tieto vzorce sú nevyhnutne pretkané argumentmi, ktoré odôvodňujú výber medzi viacerými možnosťami, a v dnešnej dávke vám prestavím štyri zdroje týchto morálnych argumentov. Prvým sú práva a povinnosti, ktoré nás ako morálne osoby zaväzujú. Druhým zdrojom sú cnosti a neresti, tretím súcit a solidarita a štvrtým je zbožnosť, ktorú je najlepšie chápať ako vďačnosť.

Dnešné rozmýšľania zakladám na kapitole z knihy Sprievodca inteligentného človeka filozofiou od britského filozofa Rogera Scrutona. Hovorí, že všetky štyri zdroje sú nevyhnutné na naše plnohodnotné morálne rozhodovanie, a ako asi tušíte, problém nastáva vtedy, ak niekto výlučne používa len jeden zdroj alebo ak ich nevie uzmieriť – ak sa dostanú do konfliktu. K názornej ukážke tohto konfliktu sa dostanem v záverečnej bodke tejto dávky a začnime prvým zdrojom morálneho usudzovania, ktorý Scruton predstavuje cez nemeckého filozofa Immanuela Kanta.

čím sme viazaní

Ak sa spýtame sami seba alebo niekoho iného, ktorá možnosť je tá dobrá a správna a ktoré následné konanie je dobré a správne, prvým argumentom, teda zdôvodnením, je tzv. morálny zákon. Správne si vyberám a konám, ak v mojom vyberaní a konaní nasledujem isté morálne zákony a morálny rozmer môjho života (a sveta) je chápaný analogicky k právnemu rozmeru môjho života, štátu a sveta. Scruton sumarizuje Kanta nasledovne:

„Ľudia sú viazaní morálnymi zákonmi, cez ktoré je artikulovaná skutočnosť, že žijeme ako komunita rozumných racionálnych bytostí, ktoré žijú vo vzájomnom rešpekte a svoje spory sú schopné vyriešiť si dohodami a súhlasom.“

Podľa Kanta konáme správne vtedy, keď konáme na základe maximy, pravidla, ktoré môžeme chcieť, aby sa stalo zákonom pre všetky racionálne bytosti.