dnes sa pozrieme na jedno z najvplyvnejších filozofických hnutí 20. storočia, o ktorom ste mohli počuť ako o Frankfurtskej škole, ale aj pod názvom Inštitút sociálneho výskumu (so sídlom vo Frankfurte nad Mohanom), no aj pod označeniami ako kritická teória či neomarxizmus. Pozrieme sa na tri dôležité črty tejto školy, ktoré sa budú týkať Hegela, osvietenstva a tzv. masovej kultúry.

z Frankfurtu do Ameriky

Frankfurtská škola je známa aj pod názvom Inštitút sociálneho výskumu, ktorý vznikol v medzivojnovom období vo Frankfurte nad Mohanom v roku 1923. Jeho cieľom bolo štúdium a rozvoj myšlienok Karla Marxa v Nemecku. Keďže bola celá prvá generácia Frankfurtskej školy židovského pôvodu, keď sa v 1933 dostal k moci Hitler, bola nútená emigrovať do Ameriky a jej novým pôsobiskom sa stala Columbia University v New York City. Túto skutočnosť je dobré podčiarknuť, pretože, ako sa onedlho dozvieme, hlavným myšlienkovým nepriateľom tohto hnutia je práve fašizmus a totalitarizmus, a to vo všetkých svojich podobách: ako politickej, tak aj ekonomickej a kultúrnej.

Hovoril som abstraktne o prvej generácii Frankfurtskej školy a konkrétne som mal na mysli mená ako Theodor Adorno, Walter Benjamin, Max Horkheimer či Herbert Marcuse. A asi najznámejšími mysliteľmi druhej, teda súčasnej generácie tohto hnutia sú nemecký filozof Jürgen Habermas či slovinský filozof Slavoj Žižek.