so študentmi sme sedeli na schodoch a rozprávali sa, čo robiť. Bolo ráno 24.2. a nedalo sa učiť. Konečne zažívate situáciu, že všetci prišli do školy, začal sa letný semester a nemusíte učiť online. Máte ich všetkých v učebni a zároveň nemáte. Ukrajinka Angelina neprítomne hľadí von oknom. Bieloruska Júlia neprišla na hodinu. Ostatní nevedia, čo majú robiť. A v podstate to neviem ani ja. Len som nejakým tichým, ani nie mojím hlasom povedala, že drak je za humnami. A s drakom je potrebné bojovať. 

O pár hodín neskôr sme už stáli na nádvorí univerzity a zapaľovali sviece v tvare srdca. Dekan fakulty dal dievčatám Ukrajinkám žlté klasy previazané modrou šnúrkou na znak toho, že sme s nimi a že si ich vážime, že im chceme pomôcť. Od toho dňa je na nádvorí univerzity vytvorené srdce, kde sú žlté kvety a každý deň uprostred toho srdca horí svieca. Nik to neorganizuje. 

„Často dostávam od študentov otázku, ako pomáhať. Jednoducho. Byť tu. “

Stále nám to pripomína, kto sme a aké je naše srdce. A tiež nám pripomína hodnoty, o ktoré je potrebné bojovať v každej dejinnej epoche – bojovať za život a slobodu. Lebo život a sloboda si to zaslúžia. Sloboda človeka je taká veľká hodnota, ktorú nám daroval Boh, že ani On nám ju vo svojej veľkej láske neodoprel a dal nám právo sa rozhodnúť. Aj keď často zle, ale rozhodnúť sa.

Pred mesiacom som bola na jednej konferencii. Téma konferencie bola Autorita v roku 2021.