Správy zo 4. 5. 2025:
12:00 Ruský útok na Kyjev zranil 11 osôb, Zelenskyj vyzýva na dlhodobejšie prímeri
Pri nočnom ruskom dronovom útoku na ukrajinskú metropolu utrpelo zranenia najmenej 11 ľudí vrátene dvoch detí, uviedli tamojšie orgány. Prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu vyzval na skutočné prímerie trvajúce najmenej jeden mesiac, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.
Ukrajinský líder tak zopakoval svoje výzvy na dlhšie zastavenie bojov v rámci tejto viac ako trojročnej vojny. „Rusi vyzývajú na prímerie... a pritom každý deň útočia na Ukrajinu. Je to cynizmus najvyššej úrovne: len tento týždeň Rusko použilo proti Ukrajine viac ako 1180 útočných dronov, 1360 riadených leteckých bômb a 10 rakiet rôznych typov,“ uviedol Zelenskyj na platforme X.
„Ak nastane prímerie, tak nie na ich sviatky, ale na každý deň,“ dodal odkazujúc na pondelkové vyhlásenie ruského prezidenta Vladimira Putina ohľadom prímeria počas osláv Dňa víťazstva nad fašizmom. Malo by trvať od 8. do 11. mája.
Podľa ukrajinských orgánov spôsobili padajúce úlomky zostrelených dronov v Kyjeve požiare viacerých obytných domov a áut. Ukrajinská armáda uviedla, že jej jednotky protivzdušnej obrany v noci zostrelili 69 zo 165 ruských dronov. Moskva sa k útoku bezprostredne nevyjadrila.
SITA/AP Photo/Efrem LukatskyKyjev, 4. 5. 2025
8:30 Ukrajinci zničili druhé ruské lietadlo za deň, tentoraz na Kryme
Ukrajinské sily v priebehu soboty zacielili na dve ruské vojenské lietadlá. Ako referuje web espreso.tv, po zničení stíhačky Su-30 pomocou námorného dronu nad Čiernym morom sa druhý podobný prípad udial na okupovanom Kryme.
„Zostrelenie ruského vojenského lietadla naším námorným dronom bolo brilantné. Dôkaz ukrajinských schopností. Okrem toho naša armáda veľmi presne vykonala operáciu proti vojenským objektom na území Krymu. Mínus jedno ďalšie, druhé, ruské lietadlo za deň,“ uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo večernom videoprejave.
espreso.tvNámorný dron Magura
Zelenskyj predtým vybraným médiám vrátane agentúry AFP povedal, že nevie zaručiť, že svetoví politici budú 9. mája v bezpečí na Putinovej prehliadke v Moskve. Následne indický premiér a tamojší minister obrany zrušili predtým dohodnuté návštevy podujatia.
Objavili sa aj správy o zdravotných problémoch slovenského premiéra Roberta Fica a srbského prezidenta Aleksandara Vučiča, ktorí sa do Moskvy tiež chystali.
Správy z predchádzajúcich dní si môžete prečítať tu.
Správy z predchádzajúceho dňa 3. 5. 2025:
18:10 Kyjev zničil ruskú stíhačku Su-30 pomocou námorného dronu
Špeciálna jednotka Hlavného spravodajského riaditeľstva ukrajinského ministerstva obrany (HUR) v spolupráci s Ukrajinskou bezpečnosťou službou (SBU) a ukrajinskou armádou v piatok zničili v Čiernom mori ruskú stíhačku Su-30.
Ako referuje web espreso.tv s odvolaním sa na HUR, akcia sa podarila vďaka útoku morského dronu Magura. Údajne to bolo vôbec prvé takéto zničenie bojového lietadla námorným dronom na svete. Útok vykonali raketou z bezpilotnej námornej platformy Magura.
Ruské viacúčelové stíhacie lietadlo, ktorého cena sa odhaduje na približne 50 miliónov dolárov, vzbĺklo vo vzduchu a nakoniec sa zrútilo do mora.
„K úspešnému útoku na nepriateľské bojové lietadlo došlo v oblasti neďaleko prístavu v meste Novorossijsk, kde Moskva ukrýva zvyšky svojej Čiernomorskej flotily,“ skonštatovalo HUR.
11:00 Rusko prišlo o ďalších takmer 1 200 vojakov
V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 955 470 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl. Počas piatka prišli Rusi o 1 170 vojakov, štyri tanky, 126 dronov, 48 delostreleckých systémov a 121 vozidiel a autocisterien.
Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 10 745 tankov, 22 369 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 47 003 vozidiel a autocisterien, 27 234 delostreleckých systémov, 1 375 odpaľovacích raketových systémov, 1 153 systémov protivzdušnej obrany, 335 vrtuľníkov, 370 lietadiel, 34 665 dronov, 3 197 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 870 kusov špeciálnej techniky.
8:40 Pri ruských útokoch na Charkov utrpelo zranenia najmenej 47 ľudí
Ruské útoky bezpilotnými lietadlami na druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov zranili v piatok večer 47 ľudí. Na Telegrame to uviedla polícia Charkovskej oblasti.
Gubernátor regiónu Oleh Syniehubov predtým referoval, že pri útokoch bolo zranených približne 50 ľudí vrátane 11-ročného dievčaťa. „Vypukli požiare. Pri útokoch dronmi boli poškodené obytné budovy, civilná infraštruktúra a autá,“ dodal.
Útoky nastali niekoľko hodín po tom, ako ruské útoky na mesto Záporožie zranili viac ako 20 ľudí.
SITA/Ukrainian Emergency Service via APCharkov, 3. 5. 2025
„Najvážnejšie následky sú v Novorossijsku, kde boli poškodené tri bytové domy. V dôsledku toho boli podľa predbežných údajov zranení štyria ľudia – dvaja dospelí a dve deti,“ napísal.
Rusko oznámilo trojdňové prímerie na Ukrajine, ktoré sa zhoduje s budúcotýždňovými oslavami víťazstva v druhej svetovej vojny. Kyjev to odsúdil ako „manipuláciu“ slúžiacu „len pre prehliadku“, ktorú Kremeľ každoročne organizuje na Červenom námestí v Moskve.
Správy z predchádzajúceho dňa 2. 5. 2025:
20:31 Ukrajinské sily údajne zadržali viacerých občanov Toga bojujúcich za Rusko
Ukrajinské ozbrojené sily zajali viacerých občanov Toga, ktorí bojovali na Ukrajine na strane ruskej armády. Uviedli to v piatok úrady tejto malej západoafrickej krajiny, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.
Tamojšie ministerstvo zahraničných vydalo vyhlásenie, v ktorom tvrdí, že väčšina Togčanov, a to najmä mladých študentov, odišla zo svojej vlasti za štipendiami, ktoré im údajne ponúkali ruské inštitúcie.
Rezort vyzval svojich občanov, obzvlášť mladých ľudí, ktorí chcú študovať v zahraničí, aby boli „maximálne ostražití“. Apeloval na nich, aby si vždy najskôr overili pravosť ponúkaných štipendií a pred odchodom do zahraničia, obzvlášť do Ruska, sa obrátili na príslušné úrady a získali tak bezpečné informácie.
AFP pripomína, že popredná togská organizácia na ochranu ľudských práv Hnutie Martina Luthera Kinga (MMLK) upozornila v marci tamojšie úrady na prípad istého togského študenta, ktorý bol zajatý na bojisku a uväznený na Ukrajine.
Muž podľa jej vyhlásenia získal študijné víza na ruskom veľvyslanectve a následne v auguste 2024 odišiel do Ruska. „Po príchode do Ruska bol nútený vstúpiť do armády a odísť bojovať na front do Ukrajiny. Práve tam bol vážne zranený, zajatý a uvrhnutý do väzenia,“ uviedlo MMLK.
V ostatných mesiacoch bolo medializovaných viacero prípadov Afričanov bojujúcich na Ukrajine na strane ruských síl. Často išlo o študentov či bývalých väzňov, a to najmä z Konžskej demokratickej republiky, Kamerunu a Beninu.
16:35 Ruský útok na Záporožie si vyžiadal 29 zranených, Ukrajina útočila na Krym
Na 29 sa zvýšil počet zranených, ktorých si vyžiadal v noci na piatok ruský dronový útok na juhoukrajinské mesto Záporožie. Oznámili to tamojšie úrady, pričom ukrajinský gubernátor Záporožskej oblasti Ivan Fedorov obvinil ruské sily z útokov na civilné ciele, píše TASR podľa správy agentúry DPA.
„Boli poškodené obytné budovy, univerzita aj infraštruktúrne zariadenie," napísal Fedorov v piatok na platforme Telegram. Predtým informoval aj o požiari, ktorý v dôsledku útoku zachvátil v meste viacero budov.
Ukrajinské vzdušné sily medzičasom hlásili aj ďalšie škody spôsobené nočnými dronovými útokmi v Doneckej a Dnepropetrovskej oblasti. Rusko podľa nich na ukrajinské územie útočilo celkovo približne 150 dronmi, z ktorých však väčšinu zneškodnili.
Ukrajina zase údajne dronmi útočila na Ruskom anektovaný Krymský polostrov. Ruské médiá i miestni obyvatelia hlásili streľbu a výbuchy v blízkosti tamojších leteckých základní, najmä v okolí prístavného mesta Sevastopol, kde sa v noci opakovane ozývali sirény.
Ruské ministerstvo obrany v piatok ráno informovalo, že zachytilo 121 ukrajinských bezpilotných lietadiel vrátane 89 nad Krymom. DPA uvádza, že hoci tieto údaje nie je možné nezávisle overiť, naznačujú značný rozsah útokov na oboch stranách. Ruské ministerstvo informovalo aj o desiatich odrazených útokoch dronmi vypustenými z oblasti Čierneho mora s cieľom zasiahnuť Krym.
Moskvou dosadený gubernátor Sevastopola Michail Razvožajev uviedol, že išlo o vôbec najväčší ukrajinský útok na mesto v tomto roku. Podľa jeho slov však nespôsobil nijaké škody. Ukrajina sa dosiaľ k správam o útokoch na Krym nevyjadrila.
09:15 Ruský dronový útok na Záporožie si vyžiadal najmenej 14 zranených
Ruský dronový útok, ku ktorému došlo vo štvrtok neskoro večer, spôsobil požiar niekoľkých budov v meste Záporožie na juhovýchode Ukrajiny. Zranenia utrpelo najmenej 14 ľudí, uviedol gubernátor Záporožskej oblasti Ivan Fedorov. TASR informuje podľa agentúry Reuters.
Podľa Fedorova si štvrtkový dronový útok nevyžiadal obete na životoch. Na platforme Telegram tak spresnil predchádzajúce informácie, ktoré hovorili o jednej obeti, tie sa však napokon nepotvrdili.
Jedného muža, ktorý zostal uviaznutý pod troskami, sa podarilo vyslobodiť živého, dodal Fedorov. Deväť zranených previezli do nemocnice.
Podľa Fedorova uskutočnili ruské sily na mesto Záporožie najmenej desať útokov, ktorých cieľom boli súkromné domy, výškové bytové domy, vzdelávacie inštitúcie a zariadenia infraštruktúry.
Na snímkach kolujúcich na internete bolo vidieť horiacu budovu a záchranné tímy, ktoré sa predierajú troskami či sa šplhajú po stenách poškodených budov po predĺžených rebríkoch. Na jednej fotografii bol zobrazený záchranný tím, ako odnáša zraneného muža do bezpečia, dodáva Reuters.
09:02 FSB údajne pripravuje na 9. mája teroristické útoky v ruských regiónoch
Na pokyn Federálnej bezpečnostnej služby (FSB), niekdajšej KGB, pripravujú v niekoľkých regiónoch v Rusku teroristické útoky na 9. mája počas osláv Dňa víťazstva, aby z nich mohli obviniť Ukrajinu.
Referuje o tom medzinárodná spravodajská komunita InformNapalm s odvolaním sa na informácie získané od tajných služieb.
Zároveň sa podľa spravodajských predstaviteľov vynakladá maximálne úsilie na to, aby sa prehliadka v Moskve uskutočnila bez incidentov.
Mestami, kde by sa mohli uskutočniť údajné teroristické operácie, sú vraj Chabarovsk či Ulan-Ude. „Cieľom je obviniť Ukrajinu z nerozlišujúcich útokov na civilné obyvateľstvo, narušiť americké 'mierové iniciatívy' a využiť tieto zámienky na mobilizáciu dodatočných zdrojov z ruských oblastí,“ uvádza sa v správe.
Podľa tajných služieb vraj FSB pôvodne zvažovala plány na podobné teroristické útoky v Moskve. Neskôr sa však ruské špeciálne služby rozhodli, že situácia by sa mohla vymknúť spod kontroly, a tak to chcú skúsiť vo vzdialenejších regiónoch.
07:36 Rusko za uplynulý deň stratilo ďalších viac ako 1 100 vojakov
Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 110 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 954 300, uviedol v piatok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o deväť tankov, päť obrnených bojových vozidiel pechoty a 50 delostreleckých systémov.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 741 tankov, 22 369 obrnených bojových vozidiel pechoty a 27 186 delostreleckých systémov.
00:17 Ukrajina zmarila pokus o vraždu aktivistu Serhija Sternenka
Ukrajina zamedzila pokusu o zavraždenie prominentného aktivistu, právnika a videoblogera Serhija Sternenka, uviedla vo štvrtok ukrajinská bezpečnostná služba SBU s tým, že zadržala jednu podozrivú osobu ženského pohlavia. TASR informuje podľa agentúry AFP.
