keď Jiřinu Šiklovú vyhodili po sovietskej okupácii z pražskej filozofickej fakulty (prednášala tam o sociológii mládeže), živila sa ako upratovačka, neskôr ako sociálna pracovníčka v Thomayerovej nemocnici. Ten čas nepremárnila, v československom disente mala dôležitú úlohu spojky medzi chartistami a zahraničnými ambasádami. Preto je dodnes zvyknutá nosiť v hlave toľko informácií. Zostala chladnokrvná aj pri výsluchoch, keď ju Štátna bezpečnosť v máji 1981 pri veľkom záťahu zatkla. (V životopisnom rozhovore Bez ohlávky spomína, ako sa jej vo väzení dostali do rúk režimné noviny so správou o procese: vraj ju hlavne potešilo, že jej to na fotke pristalo.) Po mnohých rokoch, keď český parlament prijal zákon o protikomunistickom treťom odboji, prišla Jiřina Šiklová dosvedčiť angažmán inej disidentky a mladý úradník sa jej pýtal, či má o práci pre Chartu aj nejaké doklady.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.