udalosti v Amerike aj ich odtlačok vo svete nabádajú na záver, že do nepreniknuteľných hmiel je zahalená aj budúcnosť ďaleko presahujúca tento rok. Tri týždne po vražde Floyda sa zdá celkom otvorené, či sa protirasistické hnutie aj s excesmi, ktoré produkujú jeho politické okraje i čistí kriminálnici, utíši a akosi preleje do politiky. Alebo, naopak, revolucionalizácia ulice postupne vplynie do dlhodobej reality až po prezidentské voľby či aj dlhšie. To by však hrozilo drakonickými dôsledkami pre to politické usporiadanie, ktoré v USA existuje 200 rokov. Aj keď je objednávka na reformu polície a rôzne „vyrovnávacie“ programy v prospech afroamerického etnika v mnohom opodstatnená (hoci antidiskriminácie je v USA už dosť), rozumné a systémovo nosné požiadavky iracionalizuje radikálna, anarchistická ľavica. Aj keď nie je pre protirasistické hnutie zďaleka reprezentatívna, mainstream Demokratickej strany sa jej pod tlakom hystérie sociálnych sietí bojí protirečiť, čo dokladujú napríklad „nijaké“ reakcie na vznik akejsi komúny v centre Seattlu (pripomína pritom rôzne „squaty“), kde si dokonca s požehnaním starostky vyhlásili „bezpolicajnú zónu“...
Rozumní republikáni i demokrati v Kongrese by tu mali prekonať nezmyselnú polarizáciu.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.