SBU na platforme Telegram dodala, že život Sternenka (30) už nie je v ohrození. Podľa mediálnych informácií utrpel údajne zranenia pri útoku strelnou zbraňou.
Aktivista sa k proeurópskemu hnutiu na Ukrajine pripojil počas rozsiahlych protivládnych protestov známych pod názvom Euromajdan v roku 2014 a viedol odeskú regionálnu pobočku hnutia tzv. Pravého sektora, ultranacionalistickej polovojenskej skupiny, ktorá vehementne odporovala Moskve. Prístavné mesto Odesa na pobreží Čierneho mora je domovom pre rozsiahlu rusky hovoriacu komunitu, pripomína AFP.
Sternenko, ktorý unikol viacerým útokom zo strany proruských aktivistov a z bezpečnostných dôvodov sa presťahoval do Kyjeva, pripísal najnovší pokus o svoju vraždu Rusku a na Telegram napísal, že Rusi „nevyhrajú“.
V roku 2014 bol Sternenko zapojený do násilných potýčok medzi protiruskými a proruskými demonštrantmi, ktoré vyústili do smrtiacej streľby so 48 obeťami na životoch. K potýčkam došlo po tom, čo Rusko v tom istom roku nelegálne anektovalo ukrajinský Krymský polostrov a začalo podporovať separatistov bojujúcich proti Kyjevu na východe Ukrajiny, píše AFP.
Tieto udalosti sú často citované ruskými predstaviteľmi ako jeden z dôvodov vojenskej invázie Moskvy na Ukrajinu vo februári 2022.
Sternenko, ktorý sám seba označuje za dobrovoľníka, ktorý pomáha ukrajinskej armáde, má v súčasnosti kanál na portáli YouTube s dvoma miliónmi sledovateľov, kde zdieľa politické komentáre o ukrajinskej i svetovej politike.
Správy z predchádzajúceho dňa 1. 5. 2025:11:50 Trump schválil predaj zbraní Kyjevu, prvýkrát vo svojom druhom funkčnom období
Americký prezident Donald Trump po prvýkrát vo svojom druhom funkčnom období schválil predaj zbraní Ukrajine, a to v hodnote 50 miliónov dolárov. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje ukrajinské periodikum Kyiv Post.
S odvolaním sa na svoje zdroje z diplomatických kruhov Kyiv Post uviedol, že Trumpova administratíva v stredu informovala americký Kongres o svojom zámere schváliť vývoz vojenského tovaru na Ukrajinu prostredníctvom priameho komerčného predaja v hodnote najmenej 50 miliónov dolárov.
Oznámenie Kongresu americká vláda predložila v súlade so zákonom o kontrole vývozu zbraní. Ide o vývoz vojenských tovarov a služieb.
9:00 Rusko za uplynulý deň stratilo ďalších viac ako 1 200 vojakov
Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 230 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 953 190, uviedol vo štvrtok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o tri tanky, 11 obrnených bojových vozidiel pechoty, 45 delostreleckých systémov a jeden raketomet.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 732 tankov, 22 364 obrnených bojových vozidiel pechoty, 27 136 delostreleckých systémov a 1 375 raketometov.
Správy z predchádzajúceho dňa 30. 4. 2025:
15:00 K útoku na ruskú vojenskú továreň sa prihlásila ukrajinská SBU
Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) sa prihlásila k nočnému dronovému útoku na vojenskú továreň v meste Murom v ruskej Vladimírskej oblasti. S odvolaním na zdroje z prostredia SBU o tom informujú agentúra Reuters a denník The Kyiv Independent, píše TASR.
Zasiahnutá továreň v Murome, ktorý sa nachádza približne 300 kilometrov východne od Moskvy, podľa sankčného zoznamu Európskej únie vyrába súčiastky pre vojenskú muníciu, uvádza Reuters. Zdroj z prostredia SBU však tvrdí, že závod vyrába taktiež komponenty pre ruské vojenské námorníctvo a letectvo.
O požiari, ktorý sa rozšíril na 720 štvorcových metrov, informoval guvernér Vladimírskej oblasti Alexandr Avdejev a pripísal ho dronovému útoku. Pri útoku boli údajne poškodené dve budovy vrátane skladu munície a nedošlo k žiadnym obetiam.
Vo Vladimírskej oblasti vyhlásili 22. apríla núdzový stav pre výbuch v jednom z najväčších muničných skladov v Rusku. Ten podľa ministerstva obrany zapríčinilo porušenie bezpečnostných predpisov, ktoré viedlo k požiaru a následnému výbuchu munície v sklade.
12:00 Rusko napriek blížiacemu sa prímeriu zintenzívnilo útoky pri Pokrovsku
Šéf ukrajinských ozbrojených síl Olexandr Syrskyj v stredu vyhlásil, že ruské sily výrazne zvýšili intenzitu bojovej činnosti na východe Ukrajiny napriek nadchádzajúcemu prímeriu. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry Reuters.
Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok vyhlásil trojdňové prímerie od 8. do 10. mája pri príležitosti 80. výročia víťazstva Sovietskeho zväzu a jeho spojencov v druhej svetovej vojne. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v reakcii vyzval na okamžité prímerie trvajúce najmenej 30 dní.
„Napriek hlasným vyjadreniam o pripravenosti zastaviť paľbu počas májových sviatkov, okupanti výrazne zvýšili intenzitu bojových akcií, pričom svoje hlavné úsilie sústredili smerom na Pokrovsk,“ uviedol Syrskyj na Telegrame.
Ruské sily začali rozsiahlu inváziu na Ukrajinu vo februári 2022. Už niekoľko mesiacov sa snažia obkľúčiť východoukrajinské mesto Pokrovsk v Doneckej oblasti, ktoré je dôležitým logistickým centrom.
Podľa Reuters je získanie Pokrovska pre Rusko dôležitým krokom k postupnému dobytiu celej Doneckej oblasti, ktorú Moskva v roku 2022 po zmanipulovanom referende anektovala, hoci veľkú časť oblasti stále kontroluje Ukrajina.
SITA/Ukrainian Emergency Service via APCharkov, 30. 4. 2025
8:40 Juhokórejská tajná služba: V bojoch na strane Ruska padlo asi 600 vojakov KĽDR
Približne 600 severokórejských vojakov zomrelo a tisíce ďalších sa zranili na strane Ruska v bojoch proti Ukrajine, informoval o tom v stredu juhokórejský poslanec. V sobotu Rusko prvýkrát oficiálne potvrdilo nasadenie vojakov zo Severnej Kórey (KĽDR) na fronte, píše o tom TASR podľa agentúr AFP a Jonhap.
„Doteraz sa počet strát na strane severokórejských jednotiek odhaduje na približne 4700 vojakov, z toho asi 600 zomrelo,“ povedal novinárom po brífingu juhokórejskej tajnej služby poslanec I Song-kweun, člen parlamentného výboru pre spravodajské služby. Celkovo podľa neho KĽDR vyslala 15.000 vojakov v dvoch fázach.
Pchjongjang a Moskva v uplynulé dni po prvýkrát potvrdili účasť severokórejských jednotiek v bojoch proti Ukrajine. Uviedli, že vojaci KĽDR pôsobili najmä v ruskej Kurskej oblasti odkiaľ nedávno Moskva vytlačila ukrajinské sily.
Poslanec I tiež informoval, že viac ako 2000 vojakov sa už vrátilo do KĽDR, kde sú údajne držaní v izolácii. Uviedol, že „telá padlých vojakov boli spopolnené priamo v Kursku predtým, ako boli prevezené späť na Sever“.
Poslanec zároveň upozornil, že po šiestich mesiacov bojov sa podľa juhokórejskej tajnej služby „bojové spôsobilosti severokórejských síl výrazne zlepšili“. Vojaci KĽDR nadobudli zručnosti pri používaní nových zbraňových systémov, napríklad dronov.
Podľa Iho tiež nie je možné „úplne vylúčiť“, že Sever by v budúcnosti mohol vyslať do Ruska viac vojakov.
7:30 Ruské útoky na Ukrajine si vyžiadali jednu obeť a 39 zranených
Najmenej jedna osoba zahynula a ďalších 39 utrpelo zranenia v noci na stredu pri ruských útokoch na ukrajinské mestá Dnipro a Charkov. Oznámili to v stredu tamojší predstavitelia, píše TASR podľa správy agentúry AFP.
Gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak uviedol, že ruské sily podnikli „masívny“ dronový útok na Dnipro, kde zahynula jedna osoba.
Dnipro je podľa AFP od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu častým terčom útokov. Ukrajina v utorok nariadila evakuáciu siedmich dedín v tejto oblasti na východe krajiny, ktoré boli donedávna vzdialené od frontovej línie, no vzhľadom na postup ruských síl sú teraz ohrozené. Rusko sa - zatiaľ neúspešne - snaží do tejto oblasti preniknúť zo susednej Doneckej.
Ukrainian Emergency Service via APDnipro, 30. 4. 2025
07:00 Ukrajina nariadila evakuáciu siedmich dedín v Dnepropetrovskej oblast
Ukrajina nariadila v utorok evakuáciu siedmich dedín v Dnepropetrovskej oblasti na východe krajiny, ktoré boli donedávna vzdialené od frontovej línie, no vzhľadom na postup ruských síl sú teraz ohrozené. Rusko sa - zatiaľ neúspešne - snaží do tejto oblasti preniknúť zo susednej Doneckej, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.
Miestna vojenská správa ohlásila v utorok „nútenú evakuáciu frontových území v Synelnykovskom rajóne“. Týka sa konkrétne troch dedín patriacich pod samosprávu obce Novopavlivka a štyroch ďalších, patriacich zase pod správu obce Mežova.
V Novopavlivke, ktorá sa momentálne nachádza asi desať kilometrov od frontovej línie, žilo pred vojnou zhruba 3500 ľudí. Teraz má približne 100 obyvateľov vrátane dvoch detí.
„Momentálne sa v Dnepropetrovskej oblasti nenachádzajú žiadne ruské okupačné sily,“ uviedol na platforme Telegram šéf tamojšej vojenskej správy Mykola Lukašuk a dodal, že oblasť bráni ukrajinská armáda.
Gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak v nedeľu informoval, že pri ruskom dronovom útoku prišla v obci Novopavlivka o život jedna osoba. Uplynulý piatok zase regionálna vláda nariadila evakuáciu rodín s deťmi z dedín východne od obce Mežova, ktoré sú tiež vzdialené menej než desať kilometrov od súčasnej frontovej línie.
Správy z predchádzajúceho dňa 29. 4. 2025:
19:40 Telo novinárky zajatej v Rusku vrátili na Ukrajinu bez niekoľkých orgánov
Telo ukrajinskej novinárky Viktorije Roščynovej, ktorá zomrela v ruskom zajatí, bolo na Ukrajinu vydané bez niektorých vnútorných orgánov. Odborníci sa domnievajú, že ide o pokus zakryť stopy po mučení a vražde. Presná príčina smrti mladej ženy zatiaľ nebola stanovená. Informovala o tom v utorok britská stanica BBC, píše TASR.
Telo 27-ročnej novinárky Roščynovej bolo vrátené na Ukrajinu vo februári v rámci výmeny s Ruskom ako neidentifikované telo, doplnil britský denník Guardian. Identitu potvrdili až testy DNA, ich výsledky ukrajinské úrady oznámili minulý týždeň.
Podľa ukrajinskej generálnej prokuratúry sa na tele novinárky našli početné známky mučenia a krutého zaobchádzania: odreniny, stopy po krvácaní, zlomené rebro, poranenie krku a možné stopy po mučení elektrickým prúdom.
Zdroj blízky vyšetrovaniu novinárkinej smrti tiež informoval, že z tela chýbajú niektoré orgány: očné buľvy, mozog a časť hrtana. Zlomená bola aj jazylka - kosť na krku medzi bradou a hrtanom. Podľa súdneho znalca môže odstránenie týchto orgánov naznačovať pokus o utajenie škrtenia.
Zdroj z ukrajinských orgánov činných v trestnom konaní zároveň novinárom povedal, že Rusko niekedy vracia telá ukrajinských občanov bez vnútorných orgánov, pričom sa odvoláva na protokoly o zaobchádzaní s telami zosnulých.
Ukrajinská novinárka sa dostala do ruského zajatia v auguste 2023, keď pracovala na reportáži na Ruskom okupovaných územiach v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny. Podľa kolegov sa mala na Ukrajinu vrátiť v septembri 2024 v rámci výmeny zajatcov s Ruskom, čo sa však nestalo. O tri týždne neskôr sa rodina novinárky dozvedela, že zomrela. Okolnosti jej smrti nie sú známe. Ukrajinská vláda medzičasom oznámila, že smrť Roščynovej vyšetrí ako možnú vraždu a vojnový zločin.
Po vypuknutí vojny na Ukrajine začala Roščynová pracovať ako novinárka na voľnej nohe pre Ukrajinskú pravdu, Rádio Slobodná Európa a ukrajinský spravodajský web Hromadske.
Informácií o okolnostiach smrti Roščynovej je veľmi málo. Známe je, že bola zadržiavaná bez toho, aby voči nej ruské úrady vzniesli obvinenie. Nemala ani prístup k právnikovi. Jediným známym kontaktom s vonkajším svetom bol jej štvorminútový telefonát rodičom, aj to až po roku od jej zmiznutia v lete 2023.
