s pokynom veliteľa Operačnej strategickej skupiny Chortycia som podpísal rozkaz na aktualizáciu zoznamu sídiel, ktoré sa nachádzajú menej ako desať kilometrov od frontu. V tejto časti Doneckej oblasti bude zákaz vychádzania platiť od 15:00 do 11:00, uviedol Filaškin.
Vo zvyšku územia oblasti, ktoré sa nachádza viac ako desať kilometrov od frontu, zostáva zákaz vychádzania platný od 21:00 do 5:00.
12:45 Ruské útoky na Ukrajine si vyžiadali šesť obetí
Najmenej šesť ľudí zahynulo v noci na piatok pri ruských útokoch na Ukrajine, oznámili tamojší predstavitelia. Ukrajinská protivzdušná obrana zneškodnila 35 ruských dronov, píše TASR podľa správy agentúry AFP.
Najnovšie útoky zabili najmenej troch ľudí v Dnepropetrovskej oblasti, ktorá je pod rastúcim tlakom ruských útokov. Tamojší gubernátor Serhij Lysak na platforme Telegram uviedol, že na mieste útoku v Kamjanskom rajóne vypukol požiar. „Poškodené boli administratívne budovy, obchod a súkromné domy,“ napísal Lysak. Pri ruskom útoku podľa neho zahynuli dve osoby - muž a žena.
Pri samostatnom dronovom útoku v spomínanej oblasti zahynul 52-ročný muž. Ďalšie tri obete hlásia z Doneckej, Chersonskej a Záporožskej oblasti. Gubernátor Záporožskej oblasti Ivan Fedorov na Telegrame oznámil, že obeťou ruského útoku je 64-ročný muž. Útok zasiahol obytnú oblasť, pričom vo viacerých budovách vypukol požiar.
Ukrajina tiež uviedla, že protivzdušná obrana zničila 35 dronov typu Šáhid. Rusko v uplynulých týždňoch zintenzívnilo svoje útoky na susednú Ukrajinu. Americký prezident Donald Trump v pondelok potvrdil, že USA dodajú Ukrajine systémy protivzdušnej obrany Patriot i ďalšie zbrane. Zároveň pohrozil Rusku uvalením sekundárnych sankcií v podobe stopercentných ciel na jeho obchodných partnerov, ak neukončí vojnu na Ukrajine do 50 dní.
Zneškodnenie dronov v piatok oznámilo aj ruské ministerstvo obrany, podľa ktorého protivzdušná obrana zničila 73 ukrajinských dronov nad viacerými oblasťami Ruska. Nad Moskovskou oblasťou zničila desať dronov, z ktorých tri smerovali na Moskvu, kde nakrátko prerušili prevádzku na troch letiskách.
9:30 Rusko tvrdí, že zničilo 73 ukrajinských dronov, útoky narušili prevádzku letísk
Ruská protivzdušná obrana v noci na piatok zneškodnila 73 ukrajinských dronov, z ktorých tri smerovali na Moskvu, oznámilo ministerstvo obrany. Federálny úrad pre leteckú dopravu (Rosaviacija) nakrátko pozastavil prevádzku na letiskách blízko hlavného mesta. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
Ministerstvo o zostrelení ukrajinských dronov informovalo na platforme Telegram, kde uviedlo, že najviac dronov - 31 - zneškodnila protivzdušná obrana v Brianskej oblasti hraničiacej s Ukrajinou. Nad územím Moskovskej oblasti zničili desať dronov, z toho tri smerom na Moskvu.
Moskovský primátor Sergej Sobianin na Telegrame oznámil zostrelenie troch dronov smerujúcich na Moskvu. Podľa Reuters sa nezmienil o žiadnych spôsobených škodách či obetiach po útokoch dronmi. Dodal však, že na miestach, kde dopadli úlomky zostrelených dronov, zasahujú záchranné zložky.
Ruský letecký úrad tiež nakrátko nariadil pozastavenie prevádzky na moskovských letiskách Domodedovo a Žukovskij. Po polnoci miestneho času pozastavili prevádzku aj na ďalšom moskovskom letisku - Vnukovo. Prevádzku následne ráno obnovili.
Ukrajinská strana sa k najnovším útokom dosiaľ nevyjadrila, konštatuje Reuters. Kyjev tvrdí, že ukrajinské údery na Rusko sú potrebné na zničenie infraštruktúry dôležitej pre úsilie Moskvy vo viac ako tri roky trvajúcej vojne proti Ukrajine.
Správy z predchádzajúceho dňa 17. 7. 2025:
18:00 Zelenskyj s Trumpom zvažujú veľkú dohodu o predaji a nákupe dronov a zbraní
Americký prezident Donald Trump a jeho ukrajinský náprotivok Volodymyr Zelenskyj uvažujú nad dohodou, na základe ktorej by Washington kúpil ukrajinské bezpilotné lietadlá testované na bojisku a Kyjev americké zbrane. Zelenskyj to uviedol pre denník New York Post v rozhovore zverejnenom vo štvrtok, informuje TASR podľa agentúry Reuters.
Zelenskyj potvrdil, že jeho posledné rozhovory s Trumpom sa týkali dohody, ktorá by obom krajinám pomohla posilniť ich letecké technológie. „Americký ľud potrebuje túto technológiu a vy ju potrebujete mať vo svojom arzenáli,“ vyhlásil Zelenskyj v rozhovore, ktorý sa uskutočnil v stredu.
Podľa ukrajinského lídra sú drony kľúčovým nástrojom pre Kyjev v boji proti ruskej invázii, ktorá začala vo februári 2022. Reuters dodáva, že ukrajinské bezpilotné lietadlá sú schopné zasiahnuť ciele až 1300 kilometrov hlboko na ruskom území.
„Budeme pripravení podeliť sa o tieto skúsenosti s Amerikou a ďalšími európskymi partnermi,“ dodal Zelenskyj. Ukrajina podľa neho rokuje tiež s Dánskom, Nórskom a Nemeckom.
Počas svojho prejavu v parlamente v súvislosti s vymenovaním novej ukrajinskej vlády oznámil Zelenskyj bližšie nešpecifikované budúce dohody so Spojenými štátmi, ktoré podľa neho Ukrajinu posilnia, dodáva Reuters.
SITA/AP Photo/Sean Murphy
14:15 Rusko tvrdí, že obsadilo ukrajinské dediny v troch oblastiach frontovej línie
Rusko vo štvrtok oznámilo, že sa zmocnilo ukrajinských dedín v troch rôznych oblastiach frontovej línie. Rozšírilo tak svoju letnú ofenzívu napriek výzvam Spojených štátov na ukončenie bojov. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Ruské ministerstvo obrany vo vyhlásení uviedlo, že jeho sily „oslobodili“ osady Popiv Jar vo východnej Doneckej oblasti, Dehťarne v severovýchodnej Charkovskej oblasti a mestečko Kamianske v južnej Záporožskej oblasti. Ukrajina sa k tvrdeniam Moskvy bezprostredne nevyjadrila.
V mestečku Kamianske na brehu rieky Dneper žilo pred konfliktom približne 2000 ľudí. Dehťarne je dedinka ležiaca pri ruských hraniciach. Popiv Jar je malá dedina južne od ukrajinského mesta Kramatorsk.
Podľa analýzy údajov amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW), ktorú uskutočnila agentúra AFP, boli územné zisky Ruska za tento mesiac najväčšie od novembra minulého roka.
