Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

O partneroch sa nepochybuje, partnerom sa pomáha – aj po dvoch rokoch

.daniel Hošták .svet

Bezprecedentná ruská agresia na Ukrajine v týchto dňoch dosiahla bohužiaľ ale aj vďakabohu svoje druhé výročie. Bohužiaľ, pretože nevinný a slobodný národ bol bez akéhokoľvek legitímneho dôvodu či provokácie napadnutý susedným štátom, dokonca jadrovou mocnosťou.

O partneroch sa nepochybuje, partnerom sa pomáha – aj po dvoch rokoch SITA/Nathan Denette /The Canadian Press via AP

jediným skutočným dôvodom ničím nevyvolanej agresie bola vôľa autokratického lídra, ktorý cíti imperialistickú krivdu a opäť raz rieši vnútorné problémy Ruska neakceptovateľnými krokmi v zahraničnej politike a vojenskou inváziu do susedného štátu. Naopak, vďakabohu kvôli tomu, že Ukrajinci popreli všetky prvotné teórie rýchleho pádu, dokázali sa agresorovi efektívne postaviť ba dokonca na mnohých frontoch ho predčiť. Otvorený vojenský konflikt, devastujúci Ukrajinu, ktorý skúša odolnosť celého demokratického a slobodného sveta trvá nepretržite dva roky. Ruská vojna proti Ukrajine však začala oveľa skôr. Ako míľnik môžeme považovať rok 2014 a ruskú ničím nepodloženú anexiu Krymu.

Komplexný vojenský konflikt na Ukrajine dospel za dva veľmi turbulentné roky do bodu kedy Ukrajinci stále statočne bránia nie len seba a svoje územie ale aj demokratické a právom podložené základy slobodného sveta. Situácia na fronte je však veľmi náročná. Ukrajinci síce obdivuhodne čelia svetovej mocnosti, no bez pomoci partnerov môžu len veľmi ťažko dosiahnuť svoj jediný cieľ a to ochranu svojho územia. Bez akéhokoľvek zakrývania očí, vojenská pomoc založená na dodávkach techniky a munície je pre Ukrajinu absolútne kľúčová. V multivolebnom roku 2024 je však práve vojenská pomoc Ukrajine často politicky zneužívaná. Jasná jednota v otázke vojenskej podpory Ukrajiny naprieč Európskou úniou či NATO je bohužiaľ minulosťou a čím ďalej, tým viac krajín začína vystupovať zdržanlivo. Bez vojenskej pomoci pre Ukrajinu sa však najoptimistickejším scenárom javí akési štádium zamrznutého konfliktu na území nášho východného suseda. Toto riešenie by však naozaj nestabilizovalo náročnú geopolitickú a bezpečnostnú situáciu v našom regióne, ktorá má absolútne evidentný globálny vplyv.

GLOBSEC v minulom roku zrealizoval štúdiu možných scenárov vývoja ruskej agresie na Ukrajine a ich praktický dopad na slovenskú štátnu pokladnicu. Na základe výsledkov by prípadné víťazstvo Ruska mohlo za nie nereálnych okolností priblížiť Slovensko k samotnému bankrotu. Slovenskú pokladnicu by to totiž stálo 3 a pol miliardy eur ročne. Naopak úspešná obrana Ukrajiny a následná povojnová rekonštrukcia otvára veľký priestor pre profit slovenských firiem a podnikov. Podpora Ukrajiny v boji proti agresorovi nás teda naozaj stojí menej ako scenár, kedy by Rusi Ukrajinu absolútne destabilizovali a prakticky ovládli.

Akokoľvek abstraktne to môže znieť, a nemusíme si to chcieť pripustiť, ale štáty EÚ a NATO boli bohužiaľ reálne vtiahnuté do vojny. Spojeneckí vojaci síce nezomierajú v boji s tými ruskými ale vojenské operácie vedené v ekonomickej, energetickej či dezinformačnej oblasti absolútne evidentne zasahujú členské štáty euro-atlantických štruktúr. Často sa zdráhame nazývať Ruskú federáciu nepriateľom ale pre Kremeľ jasným nepriateľom sme. Netreba zabúdať na ideálnu ruskú sféru mocenského vplyvu, do ktorej spadá celé východné krídlo NATO zahŕňajúc štáty V4, Pobaltie, Balkán i Čierne more. Pokiaľ pripustíme že medzinárodné hranice možno meniť takým vulgárnym precedensom a silou ako by sa tomu mohlo udiať na Ukrajine, bezpečnostná stabilita nielen v Európe, ale aj celosvetovo môže nadobudnúť ešte krehkejší charakter. Čína a ďalšie mocnosti veľmi pritom pozorne sledujú, do akej miery je svetové spoločenstvo ochotné prijať ruskú agresiu. Tento nebezpečný precedens môže nadobro prepísať celú bezpečnostnú architektúru medzinárodných štruktúr.

Nikto netúži po ukončení bojov a mierovom riešení viac ako Ukrajinci. Len ich straty sa odhadujú na viac ako desaťtisíc civilných obyvateľov a niekde okolo stotisíc vojakov. Pokiaľ však má dôjsť k mierovým rokovaniam, jediný spravodlivý mier je ten, ktorého rámec určia Ukrajinci. Stupňujúci sa medzinárodný tlak na ukončenie bojov a hľadanie mierového riešenia je samozrejme pochopiteľný, avšak žiadna krajina a už vôbec nie susedská či partnerská nemá právo tlačiť Ukrajinu do kúta. Akonáhle totiž príde Ukrajina o akékoľvek územia nedobrovoľnou cestou, môžu sa rozhorieť tlejúce ale aj dávno uhasené ohniská. A štáty ako Slovensko by tomu mali rozumieť viac ako ktokoľvek iný.

Otázka nesmie stáť v štýle či naďalej vojensky pomáhať Ukrajine. Práve naopak, mali by sme sa sústrediť na to, ako ešte znásobiť rozsah vojenskej pomoci pre spojenca, ktorý bráni naše pokojné zajtrajšky. Je len veľmi ťažko pravdepodobné, že pri momentálnom vývoji na bojisku ale aj v rámci medzinárodného dialógu môžeme očakávať akýkoľvek zlom vo vojne v najbližšom období. Mnohí experti očakávajú pokračovanie súčasného módu bojových operácií minimálne do jesene tohto roka a prezidentských volieb v USA. Rastúca nevôľa vojensky pomáhať Ukrajine len umocňuje trendy skepsy a únavy z vojenského konfliktu šíriace sa naprieč spoločnosťami ako v Európe tak aj v Severnej Amerike. Vojna je síce dlhá, obmedzila ekonomickú prosperitu a dotkla sa každého regiónu na svete ale pokým Ukrajinci vzdorujú ruskému agresorovi, nik iný nemá právo na únavu. Už vôbec nie štáty, ktoré sú si s Ukrajinou tak geograficky, historicky aj kultúrne blízke ako je Slovensko, Poľsko, Česko či Maďarsko.

Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite