Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

.pohľad Veroniky Brunckovej: Reflexia

.veronika Bruncková .stĺpčeky .pohľad

Pandemická kríza zreflektovala našu krajinu, povedala pred pár dňami v parlamente prezidentka. Táto reflexia sa však netýka len Slovenska, ale aj novej koalície. Každá kríza totiž preveruje charakter. Až do kosti.

.pohľad Veroniky Brunckovej: Reflexia Archív Za slušné Slovensko

začnime však v dobe, keď sme rúška poznali len z obrázkov. Igor Matovič v predvolebnej kampani najlepšie uchopil emóciu námestí z marca 2018. Vyhral na nej voľby, ale zdá sa, že nepochopil ich odkaz. Kým on pred NRSR hovoril z tribúny „o hovnách na poličke”, dole na SNP sme sa piatok po piatku stretávali s víziou lepšej krajiny – slušne, s poctivým pomenovaním chýb namiesto burcovania emócie, s ľuďmi na tribúne, ktorí sú symbolom skutočných riešení a hlavne spoločne – bez rozdielu, či patríme k „pendlerom”, „svalovcom”, „osadníkom” či ako ešte premiér delí túto krajinu. Nechceli sme len vládu, ktorá už nebude kradnúť. Námestie žiadalo čosi viac – novú dôveryhodnú vládu.

Dôveryhodnosť prepája reči so skutkami. A v tom Matovič permanentne zlyháva. Doslova povedané klame. Pribalí k tomu na tlačovke tony balastu, berie slovo iným, vytvára chaos, ktorý mu  zabezpečuje, aby sa na mnohé jeho výstrelky časom zabudlo.

Zrkadlom dôveryhodnosti časti novej koalície je obsadzovanie okresných úradov.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite