Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Eurovoľby 2024 ONLINE: Volebná účasť na Slovensku dosiahla historicky najvyššiu úroveň

.tasr .sita .redakcia .svet

Voľby do Európskeho parlamentu sme sledovali online.

Eurovoľby 2024 ONLINE: Volebná účasť na Slovensku dosiahla historicky najvyššiu úroveň SITA/Sebastian Christoph Gollnow/dpa via AP

aktuálne informácie:

  • V Nemecku vyhrali opoziční kresťanskí demokrati
  • V Rakúsku zvíťazili krajne pravicoví slobodní
  • V Maďarsku vyhral Orbánov Fidesz, dobre si viedol aj jeho vyzývateľ
  • v Únii vyhrala Európska ľudová strana,
  • na Slovensku zvíťazila strana Progresívne Slovensko so ziskom 27,81 %,
  • do Európskeho parlamentu ide päť slovenských strán: PS, Smer-SD, Republika, KDH a Hlas-SD,
  • PS bude mať 6 europoslancov, Smer 5,
  • volebná účasť bola najlepšou v histórii eurovolieb na Slovensku.

Oficiálne výsledky volieb na Slovensku

11:00 V Bratislave dominovalo PS so ziskom 47,35 percenta hlasov

Voľby do Európskeho parlamentu (EP) vyhralo v Bratislave hnutie Progresívne Slovensko (PS) so ziskom 47,35 percenta hlasov. Na druhom mieste sa v hlavnom meste SR umiestnil Smer-SD, ktorý získal 17,31 percenta hlasov. Vyplýva to z oficiálnych výsledkov volieb, ktoré zverejnil Štatistický úrad SR.

Tretie miesto obsadila v Bratislave SaS so ziskom 8,41 percenta. Nasledujú Republika (7,51 percenta), Demokrati (5,68 percenta) a nad päť percent hlasov získalo aj KDH (5,49 percenta). Viac ako jedno percento hlasov získali v tomto územnom obvode i Hlas-SD (3,47 percenta) a koalícia Slovensko, Za ľudí (1,17 percenta).

Hnutie Progresívne Slovensko vyhralo vo všetkých piatich bratislavských okresoch. Volebná účasť dosiahla v Bratislave 46,64 percenta.

10:30 Vo Francúzsku zvíťazilo Národné združenie

Voľby do Európskeho parlamentu (EP) vo Francúzsku vyhralo krajne pravicové Národné združenie (RN) so ziskom 31,4 percenta hlasov. Vyplýva to z konečných výsledkov zverejnených v noci na pondelok francúzskym ministerstvom vnútra a Európskym parlamentom, informuje TASR.

Druhá skončila so ziskom 14,6 percenta hlasov koalícia Besoin d'Europe (Potrebujeme Európu), ktorej súčasťou bola aj strana Obroda (RE) francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Tretí skončili Socialisti vedení Raphaëlom Glucksmannom s podporou 13,8 percenta voličov.

Do EP sa dostala tiež strana Nepoddajné Francúzsko (LFI) so ziskom 9,9 percenta hlasov a Republikáni (LR), ktorí získali 7,2 percenta hlasov. Viac ako päť percent hlasov potrebných na zvolenie získali aj zelení (EELV) a koalícia Hrdé Francúzsko.

Volebná účasť dosiahla 51,5 percenta. 

Francúzsky prezident v nedeľu v reakcii na predbežné výsledky volieb do EP oznámil rozpustenie Národného zhromaždenia a zvolanie predčasných parlamentných volieb, ktoré sa budú konať 30. júna a 7. júla. V nedeľňajšom prejave Macron povedal, že predbežné výsledky v eurovoľbách sú pre jeho vládu katastrofou, ktorú nemôže ignorovať.

Voľby do EP sa v členských krajinách EÚ konali od štvrtka 6. do nedele 9. júna. Vo štvrtok začali v Holandsku a vo väčšine členských krajín sa zakončili v nedeľu. Do europarlamentu si občania Únie zvolili na obdobie piatich rokov 720 poslancov. Ich počet sa oproti predošlému funkčnému obdobiu zvýši o 15. O dvoch viac (81) ich bude mať aj Francúzsko, ktoré v predošlom funkčnom období zastupovalo 79 europoslancov.