18:30 Zelenskyj žiada pre Ukrajinu spravodlivý mier, Putin vraj nesmie byť odmenený
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok vyzval na spravodlivé ukončenie vojny s Ruskom, pričom odmietol návrhy územných ústupkov zo strany Ukrajiny. Zelenskyj to uviedol vo videopríhovore k účastníkom summitu hláv štátov Trojmoria organizovaného vo Varšave Poľskom, informovala agentúra AFP, píše TASR.
Zelenskyj zopakoval, že „všetci chceme, aby sa táto vojna skončila spravodlivým spôsobom – bez odmien pre Putina, najmä územných.“
Toto Zelenského vyhlásenie prišlo po tom, ako Spojené štáty navrhli zmraziť frontovú líniu a akceptovať ruskú kontrolu nad Krymským polostrovom, ktorý Rusko v rozpore s medzinárodným právom anektovalo v roku 2014. Zelenskyj tento návrh odmieta.
sita/AP Photo/Evgeniy Maloletka
Americký prezident Donald Trump však v nedeľu vyjadril vieru, že ukrajinský líder by sa rámci dohody mohol tohto čiernomorského polostrova vzdať.
Rusko opakovane požadovalo, aby mu pripadli aj územia na juhu a východe Ukrajiny, ktoré čiastočne obsadilo a po sporných referendách aj anektovalo, a aby Kyjev Moskve odstúpil ešte ďalšie svoje územia. Momentálne Rusko okupuje približne 20 percent územia Ukrajiny, ktorá
Správy z predchádzajúceho dňa 29. 4. 2025:
19:40 Telo novinárky zajatej v Rusku vrátili na Ukrajinu bez niekoľkých orgánov
Telo ukrajinskej novinárky Viktorije Roščynovej, ktorá zomrela v ruskom zajatí, bolo na Ukrajinu vydané bez niektorých vnútorných orgánov. Odborníci sa domnievajú, že ide o pokus zakryť stopy po mučení a vražde. Presná príčina smrti mladej ženy zatiaľ nebola stanovená. Informovala o tom v utorok britská stanica BBC, píše TASR.
Telo 27-ročnej novinárky Roščynovej bolo vrátené na Ukrajinu vo februári v rámci výmeny s Ruskom ako neidentifikované telo, doplnil britský denník Guardian. Identitu potvrdili až testy DNA, ich výsledky ukrajinské úrady oznámili minulý týždeň.
Podľa ukrajinskej generálnej prokuratúry sa na tele novinárky našli početné známky mučenia a krutého zaobchádzania: odreniny, stopy po krvácaní, zlomené rebro, poranenie krku a možné stopy po mučení elektrickým prúdom.
Zdroj blízky vyšetrovaniu novinárkinej smrti tiež informoval, že z tela chýbajú niektoré orgány: očné buľvy, mozog a časť hrtana. Zlomená bola aj jazylka - kosť na krku medzi bradou a hrtanom. Podľa súdneho znalca môže odstránenie týchto orgánov naznačovať pokus o utajenie škrtenia.
Zdroj z ukrajinských orgánov činných v trestnom konaní zároveň novinárom povedal, že Rusko niekedy vracia telá ukrajinských občanov bez vnútorných orgánov, pričom sa odvoláva na protokoly o zaobchádzaní s telami zosnulých.
Ukrajinská novinárka sa dostala do ruského zajatia v auguste 2023, keď pracovala na reportáži na Ruskom okupovaných územiach v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny. Podľa kolegov sa mala na Ukrajinu vrátiť v septembri 2024 v rámci výmeny zajatcov s Ruskom, čo sa však nestalo. O tri týždne neskôr sa rodina novinárky dozvedela, že zomrela. Okolnosti jej smrti nie sú známe. Ukrajinská vláda medzičasom oznámila, že smrť Roščynovej vyšetrí ako možnú vraždu a vojnový zločin.
Po vypuknutí vojny na Ukrajine začala Roščynová pracovať ako novinárka na voľnej nohe pre Ukrajinskú pravdu, Rádio Slobodná Európa a ukrajinský spravodajský web Hromadske.
Informácií o okolnostiach smrti Roščynovej je veľmi málo. Známe je, že bola zadržiavaná bez toho, aby voči nej ruské úrady vzniesli obvinenie. Nemala ani prístup k právnikovi. Jediným známym kontaktom s vonkajším svetom bol jej štvorminútový telefonát rodičom, aj to až po roku od jej zmiznutia v lete 2023.
18:30 Zelenskyj žiada pre Ukrajinu spravodlivý mier, Putin vraj nesmie byť odmenený
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok vyzval na spravodlivé ukončenie vojny s Ruskom, pričom odmietol návrhy územných ústupkov zo strany Ukrajiny. Zelenskyj to uviedol vo videopríhovore k účastníkom summitu hláv štátov Trojmoria organizovaného vo Varšave Poľskom, informovala agentúra AFP, píše TASR.
