kamarát točí pre televíziu dokument o dejinách českého anarchizmu. Nahovoril som mu doň niekoľko viet. Vyznal som sa v nich zo svojich sympatií k ľuďom tejto subkultúry. Spoznal som ich ako hľadačov múch vo fungovaní systému, ako ľudí solidarity (najmä s ľuďmi na okraji), ako hnutie odporu proti nacistom a fašistom. 

Nemyslím odpor verbálny – nasadzovali a nasadzujú vlastnú kožu. Na rozdiel od svojich protivníkov sú vo svojom živle mimo organizovaného davu. Nepotrebujú „vodcov“, hierarchiu, vojenskú disciplínu. Sú to individualistickí rebeli. Ich ľavičiarstvo mi síce nesedelo a nesedí, ale vyrastú z toho zväčša s prvým dieťaťom a hypotékou.