Najväčšiu volebnú účasť zaznamenali vo Francúzsku vo vôbec prvých priamych voľbách do EP v roku 1979. Vtedy prišlo k volebným urnám 60,71 percenta oprávnených voličov, pred piatimi rokmi to bolo 50,12 percenta, vyplýva z údajov na stránkach EP.

8:40 V Poľsku zvíťazila Tuskova Občianska koalícia, druhá je opozičná PiS

Občianska koalícia (KO) premiéra Donald Tuska zvíťazila v nedeľňajších voľbách do Európskeho parlamentu (EP) v Poľsku so ziskom 37,1 percenta hlasov. Druhá sa umiestnila opozičná strana Právo a spravodlivosť (PiS), ktorá získala len o necelé percento hlasov menej a podporilo ju 36,2 percenta zúčastnených voličov. Vyplýva to z oficiálnych výsledkov volieb zverejnených v pondelok poľskou volebnou komisiou, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Do EP sa dostala tiež krajne pravicová strana Konfederácia slobody a nezávislosti so ziskom 12,1 percenta hlasov. Koaliční partneri KO - stredopravicová Tretia cesta (TD) sa umiestnila štvrtá so ziskom 6,9 percenta hlasov a strana Ľavica s podporou 6,3 percenta hlasov bola piata. 

V tohtoročných voľbách do EP si Poliaci zvolili 53 poslancov, o jedného viac ako v predošlom funkčnom období. Volebná účasť v Poľsku dosiahla 40,7 percenta.

Historicky najvyššiu účasť vo voľbách do EP zaznamenali v Poľsku v roku 2019 (45,68 percenta). V troch voľbách v rokoch 2004 - 2014 sa pohybovala v rozmedzí 20,87 - 24,53 percenta, vyplýva z údajov na stránke EP.

Voľby do EP sa v členských krajinách EÚ konali od štvrtka 6. do nedele 9. júna. Vo štvrtok sa začali v Holandsku a vo väčšine členských krajín sa skončili v nedeľu. Do europarlamentu si občania Únie zvolili na obdobie piatich rokov 720 poslancov. Ich počet sa oproti predošlému funkčnému obdobiu zvýši o 15.

7:30 Celkový výsledok volieb na Slovensku

Volebná účasť v SR  dosiahla historicky najvyššiu úroveň - 34,38 percenta, svoje hlasovacie právo využilo 1 505 176 voličov.  Najväčšia účasť bola v Bratislavskom kraji, najnižšia v Košickom kraji.  

Strany/hnutia:

  • Progresívne Slovensko: 27,81 percenta  
  • Smer-SD: 24,76 percenta
  • Republika: 12,53 percenta
  • Hlas-SD: 7,18 percenta
  • KDH: 7,14 percenta.  
  • Noví europoslanci:

    1. Milan Uhrík - Republika
    2. Milan Mazurek - Republika
    3. Ľuboš Blaha - Smer SD
    4. Erik Kaliňák - Smer SD
    5. Monika Beňová - Smer SD
    6. Judita Laššáková - Smer SD
    7. Katarína Roth Neveďalová - Smer SD
    8. Miriam Lexmann - KDH
    9. Ľudovít  Ódor - Progresívne Slovensko
    10. Veronika Cifrová Ostrihoňová - Progresívne Slovensko
    11. Martin Hojsík - Progresívne Slovensko
    12. Ľubica Karvašová - Progresívne Slovensko
    13. Michal Wiezik -  Progresívne Slovensko
    14. Lucia Yar -  Progresívne Slovensko
    15. Branislav Ondruš – Hlas SD

    7:20 V Nemecku vyhrali opoziční kresťanskí demokrati

    Vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) v Nemecku zvíťazili s jasným náskokom kresťanskí demokrati z CDU/CSU. Získali 30,0 percenta hlasov. Druhá skončila krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD) s 15,9 percenta, vyplýva z oficiálnych výsledkov zverejnených v pondelok skoro ráno. TASR o tom informuje s odvolaním sa na agentúru DPA.

    Vládne strany si v eurovoľbách pohoršili a spolu dostali necelú tretinu hlasov. Pokles na 13,9 percenta zaznamenala Sociálnodemokratická strana (SPD) kancelára Olafa Scholza, pre ktorú ide o najhorší výsledok v celonemeckých voľbách. V eurovoľbách 2019 mala 15,8 percenta.

    Jej koaliční partneri Zelení prepadli ešte viac a získali len 11,9 percenta hlasov (20,5 percenta v roku 2019), zatiaľ čo liberálna FDP dosiahla s miernym poklesom 5,2 percenta, ukázali výsledky sčítania zo všetkých 400 volebných obvodov.

    Pre tzv. úniu CDU/CSU ide o mierny nárast podpory, keď v posledných eurovoľbách v roku 2019 dostala 28,9 percenta hlasov. AfD dosiahla svoj zatiaľ najlepší výsledok v celonemeckom hlasovaní, pričom vo východnom Nemecku bola s jasným náskokom najsilnejšia. V roku 2019 mala 11 percent.

    Nová ľavicová Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW) debutovala so ziskom 6,2 percenta, strana Ľavica spadla na 2,7 percenta. Mandáty v EP získali aj strany Slobodní voliči, Volt, Die Partei, Ekologicko-demokratická strana, Strana ochrancov zvierat a Rodinná strana.

    Voľby do EP sa v členských krajinách EÚ konali od štvrtka 6. do nedele 9. júna. Občania Únie si zvolili na obdobie piatich rokov 720 poslancov. Ich počet sa oproti predošlému funkčnému obdobiu zvýšil o 15. V Nemecku, najľudnatejšej krajine EÚ, si volili najvyšší počet europoslancov – 96.

    Volebná účasť dosiahla v Nemecku podľa predbežných údajov 65 percent, čo je viac ako 61,4 percenta v roku 2019. Po prvý raz mohli v krajine v eurovoľbách hlasovať aj ľudia vo veku 16 a 17 rokov.

    7:00 V Rakúsku zvíťazili krajne pravicoví slobodní

    Vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) v Rakúsku v nedeľu podľa očakávaní zvíťazila pravicová populistická Slobodná strana Rakúska (FPÖ). Vyplýva to z oficiálnych predbežných výsledkov, informuje TASR na základe správ agentúr DPA a APA.

    FPÖ získala 25,7 percenta hlasov a šesť mandátov v europarlamente. Druhá je konzervatívna Rakúska ľudová strana (ÖVP) so ziskom 24,7 percenta a tretia Sociálnodemokratická strana Rakúska (SPÖ) s 23,2 percenta. Obe by mali mať po päť europoslancov.

    Rakúski slobodní zvíťazili v celoštátnych voľbách po prvý raz. Strana v predvolebnej kampani často zdôrazňovala euroskeptické postoje pod heslom "Zastavte šialenstvo EÚ". Úniu vykresľovala ako silu podnecujúcu konflikt na Ukrajine, približuje DPA.

    Predseda FPÖ Herbert Kickl sa teraz zdá byť bližšie k svojmu cieľu stať sa spolkovým kancelárom. Vo vystúpení pred stúpencami na povolebnom podujatí to označil za "ďalší krok". Rakúsko čakajú parlamentné voľby na jeseň tohto roka.

    V európskych voľbách si FPÖ oproti roku 2019 polepšila o viac ako osem percentuálnych bodov. Podpora ľudovcov z ÖVP klesla o asi desať bodov. Ich líder a kancelár Karl Nehammer v nedeľu večer oznámil vyvodenie dôsledkov s tým, že bude brať vážne veľkú nespokojnosť občanov s jeho vládou. Okrem iného prisľúbil rozhodné konanie proti nelegálnej migrácii a nadmernej regulácii.

    Výsledky SPÖ sú na úrovni posledných volieb do EP.  Sledovaný bol aj výkon Zelených. Ich hlavná kandidátka, 23-ročná klimatická aktivistka Lena Schillingová musela zápasiť s diskusiou, ktorú podnietili správy médií o tom, či je vhodnou osobou na čelo kandidačnej listiny. Zelení stratili asi tri body a získali 10,7 percenta hlasov, čo im zabezpečí dve kreslá v EP. Rovnaký počet poslancov budú mať liberáli zo strany NEOS (9,9 percenta hlasov).

    9. 6. 2024:

    0:35 V Maďarsku vyhral Orbánov Fidesz, dobre si viedol aj jeho vyzývateľ

    V nedeľňajších voľbách do Európskeho parlamentu (EP) v Maďarsku zvíťazila strana Fidesz premiéra Viktora Orbána, ktorá však nedosiahla taký dobrý výsledok ako pred piatimi rokmi. Ukázali to v nedeľu pred polnocou čiastkové výsledky, informuje TASR na základe správ agentúr Reuters, AP a AFP.

