ich záchrana dlho vyzerala neisto. Babišova vláda sa tvárila vyhýbavo a počet prevezených sa, žiaľ, dal ľahko spočítať: čistá 0. Nakoniec ich bolo 170. Vo chvíľach, keď už Kábul padol, letisko bolo zatvorené a v jeho blízkosti zahynulo najmenej 12 ľudí pri pokusoch o zúfalý útek, sa českej armáde podarilo zabezpečiť tri lety s plnou posádkou.
Je pravda, že nikto z NATO ani z miestnych obyvateľov neočakával taký rýchly kolaps afganského štátu (o čom svedčí aj útek prezidenta z krajiny). Predpokladalo sa, že hlavné mesto sa aspoň nejaký čas udrží. Odhady sa však krátili z mesiacov na týždne, potom na dni a vo finále už na hodiny. Týždenník Respekt priniesol svedectvo jedného z tlmočníkov, pre ktorého boli posledné dni ako na hojdačke: „V sobotu mu zazvonil telefón s českým číslom a oznámil mu, že bol zaradený do programu záchrany spolupracovníkov českej armády v afganskej misii. O tridsaťšesť hodín neskôr, v pondelok ráno, vtrhli do jeho bytu milície Talibanu. Zbili ho a odviedli do svojho neďalekého sídla. Po niekoľkých hodinách ho po zásahu jeho otca prepustili." (Je medzi prevezenými.)
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.