narodením, vlastne už počatím, sa začína cesta životom cez vodu, aj s priaznivým vetrom, aj cez búrky a vlny až k cieľu, na ten druhý breh nášho života, do krajiny večnosti. Podobenstvo s plavbou či prievozom je blízke mnohým náboženstvám, aj starovekým Egypťanom či budhistom.
Všetkých vzrušuje otázka, ako má loď života preplávať popri útesoch, vyhnúť sa stroskotaniu, zvládnuť búrky a nástrahy, a nakoniec dosiahnuť ten druhý breh, bezpečný prístav večnosti. Prečo mi prichádza na um tento obraz, keď rozmýšľam o časti Jánovho evanjelia, v ktorom učeníci stretávajú po tretí raz zmŕtvychvstalého Ježiša, tentoraz pri Tiberiadskom mori? (Jn 21,1-14)
Asi je to tou zvláštnou náladou a rannou atmosférou pri Genezaretskom jazere. Veľa rokov som trávil týždeň po Veľkej noci pri Genezaretskom jazere spolu s biskupmi z celého sveta. Zakaždým to bol nový a hlboký zážitok, vnímať toto stretnutie s Ježišom po jeho zmŕtvychvstaní a zažívať ho vo svojom srdci. Dnes nám všetkým korona zabránila cestovať.
Pozrime sa ešte raz na tie udalosti. Učeníci smeli uvidieť Ježiša. On sa im zjavil. On žije. Radosť je veľká. Ale život musí ísť ďalej. Čo robiť? Vrátiť sa k pôvodnému zamestnaniu, ktoré opustili, keď išli s Ježišom. Takže znovu chytať ryby! A hneď je tu skúsenosť, že po celú noc úplne zbytočne hádžu svoje siete.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.