    Po sčítaní vyše polovice hlasov viedol Fidesz so ziskom 43,8 percenta hlasov. Druhá bola nová opozičná strana TISZA Orbánovho kritika Pétera Magyara s 31 percentami. Účasť bola na rekordnej úrovni, presiahla 50 percent.

    Takéto výsledky by boli v súlade s prieskumami, podľa ktorých by Fidesz mal v europarlamente získať 11 – 13 mandátov a strana TISZA šesť až sedem kresiel.

    Maďarsko, v ktorom sa v nedeľu konali aj komunálne voľby, prevezme od júla rotujúce predsedníctvo v Rade EÚ.

    0:00 Voľby v 27-člennej Únii vyhrala Európska ľudová strana

    Voľby do Európskeho parlamentu (EP) vyhrala Európska ľudová strana (EPP), nasledovaná socialistami a demokratmi (S&D) a liberálmi z Obnovme Európu (RE). Vyplýva to z prvých oficiálnych výsledkov eurovolieb, ktoré v noci z nedele na pondelok zverejnil europarlament. 

    Predsedníčka EP Roberta Metsolová pred polnocou potvrdila, že hlasovanie bolo ukončené vo všetkých 27 členských krajinách. Vysvetlila aký bude ďalší postup z hľadiska zostavovania politických skupín v EP, voľby nového vedenia EP a tiež voľby predsedu Európskej komisie.

    Vyjadrila nádej, že nový europarlament bude konštruktívny a nápomocný pri tvorbe nových európskych politík. 

    Tri hlavné politické sily v EP - ľudovci, socialisti a liberáli, by si podľa prvých, ešte neoficiálnych projekcií, mali udržať nadpolovičnú väčšinu v zákonodarnom zbore EÚ. Spolu by mali mať 404 kresiel v 720-člennom parlamente.

    Nárast síl označovaných ako extrémne pravicové alebo euroskeptické - Identita a Európa (ID) a Európski konzervatívci a reformisti (ECR) - na 130 mandátov, však znamená posilnenie ich doterajších pozícií. Europarlament bude roztrieštenejší než doteraz, čo môže sťažovať prijímanie nových legislatívnych krokov, lebo dosahovanie kompromisov bude oveľa zložitejšie a pomalšie. 

    Dobrá pozícia EPP znamená, že ľudovci budú žiadať, aby ich kandidátka, doterajšia šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, pokračovala na čele exekutívy EÚ po druhé funkčné obdobie. 

    Von der Leyenová po oznámení prvých výsledkov eurovolieb pred novinármi označila EPP za jasného víťaza a najsilnejšiu európsku stranu a spresnila, že už od pondelka začne rokovania o budúcej spolupráci so socialistami a liberálmi. Zdôraznila, že ide o model spolupráce, ktorý sa doteraz veľmi osvedčil.

    23:55 Najviac prednostných hlasov získal Ódor, nasleduje Blaha

    Najviac prednostných hlasov v sobotných (8. 6.) voľbách do Európskeho parlamentu (EP) na Slovensku získal líder kandidátky Progresívneho Slovenska (PS) Ľudovít Ódor (294 944 hlasov). Za ním nasleduje dvojka kandidátnej listiny Smeru-SD Ľuboš Blaha (187 020 hlasov). Vyplýva to z oficiálnych výsledkov volieb, ktoré potvrdila Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán na nedeľnej tlačovej konferencii.

    Tretí najvyšší počet prednostných hlasov získal Erik Kaliňák (Smer-SD) so 151 860 hlasmi. Nasleduje Milan Uhrík (Republika) so 133 949 hlasmi, Monika Beňová (Smer-SD) so 131 126 hlasmi a Veronika Cifrová Ostrihoňová (PS) so 117 207 hlasmi. Ďalší kandidáti získali pod 100 000 prednostných hlasov. Martin Hojsík (PS) dostal 89 084 hlasov, Judita Laššáková (Smer-SD) 87 166 hlasov, Milan Mazurek (Republika) 71 656 hlasov. Nasleduje Ľubica Karvašová (PS) so 65 835 hlasmi, Miriam Lexmann (KDH) s 58 179 hlasmi, Katarína Roth Neveďalová (Smer-SD) so 44 409 hlasmi a Branislav Ondruš (Hlas-SD) so 42 423 hlasmi. 

