Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Komentár Petra Zajaca: Budajove a Kňažkove návraty

.peter Zajac .stĺpčeky .komentár týždňa

„Budúcoročné voľby považujeme za šancu dovŕšiť zmenu Slovenska na demokratický a právny štát,“ povedal Ján Budaj v lete 2019 pri tridsiatom výročí petície Niekoľko viet.

Komentár Petra Zajaca: Budajove a Kňažkove návraty ILUSTRÁCIA NATÁLIA LOŽEKOVÁ/NATALIALOZEKOVA.SK

v novembri 2019 potom z uchmatnutého Námestia SNP Ján Budaj spolu s Igorom Matovičom povedal, že „revolúcia sa neskončila, revolúcia trvá v každom, kto chce mať zo Slovenska slušný a spravodlivý štát.“ A počas volebnej noci z 29. februára na 1. marca 2020 svoju úvahu zavŕšil: „OĽaNO je pokračovateľom novembra ´89 a VPN, ale aj veľkých zmien, ktoré urobila SDK v roku 1998“. 

To sa Igorovi Matovičovi páčilo. Kto by nechcel byť dovŕšiteľom novembra 1989? Zabudol len, že tento príbeh má svoju predohru. Na jeseň 1990 sa Jano Budaj spriahol s trnavskou iniciatívou za účelom „návratu ku koreňom VPN“ a už vo februári 1991 sa celá trnavská iniciatíva prihlásila aj s Jánom Budajom a Milanom Kňažkom  k Vladimírovi Mečiarovi. Trvalo potom celé dva roky, kým sa od neho odpútali. 

Bude im to trvať tak dlho aj s Matovičom? Je to náhoda? Budú ho najprv povzbudzovať, lebo sa boja odísť a potom sa budú báť ostať? Je nejaká zákonitosť v tom, že tak, ako priťahujú potápača a pramene mora, priťahujú Milana Kňažka a Jána Budaja pri všetkej rozdielnosti politici typu Vladimíra Mečiara a Igora Matoviča?  

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite