v centre rebélie stála a zostala protimigračná ortodoxia spolku, ktorá sa dá označiť za hlavného „páchateľa“ toho, že päť rokov sa v EÚ nenašla zhoda na azylovej reforme, ktorá je okrem prežitia Schengenu nutná aj preto, aby sa neopakovali kalamitné situácie krízového roku.

Nový návrh komisie promovala Ursula von der Leyen v stredu s veľkým bubnom, znamenie zmaru však visí na hlavou tisícke strán komplikovaného textu už od jeho zrodu. Veď aj šéfkomisárka odtušila, že zhoda dvadsaťsedmičky sa bude hľadať dlho a ťažko, v čom jej hneď pritakali aj všetci analytici, ktorí sa stihli aspoň narýchlo zoznámiť s obsahom. 

Avšak to, že by sa deň po zverejnení (!!!) dostavil niekto osobne do Bruselu, aby návrh zmietol ako neprijateľný, netušil zrejme nikto. Orbán, Morawiecki a Babiš si však tú námahu dali. Aj navzdory covidovej situácii, kvôli ktorej (karanténa predsedu Michela) bol zrušený celý mimoriadny samit. Oni leteli za Leyenovou už vopred s rezolútnym odporom, hoci riadne naštudovať hlavné princípy, pravidlá a detaily reformy, alebo aj prípadné pasce a chyby nemohli za taký minimálny čas ani divízie poradcov.