    Zvolený kandidát Michal Wiezik (PS) získal 30 022 hlasov, no preferenčne silnejších od neho bolo niekoľko kandidátov, ktorí sa do EP nedostali. Sú nimi Branislav Becík (Hlas-SD) s 39 595 hlasmi, Richard Sulík (SaS) s 36 603 hlasmi, Anna Belousovová (Republika) s 32 313 hlasmi, Jaroslav Naď (Demokrati) s 31 751 hlasmi a József Berényi (Maďarská aliancia) s 31 469 hlasmi.

    23:40 PS má šesť europoslancov, Smer-SD piatich

    Poslancami v Európskom parlamente (EP) za Slovensko sa stali Ľudovít Ódor, Ľubica Karvašová, Martin Hojsík, Veronika Cifrová Ostrihoňová, Michal Wiezik, Lucia Yar (všetci Progresívne Slovensko), Monika Beňová, Katarína Roth Neveďalová, Judita Laššáková, Erik Kaliňák, Ľuboš Blaha (všetci Smer-SD), Milan Uhrík, Milan Mazurek (obaja Republika), Miriam Lexmann (KDH) a Branislav Ondruš (Hlas-SD). Vyplýva to z oficiálnych výsledkov, ktoré v nedeľu zverejnila Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán.

    23:30 Volebná účasť dosiahla 34,38 percenta, je najvyššou v histórii

    Volebná účasť v sobotňajších (8. 6.) voľbách do Európskeho parlamentu (EP) dosiahla 34,38 percenta. Stala sa historicky najvyššou z doterajších piatich eurovolieb v histórii SR. Na nedeľnej tlačovej konferencii, na ktorej potvrdili oficiálne výsledky volieb, to skonštatovali členovia Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán a Štatistického úradu (ŠÚ) SR. 

    23:25 Víťazom na Slovensku je PS

    Víťazom volieb do Európskeho parlamentu (EP) na Slovensku sa stalo Progresívne Slovensko (PS) so ziskom 27,81 percenta hlasov. Nasleduje strana Smer-SD (24,76 percenta) a hnutie Republika (12,53 percenta). Do europarlamentu sa dostali aj kandidáti za Hlas-SD (7,18 percenta) a KDH (7,14 percenta). Oficiálne výsledky potvrdila Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán na nedeľnej tlačovej konferencii.

    Do EP sa nedostali SaS (4,92 percenta), Demokrati (4,68 percenta) ani Maďarská aliancia (3,88 percenta). Na mandát v europarlamente nedosiahli ani koalícia Slovensko, Za ľudí (1,98 percenta) a SNS (1,90 percenta). Voliči si mohli vyberať z 23 politických subjektov, zvyšné strany získali pod jedno percento hlasov. Účasť v eurovoľbách dosiahla 34,38 percenta (1.505.176 voličov, ktorí sa zúčastnili na hlasovaní). 

    Slováci si v eurovoľbách zvolili 15 poslancov. Sú nimi Ľudovít Ódor, Ľubica Karvašová, Martin Hojsík, Veronika Cifrová Ostrihoňová, Michal Wiezik, Lucia Yar (všetci PS), Monika Beňová, Katarína Roth Neveďalová, Judita Laššáková, Erik Kaliňák, Ľuboš Blaha (všetci Smer-SD), Milan Uhrík, Milan Mazurek (obaja Republika), Miriam Lexmann (KDH) a Branislav Ondruš (Hlas-SD).

    23:20 Španielska pravicová Ľudová strana zvíťazila v eurovoľbách

    Voľby do Európskeho parlamentu (EP) v Španielsku vyhrala konzervatívna pravicová Ľudová strana (PP) so ziskom 22 mandátov. Druhá skončila Španielska socialistická robotnícka strana (PSOE) premiéra Pedra Sáncheza, ktorú budú zastupovať v europarlamente 20 poslanci. Krajne pravicová Vox získala šesť mandátov, ukazujú po sčítaní 99,59 percenta hlasov predbežné výsledky. TASR sa odvoláva na agentúru Reuters.

    23:15 V ČR vyhralo hnutie ANO, účasť bola rekordná

    Voľby do Európskeho parlamentu v Česku vyhralo hnutie ANO českého expremiéra Andreja Babiša so ziskom 26,14 percenta hlasov. Na druhom mieste skončila koalícia SPOLU s 22,27 percentami. Celkom vo voľbách uspelo sedem politických zoskupení. Volebná účasť dosiahla 36,45 percent, čo je najviac v histórii eurovolieb v ČR. Výsledky v nedeľu zverejnil Český štatistický úrad (ČSÚ), informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

    23:00 Volebná účasť na eurovoľbách môže byť najvyššia za 30 rokov

    Účasť na voľbách do Európskeho parlamentu odhadujú na 51 percent. Informuje o tom spravodajský portál CNN s tým, že ak by sa to potvrdilo, bola by to najvyššia účasť od roku 1994. V európskych voľbách v roku 2019 bola účasť voličov na úrovni 50,66 percenta.