SITA/Russian Defense Ministry Press Service via AP
11:20 Rusko odovzdalo Ukrajine telá 1000 vojakov
Rusko vo štvrtok odovzdalo Ukrajine telá 1000 padlých vojakov. Spolupracovník ruského prezidenta Vladimir Medinskij na platforme Telegram uviedol, že odovzdanie tiel je súčasťou dohody o výmene zajatcov, ktorú strany dosiahli na júnových rokovaniach v Istanbule. Ukrajina podľa Medinského vydala 19 mŕtvych ruských vojakov, píše TASR podľa správ agentúr AFP a Reuters.
Na rokovaniach v Turecku, ktoré sa uskutočnili 2. júna, sa znepriatelené strany nedohodli na prímerí vo viac ako tri roky trvajúcej vojne, avšak pristúpili na dohodu o veľkej výmene vojnových zajatcov.
„Na základe dohôd dosiahnutých v Istanbule bolo dnes Ukrajine odovzdaných ďalších 1000 tiel ukrajinských vojakov,“ napísal Medinskij, ktorého AFP označila za hlavného ruského vyjednávača.
Na Telegrame tiež zverejnil fotografie z procesu odovzdávania tiel. Rusko napriek tlaku zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa opakovane odmietlo výzvy na prímerie a pokračuje v intenzívnych útokoch na susednú Ukrajinu. Trump v uplynulých dňoch opakovane vyjadril nespokojnosť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a v pondelok varoval Rusko, že ak neukončí konflikt na Ukrajine do 50 dní, uvalí na jeho obchodných partnerov stopercentné sekundárne clá. Trump tiež oznámil nové dodávky zbraní na Ukrajinu.
7:40 Pri ruskom útoku na centrum mesta Dobropillja zahynuli dvaja ľudia
Najmenej dvaja ľudia zahynuli a 22 ďalších utrpelo zranenia pri ruskom útoku na východoukrajinské mesto Dobropiľľa. Rusko zasiahlo centrum mesta 500-kilogramovou kĺzavou bombou. TASR o tom informuje podľa agentúr DPA a AFP.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že v Dobropilli prebiehajú záchranné operácie. Terčom podľa jeho slov bol „obyčajný obchod a nákupná pasáž“. Útok označil za „strašný, nezmyselný teror“ a povedal, že „ruské údery nedávajú z vojenského hľadiska zmysel“.
Predpokladá sa, že pod troskami zasiahnutých budov môžu byť uväznení ďalší ľudia. Gubernátor Doneckej oblasti Vadym Filaškin na sociálnej sieti Telegram zverejnil zábery z útoku, na ktorých vidno viacero požiarov. V čase útoku bolo podľa neho námestie plné ľudí.
Dobropiľľa sa nachádza asi 20 kilometrov od frontovej línie severozápade od strategického mesta Pokrovsk, ktoré je cieľom ruskej ofenzívy na Donbase.
Správy z predchádzajúceho dňa 16. 7. 2025:
20:00 Podľa Zelenského sa Putin USA bojí, pretože Kyjev nebombarduje, keď sú tam americkí predstavitelia
Vladimír Putin sa USA bojí, vždy keď na Ukrajinu príde nejaký americký predstaviteľ, ruské rakety prestanú útočiť na Kyjev, povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. „Putin zámerne bombarduje civilistov, ale keď sú tu Američania, tak to nerobí," cituje z rozhovoru Zelenského pre Newsmax český portál Novinky.
Od pondelka je na Ukrajine splnomocnenec amerického prezidenta Donalda Trumpa Keith Kellogg. Hneď po jeho príchode prestali rozsiahle ruské útoky na Kyjev. „Ľudia o tom už aj vtipkujú, že by sme mali generálovi Kelloggovi dať ukrajinské občianstvo a nechať ho tu a že by nás Američania mali navštevovať častejšie," povedal v rozhovore Zelenskyj.
