venujem sa škole a okrem práce mám, samozrejme, ešte nejaké predmety. Jedným z nich je pokročilá komparatívna politika zameraná na región strednej Európy. Študujeme rolu panslavizmu, boj s komunizmom, zmenu režimu, systém politických strán alebo regionálnu kooperáciu. Metódy, ktoré používame, viete predpokladať z názvu predmetu. Kľúčovým predpokladom na analýzu strednej Európy je jej definícia. Rozprávame sa o geografickej oblasti, do ktorej patrí aj Nemecko alebo politickej a spoločenskej, v ktorej nie je? Je zrejmé, že ide o druhú možnosť a elaborácia tejto odpovede by opäť otvorila debaty o tom, ako sú na tom krajiny, ktoré stále nie sú vnímané ako súčasť Západu (nie toho geografického, ale hodnotového) a či sú dôvodom historické predpoklady, nevyspelosť, prípadne elitárstvo Západu alebo či je to vôbec niečo problematické a nesprávne. 

Posledné roky som sa zamýšľala nad otázkou, či je V4 ešte stále relevantné, pre Slovensko výhodné a nejde skôr o prežitok, vinou ktorého nás Maďarsko a Poľsko svojím prístupom k právnemu štátu a Európskej únii ťahajú dole. Dalo sa na to pozerať optikou, že síce naša domáca politika nestojí za veľa, ale napríklad Pellegriniho vládnutie nie je orbánovská republika a keď prídu voľby, ľudia sú pripravení zvoliť si uvedomelejšie aj európskejšie. Rozmýšľam, nakoľko som nám vtedy prílišne držala palce a aký prienik sa s tým dá nájsť v dnešku.