    21:55 Exit poll: V Poľsku zvíťazila Tuskova Občianska koalícia

    Občianska koalícia (KO) premiéra Donald Tuska zvíťazila v nedeľňajších voľbách do Európskeho parlamentu (EP) v Poľsku so ziskom 38,2 percenta hlasov pred opozičnou stranou Právo a spravodlivosť (PiS), ktorú podporilo 33,9 percenta zúčastnených voličov. TASR o tom informuje na základe správy televízie TVN 24, odvolávajúcej sa na výsledky exit pollu agentúry Ipsos.

    Do EP sa ešte dostala krajne pravicová strana Konfederácia slobody a nezávislosti so ziskom 11,9 percenta hlasov, volebná koalícia Tretia cesta (TD) so ziskom 8,2 percenta a strana Ľavica, ktorá dostala 6,6 percenta hlasov. 

    Volebná účasť v Poľsku dosiahla 39,7 percenta. 

    V tohtoročných voľbách do Európskeho parlamentu si Poliaci zvolili 53 poslancov, o jedného viac ako v predošlom funkčnom období. Na základe prognózy bude mať Občianska koalícia 21 poslancov, PiS 19, Konfederácia šesť, Tretia cesta štyroch a Ľavica troch.

    21:25 Po odhadoch takmer polovice členov EÚ vyhrávajú ľudovci z EPP

    Spravodajský štáb po prezentácii odhadov výsledkov volieb z Cypru, Grécka, Holandska, Nemecka a Rakúska zverejnil aj prognózy z Bulharska, Dánska, Francúzska, Chorvátska, Malty a Španielska.

    Bulharsko, ktoré má 17 europoslancov do tábora ľudovcov z EPP posiela šesť členov, liberálnu skupinu Obnovme Európu (RE) obohatí piatimi mandátmi, dvaja posilnia frakciu socialistov a demokratov (S&D) a štyria sú zatiaľ bez zaradenia k nejakej politickej rodine.

    Dánsko z 15 poslancov štyroch vyšle k liberálom do RE, po troch k Zeleným/Európskej slobodnej aliancii (EFA) a S&D, dvoch do EPP a po jednom získajú skupiny Identita a Európa (ID), ľavica a Nezaradení.

    Vo Francúzsku sa čakalo na to, akým veľkým rozdielom Národné zhromaždenie (RN) porazí stranu Obnova (RE) Emmanuela Macrona. Podľa odhadov je to až o 17 percent. Znamená to, že z celkového počtu 81 europoslancov až 30 bude v euroskeptickej frakcii Identita a Európa a vytvorí tam jej najsilnejšiu národnú delegáciu. Macronovi straníci podľa neoficiálnych výsledkov 14 mandátmi rozšíria europarlamentnú skupinu RE a Socialisti 13 členmi podľa očakávania podporia S&D. Do skupiny Ľavica smeruje osem poslancov, šiesti do EPP a po piatich si rozdelia ECR a Zelení/Európska slobodná aliancia.

    Chorváti volili 12 europoslancov a rozhodli, že šiesti rozšíria EPP, štyria pribudnú do S&D, jeden sa hlási k Zeleným/Európskej slobodnej aliancii a jeden zostáva zatiaľ nezaradený.

    Na Malte si voliči šiestich europoslancov rozdelili rovným dielom po troch medzi EPP a S&D.

    V Španielsku sa podľa prognóz očakával súboj medzi Socialistickou stranou (PSOE) a Ľudovu stranou (PP). Nakoniec odhady o dve percentá favorizujú ľudovcov. Z Pohľadu EP to znamená, že zo 61 kresiel najviac, 22, získa skupina EPP, 20 mandátov rozšíri S&D, sedem pôjde v prospech Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR), štyria pripadnú Zeleným, po troch dostanú Ľavica a Nezaradení a jeden je bez príslušenstva k politickej rodine.