„Prezident Trump dal Putinovi šancu vojnu ukončiť. Vážne chcem veriť, že mu dal príležitosť. A vážne chcem veriť, že ak z toho Putin nevyvodí závery, prezident Trump na neho skutočne uvalí silné sankcie, ktoré nebude možné obísť," vyhlásil Zelenskyj. „Prezident Biden nebol schopný túto vojnu ukončiť. Mám dôveru, že prezident Trump to dokáže. To si myslím, že to bude ten hlavný rozdiel," uzavrel Zelenskyj.
11:30 Rusko vypustilo stovky dronov, hlásia po útokoch dvoch mŕtvych
Najmenej dvaja ľudia prišli o život a ďalších 15 utrpelo zranenia pri ruských nočných útokoch na Ukrajinu, uviedli v stredu miestne úrady. Rusko podľa ukrajinských vzdušných síl vypustilo proti Ukrajine 400 dronov a jednu balistickú raketu. Ich cieľom sa stali predovšetkým mestá Charkov, Kryvyj Rih a Vinnycia. Obete hlásili z oblasti mesta Kupjansk severovýchodne od Charkova. Ruské údery zasiahli aj energetickú infraštruktúru, píše TASR podľa správ agentúr Reuters a AFP.
Rusko podniklo kombinovaný útok iba deň po tom, čo americký prezident Donald Trump pohrozil Moskve uvalením sekundárnych sankcií v podobe stopercentných ciel na jej obchodných partnerov, ak neukončí vojnu na Ukrajine do 50 dní.
Ruské údery si vyžiadali osem zranených vo Vinnyckej oblasti, uviedlo ukrajinské ministerstvo vnútra. Ďalších troch zranených hlásili z Charkova, druhého najväčšieho mesta na Ukrajine, kde v priebehu 2O minút dronového útoku došlo k najmenej 17 výbuchom. Starosta Kryvého Rihu zase uviedol, že po zničení priemyselnej budovy ruskými raketami a dronmi bojuje o život 17-ročný chlapec.
„To sa ešte nikdy nestalo. Balistická raketa a 28 dronov typu Šáhid súčasne,“ napísal na Telegrame starosta a súčasne šéf mestskej správy Olexandr Vilkul. Kryvyj Rih je rodné mesto ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a terčom ruských útokov sa stáva pravidelne, podobne ako Charkov.
Zásah energetickej infraštruktúry v Kryvom Rihu potvrdil aj Zelenskyj. „Teraz robíme všetko pre to, aby sme všetko obnovili. Dodávky elektriny budú obnovené v priebehu dňa,“ uviedol na Telegrame.
Starosta Kyjeva Vitalij Kličko oznámil, že v metropole istý čas počas noci pracovali jednotky protivzdušnej obrany. Hlásené neboli žiadne obete ani škody.
Rusko spustilo inváziu na Ukrajinu 24. februára 2022. V posledných dňoch svoje útoky zintenzívňuje a proti susednej krajine vypúšťa každú noc stovky dronov a desiatky rakiet. Práve tieto útoky uviedol Trump tento týždeň ako dôvod svojho rozhodnutia schváliť dodávky zbraní vrátane systémov protivzdušnej obrany pre Ukrajinu.
„Rusko nemení svoju stratégiu - a aby sme mohli účinne čeliť tomuto teroru, musíme systematicky posilňovať našu obranu: viac systémov protivzdušnej obrany, viac stíhačiek a viac odhodlania - aby Rusko pocítilo našu odpoveď,“ dodal Zelenskyj.
10:00 Rusko čoraz častejšie používa na Ukrajine chemické zbrane, varuje Kallasová
Rusko čoraz intenzívnejšie používa chemické zbrane na Ukrajine s cieľom spôsobiť čo najväčšiu bolesť a utrpenie a donútiť krajinu kapitulovať. Ako referuje web Politico, v utorok to vyhlásila šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová.
Estónska politička po zasadnutí ministrov zahraničných vecí v Bruseli uviedla, že podľa nemeckých a holandských spravodajských služieb použila Moskva od začiatku invázie chemické zbrane v najmenej 9-tisíc prípadoch a ich nasadenie sa stupňuje.
