dôvodom sú obavy z možného sledovania či kybernetických útokov, najmä zo strany Izraela, tvrdí spravodajský web The Times of Israel (TOI), píše TASR.
Podľa iránskej tlačovej agentúry Fars dostali úradníci pokyn nepoužívať žiadne zariadenia, ktoré sú pripojené k verejným internetovým alebo telekomunikačným sieťam. Opatrenie má zabrániť potenciálnemu úniku citlivých údajov alebo sledovaniu ich pohybu.
V správe agentúry Fars sa neuvádza, ako bude v praxi tento zákaz presadzovaný, ani akých technológií konkrétne sa týka. K jeho vydaniu však došlo v čase zvýšeného napätia medzi Iránom a Izraelom, ktoré sa navzájom obviňujú z počítačových útokov i diverzných operácií.
Denník The New York Times (NYT) vo svojom článku poukázal na podobnosť scenárov, aké Izrael používa v Iráne, a tým, ktorý použil na jeseň minulého roka, keď zdecimoval libanonské proiránske hnutie Hizballáh a výrazne znížil jeho vojenský arzenál.
„Je to rovnaký scenár ako pri Hizballáhu: cieľom je odstrániť najvyššie velenie,“ povedala Randa Slimová, analytička z Middle East Institute vo Washingtone. „Ide o cielené atentáty na vysokých predstaviteľov,“ uviedla na margo eliminácie niekoľko vysokopostavených generálov iránskych ozbrojených síl.
NYT podotkol, že Izrael takto postupuje aj v palestínskom Pásme Gazy, kde sa snaží zlikvidovať ľudí vo vedení radikálneho proiránskeho hnutia Hamas a očakáva, že takto zničí schopnosť Hamasu odpaľovať rakety do Izraela.
Minulú sobotu večer Izrael zaútočil na stretnutie velenia jemenských povstalcov - húsíov -, na ktorom bol aj náčelník ich generálneho štábu. Výsledok útoku zatiaľ nie je známy, ale Izrael v máji pohrozil, že vodcu húsíov „zneutralizuje“.
Všetky tri organizácie – Hamas, Hizballáh aj húsíovia – sú dlhodobo považované za tzv. zástupné (proxy) sily, teda prvú líniu obrany Iránu v prípade vojny s Izraelom. V súčasnosti sú tieto subjekty výrazne oslabené - preto aj neodpovedali na izraelský útok na Irán ničím viac ako ostrými vyhláseniami. Ani milície spriaznené s Iránom v Iraku zatiaľ nijako nereagovali.
Analytici však upozorňujú, že tieto sily sú milíciami a nemajú silu otvorene čeliť izraelskej armáde — môžu sa spoliehať iba na partizánske taktiky, doplnil NYT.
Na rozdiel od nich je Irán iný prípad, upozorňujú experti. S populáciou nad 90 miliónov ľudí má jednu z 20 najväčších armád na svete - s takmer miliónom vojakov v aktívnej službe. Skutočnosť, že Irán dokázal odpáliť balistické rakety na Tel Aviv a iné ciele v Izraeli — hoci mnohé boli zachytené izraelskou protivzdušnou obranou — dokazuje, že ide o oveľa silnejšieho protivníka.
NYT pripúšťa, že izraelské útoky na vojenskú infraštruktúru Iránu pravdepodobne znížili počet rakiet, ktoré bol Irán schopný odpáliť späť — podobne ako pri Hizballáhu. V oboch prípadoch však týmto útokom predchádzali roky intenzívnej spravodajskej práce vrátane nasadenia agentov v teréne.
Kritici rozhodnutí izraelského vedenia upozorňujú, že po eliminácii Hamasu a Hizballáhu „je Izrael čoraz odvážnejší, možno až neopatrný.“ Varujú preto, že ak by sa pokúsil uplatniť rovnaký postup proti omnoho silnejšiemu nepriateľovi - Iránu, riziko regionálneho konfliktu by dramaticky vzrástlo.
„Doteraz mu (Izraelu) to vychádzalo, ale Irán nie je Hamas ani húsíovia – je to oveľa väčšia ryba,“ upozornil Bádir as-Saíf, profesor histórie na Kuvajtskej univerzite.