    Hovorca EP Jaume Duch krátko pred 21.00 h predstavil výsledky po odhadoch výsledkov z 11 krajín. Podľa nich v 720-člennom zákonodarnom zbore je rozloženie nasledovné: 

    • 181 kresiel EPP;
    • 135 kresiel SD;
    • 82 kresiel RE;
    • 71 kresiel ECR;
    • 62 kresiel ID;
    • 53 kresiel Zelení/EFA;
    • 51 kresiel Nezaradení
    • 51 kresiel Ostatní (bez príklonu k politickej rodine);
    • 34 kresiel Ľavica.

    21:10 Smer zagratuloval PS k výsledkom volieb, hovoril aj o objednávke občanov na zmenu politiky v EÚ

    21:05 Francúzsko: Krajná pravica dominovala, naznačujú predbežné výsledky

    Centristická strana Obroda (RE) francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona podľa predbežných neoficiálnych výsledkov utrpela v nedeľňajších voľbách do Európskeho parlamentu (EP) tvrdú porážku. Krajne pravicové Národné združenie (RN) Marine Le Penovej jasne zvíťazilo, naznačujú prvé prieskumy agentúry IFOP. TASR informuje na základe agentúr AFP a Reuters.

    Podľa prvých exit pollov by Le Penovej strana získala približne 32 percent hlasov, výrazne viac ako v posledných eurovoľbách v roku 2019. Macronova Obroda (RE) získala podľa odhadov iba približne 15 percent, píše BBC.

    Výsledky by podľa prieskumu IFOP znamenali 31 kresiel v EP pre RN, 14 kresiel pre RE a 13 kresiel pre Socialistov pod vedením Raphaëla Glucksmanna.

    20:20 Šimečka si váži dôveru, ktorú strana vo voľbách získala

    20:05 Vládne strany v Nemecku utrpeli porážku, naznačuje exit poll

    Vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) v Nemecku podľa neoficiálnych výsledkov jasne zvíťazil blok kresťanských demokratov CDU/CSU. Krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD) sa umiestnila na druhom mieste a Sociálnodemokratická strana (SPD) kancelára Olafa Scholza zaznamenala výrazný prepad, ukazujú v nedeľu zverejnené prieskumy pre televízie ARD a ZDF. TASR sa odvoláva na agentúry AP, AFP, DPA a Reuters.

    Sociálni demokrati by tak dosiahli so 14 percentami svoj historicky najhorší výsledok v eurovoľbách. Zaostali by za druhou AfD, ktorá získala približne 16 percent. Blok CDU/CSU by mal podľa predpovedí v eurovoľbách zvíťaziť s takmer 30 percentami, vyplýva z prieskumov. Scholzovi koaliční partneri Zelení získali podľa neoficiálnych výsledkov len asi 12 percent hlasov, zatiaľ čo liberálna FDP dosiahla zisk piatich percent.

    20:02 Prognózy hovoria, že v Rakúsku zvíťazili krajne pravicoví slobodní

    Voľby do Európskeho parlamentu (EP) v Rakúsku, ktoré sa konali v nedeľu, podľa očakávaní vyhrala krajne pravicová Slobodná strana Rakúska (FPÖ). Vyplýva to z prognózy zverejnenej o 17.00 h, ktorú pre agentúru APA a televízie ORF a Puls 24 vypracovali inštitúty FORESIGHT a ARGE Wahlen. TASR o tom informuje na základe správy agentúry APA.

    Podľa tejto prognózy, ktorá počíta s odchýlkou 2,5 percentuálneho bodu a zakladá sa na prieskume medzi približne 3600 voličmi, získala FPÖ 27 percent hlasov a šesť mandátov. 

    Boj o druhé miesto zvádzajú ľudovci (ÖVP) so ziskom 23,5 percenta hlasov a sociálni demokrati (SPÖ) s 23 percentami. Obe strany by mali mať po päť mandátov. 

    Zelení a liberálna strana NEOS na ďalších miestach majú zhodne po 10,5 percenta hlasov, za čo im prislúchajú po dva mandáty.

    Do EP sa teoreticky ešte môže dostať Komunistická strana Rakúska (KPÖ), ktorá podľa prognózy získala tri percentá hlasov. Ak by sa KPÖ dostala do EP, FPÖ by mala namiesto šiestich mandátov len päť.

    Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.
    Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov SITA je bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA porušením autorského zákona.
    Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
    .diskusia | Zobraziť
    .posledné
    .neprehliadnite