Zelenskyj zopakoval, že „všetci chceme, aby sa táto vojna skončila spravodlivým spôsobom – bez odmien pre Putina, najmä územných.“
Toto Zelenského vyhlásenie prišlo po tom, ako Spojené štáty navrhli zmraziť frontovú líniu a akceptovať ruskú kontrolu nad Krymským polostrovom, ktorý Rusko v rozpore s medzinárodným právom anektovalo v roku 2014. Zelenskyj tento návrh odmieta.
sita/AP Photo/Evgeniy Maloletka
Americký prezident Donald Trump však v nedeľu vyjadril vieru, že ukrajinský líder by sa rámci dohody mohol tohto čiernomorského polostrova vzdať.
Rusko opakovane požadovalo, aby mu pripadli aj územia na juhu a východe Ukrajiny, ktoré čiastočne obsadilo a po sporných referendách aj anektovalo, a aby Kyjev Moskve odstúpil ešte ďalšie svoje územia. Momentálne Rusko okupuje približne 20 percent územia Ukrajiny, ktorá ruskej vojenskej agresii čelí od 24. februára 2022.
ruskej vojenskej agresii čelí od 24. februára 2022.AFP pripomenula, že podľa vyjadrení z Washingtonu bude tento týždeň pre mierové úsilie pre Ukrajinu zlomový.
9:55 Ak Putin naozaj chce prímerie, nemusí čakať do 8. mája, vyhlásil Sybiha
Ak Rusko skutočne chce mier, malo by okamžite zastaviť paľbu, a nie ho viazať na symbolické dátumy. Uviedol to na sieti X ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha k vyhláseniu Kremľa o jednostrannom „prímerí“ 8. mája. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
„Ak Rusko skutočne chce mier, musí okamžite zastaviť paľbu. Prečo čakať do 8. mája? Ak sa dá paľba zastaviť teraz a od akéhokoľvek dátumu na 30 dní, tak je to skutočné, nielen pre prehliadku," konštatoval Sybiha.
Šéf ukrajinskej diplomacie zároveň zdôraznil, že Ukrajina je pripravená podporiť trvalé, udržateľné a úplné prímerie. „A to neustále navrhujeme, minimálne na 30 dní,“ dodal.
Kremeľ v pondelok informoval, že ruský vodca Vladimir Putin vyhlásil jednostranné „prímerie“ od 8. do 10. mája, čo sa časovo zhoduje s 80. výročím víťazstva nad fašizmom.
Správy z predchádzajúceho dňa 28. 4. 2025:
17:20 Ukrajina v reakcii na Putinov návrh žiada 30-dňové prímerie, Trump chce trvalé
Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha v pondelok oznámil, že Ukrajina je pripravená podporiť návrh na „dlhodobé, trvalé a úplné prímerie“ na obdobie najmenej 30 dní.
Sybiha takto – statusom na sociálnej sieti X – komentoval vyhlásenie ruského prezidenta Vladimira Putina, že Rusko od 8. mája na tri dni pozastaví svoje vojenské operácie na Ukrajine.
„Ak chce Rusko mier, musí okamžite zastaviť paľbu,“ napísal Sybiha a položil otázku, „prečo čakať do 8. mája.“
Viac sa dočítate v článku tu.
13:45 Putin vyhlásil 4-dňové prímerie, začať by malo 8. mája
Ruský prezident Vladimir Putin nariadil štvordňové prímerie s Ukrajinou, ktoré bude trvať od polnoci 8. mája do 11. mája pri príležitosti osláv Dňa víťazstva nad fašizmom, uviedol v pondelok Kremeľ.
Celý článok nájdete na tomto odkaze.
9:50 Rusko prišlo o ďalších takmer 1 200 vojakov
V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 949 800 vojakov. Na sociálnej sieti to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl. Počas nedele prišli Rusi o 1 160 vojakov, štyri tanky, 13 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 72 dronov, 31 delostreleckých systémov a 105 vozidiel a autocisterien.
Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 10 723 tankov, 22 338 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 46 292 vozidiel a autocisterien, 27 038 delostreleckých systémov, 1 373 odpaľovacích raketových systémov, 1 145 systémov protivzdušnej obrany, 335 vrtuľníkov, 370 lietadiel, 34 083 dronov, 3 196 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 860 kusov špeciálnej techniky.
Správy z predchádzajúcich dní si môžete prečítať tu.