„Ako hovoria spravodajské služby, intenzita rastie a je to veľmi, veľmi znepokojujúce. Ukazuje to, že Rusko chce spôsobiť čo najviac bolesti a utrpenia, aby Ukrajina kapitulovala. Je to naozaj... neznesiteľné,“ povedala Kallasová. Pripomenula, že Rusko je signatárom a ratifikovalo Dohovor o zákaze chemických zbraní z roku 1993.
Kallasovej vyjadrenia zvyšujú znepokojenie v Európskej únii, kde narastá znepokojenie z eskalácie ruských útokov na Ukrajinu, vrátane masívnych nočných raketových náletov. Situácia viedla amerického prezidenta Donalda Trumpa k oznámeniu, že podporí zákon o uvalení prísnych ciel na ruský export, ak Putin do 50 dní neukončí útoky.
Kallasová privítala možnosť dodávok ďalších zbraní pre Ukrajinu, no zdôraznila, že Európa by chcela, aby USA niesli časť bremena. „Ak za tieto zbrane platíme, je to naša, čiže európska podpora,“ dodala.
Správy z predchádzajúceho dňa 15. 7. 2025:
11:25 Trump zvažoval, že Ukrajine dodá rakety Tomahawk, uvádza The Washington Post
Americký prezident Donald Trump pôvodne zvažoval, že Ukrajine dodá aj riadené rakety dlhého doletu Tomahawk ako spôsob nátlaku na Rusko. V stĺpčeku v americkom denníku The Washington Post (WP) to v utorok uviedol redaktor David Ignatius s odvolaním sa na nemenované zdroje. Podľa nich by Trump mohol dať Ukrajine tiež súhlas na použitie amerických taktických rakiet ATACMS, ktoré má Kyjev k dispozícii, s cieľom udrieť hlboko na území Ruska, informuje TASR.
Trump v pondelok potvrdil dohodu o dodávkach zbraní v hodnote niekoľkých miliárd dolárov na Ukrajinu prostredníctvom NATO, za ktoré podľa neho zaplatia európski spojenci Kyjeva. Súčasťou dodávok budú systémy protivzdušnej obrany Patriot, rakety i ďalšia munícia. Zároveň vyjadril nespokojnosť so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom a varoval Rusko, že ak neukončí konflikt na Ukrajine do 50 dní, uvalí na jej obchodných partnerov stopercentné sekundárne clá.
#BREAKING Trump may allow Ukraine to use ATACMS missiles against targets deep inside Russia - The Washington Post pic.twitter.com/e36QehxRv2
— Global Watch (@GlobalWatch__) July 15, 2025
Ignatius, ktorý je podľa britskej stanice BBC považovaný za jedného z najpovolanejších novinárov píšucich pre WP o Ukrajine a Rusku, v názorovom stĺpčeku o najnovších Trumpových krokoch uviedol, že ešte v piatok sa diskutovalo aj o zahrnutí rakiet s plochou dráhou letu Tomahawk, ktorými USA nedávno zaútočili na iránske jadrové zariadenie Isfahán, do dodávok vojenskej pomoci Ukrajine.
„Ak by boli vypálené z Ukrajiny, mohli by zasiahnuť Moskvu a Petrohrad. Tomahawky sú však zatiaľ mimo zoznamu dodávok, ako mi bolo povedané. Mohli by byť nasadené neskôr, ak bude chcieť Trump dosiahnuť ešte väčší vplyv,“ napísal americký novinár.
Americký prezident sa podľa nemenovaných zdrojov rozhodol pohroziť Rusku sankciami a poskytnúť Ukrajine zbrane z troch dôvodov: domnieva sa, že ho Putin nerešpektuje a úsilie o mier iba predstiera, pričom ignoruje výzvu na prímerie; videl účinnosť vojenskej sily USA pri použití rakiet Tomahawk, popri využití neviditeľných bombardérov B-2 proti Iránu; a nazdáva sa, že Putin bude súhlasiť s rozhovormi len pod hrozbou väčšej sily.
