európska únia musí byť v oblasti obrany suverénnejšia a schopná reagovať na bezpečnostné hrozby vlastnými silami, zdôraznili lídri členských štátov vo štvrtok na summite v Bruseli. V prijatých záveroch vyzvali na významné zvyšovanie obranných výdavkov, posilnenie európskeho obranného priemyslu a užšiu spoluprácu pri vývoji a obstarávaní vojenských kapacít, informuje osobitný spravodajca TASR.

„Ruská agresívna vojna proti Ukrajine a jej dôsledky pre európsku a globálnu bezpečnosť v meniacom sa prostredí predstavujú pre Európsku úniu existenčnú výzvu,“ píše sa tiež v prijatých záveroch.

Európska rada pripomenula, že silnejšia a schopnejšia Únia v oblasti bezpečnosti a obrany pozitívne prispeje k transatlantickej aj globálnej bezpečnosti, bude dopĺňať NATO a pre jeho členov naďalej zostáva základom ich kolektívnej obrany. Lídri tiež apelovali na ďalšie významné zvyšovanie výdavkov na obranu a bezpečnosť a na efektívnejšie spoločné investície v súlade so záväzkami z tohtotýždňového summitu NATO. 

Predstavitelia členských štátov privítali tiež prijatie nového nástroja SAFE (Security Action For Europe) a očakávané aktivovanie tzv. národných únikových klauzúl v rámci Paktu stability a rastu. 

ER zdôraznila aj nevyhnutnosť posilniť európsku zbrojnú technologickú a priemyselnú základňu vrátane rozšírenia výroby, spoločného obstarávania, harmonizácie požiadaviek a štandardizácie.

V nadväznosti na politickú dohodu dosiahnutú v Rade o návrhu Programu európskeho obranného priemyslu (EDIP) Európska rada naliehavo vyzvala Európsky parlament a Radu EÚ, aby urýchlene ukončili rokovania. Taktiež ich nabáda, aby pokročili v súvislosti s návrhmi týkajúcimi sa takzvaného Omnibusu obrannej pripravenosti. Ide o balík procedúr umožňujúcich rýchlejšie investície a promptnejšiu reakciu Únie na súčasné bezpečnostné výzvy, vysvetlila pred časom eurokomisia.

Lídri ďalej poverili Komisiu a vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaju Kallasovú vypracovaním podrobného plánu, ktorý by mal viesť k dosiahnutiu obranných cieľov EÚ do roku 2030. Požiadali ich tiež na „predloženie ďalších návrhov na posilnenie vojenskej mobility“, čo Komisia plánuje urobiť na jeseň. Ďalej vyzvali na posilňovanie partnerstiev s podobne zmýšľajúcimi krajinami.

V záveroch bolo zdôraznené, že uvedené veci sa nedotýkajú osobitného charakteru bezpečnostnej a obrannej politiky niektorých členských štátov a zohľadňujú bezpečnostné a obranné záujmy všetkých členských štátov v súlade so zmluvami.