Šéf Bieleho domu sa údajne počas nedávneho telefonického rozhovoru opýtal ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, prečo Ukrajina ešte nezasiahla ruské hlavné mesto Moskva.
„Trumpovo odhodlanie zatlačiť na Putina bolo vyjadrené v minulotýždňovom rozhovore so Zelenským, povedal mi zdroj. Trump sa Zelenského opýtal, prečo neudrel na Moskvu. 'Môžeme, ak nám dáte zbrane,' odvetil Zelenskyj. Trump odpovedal, že Ukrajina musí vyvinúť väčší tlak na Putina, a to nielen na Moskvu, ale aj na Petrohrad,“ napísal Ignatius.
Novinár tvrdí, že Trump by v rámci vojenskej pomoci Ukrajine mohol dať Kyjevu povolenie používať aj niektoré výkonné útočné zbrane. Takéto rozhodnutie by podľa jedného zo zdrojov pravdepodobne zahŕňalo súhlas na použitie 18 taktických balistických rakiet ATACMS, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú na Ukrajine. Maximálny dolet majú 300 kilometrov, avšak USA ho zatiaľ pre Ukrajinu obmedzujú. Moskva ani Petrohrad by nimi ohrozené neboli, ale rakety by dokázali zasiahnuť vojenské základne, letiská a zásobovacie sklady pomerne hlboko v Rusku. Balík by mohol zahŕňať aj ďalšie rakety ATACMS, dodal Ignatius.
8:35 Zelenskyj plánuje vymenovať Šmyhaľa do funkcie ministra obrany
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok vo svojom večernom príhovore navrhol pri reorganizácii vlády vymenovať jej súčasného predsedu Denysa Šmyhaľa do funkcie ministra obrany. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Reuters a AFP.
„Bohaté skúsenosti Denysa Šmyhaľa budú určite zužitkované vo funkcii ministra obrany Ukrajiny. Práve v tejto oblasti sú v súčasnosti zdroje krajiny na maxime, úlohy sú na maxime a je tu veľká zodpovednosť,“ vyhlásil Zelenskyj.
Úradujúci minister obrany Rustem Umerov v súčasnosti zastáva zároveň aj funkciu hlavného vyjednávača Ukrajiny pri rokovaniach s Ruskom, pričom sa očakáva jeho vymenovanie za ukrajinského veľvyslanca v Spojených štátoch. Šmyhaľ zastáva funkciu premiéra od marca 2020, čím sa stal najdlhšie slúžiacim predsedom vlády od získania nezávislosti Ukrajiny v roku 1991.
Zelenskyj v pondelok v rámci reorganizácie „vlády na obnovu Ukrajiny“ nominoval na post premiérky ministerku hospodárstva a prvú podpredsedníčku vlády Juliju Svyrydenkovú. Tá oznámila, že by v novej funkcii navrhla ďalšie dosiaľ neznáme personálne zmeny vo vláde.
„Som vďačná prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému za jeho dôveru – a za možnosť slúžiť Ukrajine v tomto rozhodujúcom období,“ uviedla Svyrydenková vo vyhlásení na sociálnych sieťach a dodala, že sa chce zamerať na pokračovanie v deregulácii, znižovanie byrokracie, ochranu podnikov a obmedzenie nekritických výdavkov, aby sa dosiahla „úplná koncentrácia štátnych zdrojov“ na obranu a povojnovú obnovu.
Vymenovanie Svyrydenkovej za premiérku i prestavbu vlády musí odobriť parlament. Vzhľadom na širokú podporu Zelenského sa nepredpokladá, že by nominácia narazila na odpor, poznamenala AFP.
Správy z predchádzajúcich dní si môžete prečítať tu: