hlavný odkaz kruhovej obrany dokumentu koaličnými poslancami je entuziazmus, pretkávaný úprimnou vierou, že program je nielen správny, ale aj realizovateľný. To je znamenie aj dobré, aj zlé, keďže okrem idealizmu a značnej naivity – čo by ešte nemuselo byť tragické – vypovedá aj o nízkej kritickosti poslaneckého tylu vlády.
Predovšetkým dve populistické strany pretlačili do PVV viacero vyložene radikálnych riešení. Nemusíme ich šmahom ruky zmietnuť, ale na ventilovanie pochybností boli viac ako zrelé. Ak ale obídeme Miroslava Kollára, ktorý tiež poňal odsúdenie vládnych „novín do každej schránky“ dobromyseľnejšie, než by si zaslúžili, a azda Dostála, zo správania koaličníkov sálala okrem odhodlania aj istá mentalita stáda. Diskusia tiež podoprela pocit, že rodina Borisa Kollára, ale aj významná časť OĽaNO je poddajný materiál na navigáciu systémom „palec hore, palec dolu“.
Tento deficit kritického náhľadu môže byť na strane jednej – trochu zle sa to píše – aj na prospech hlavnej veci, ktorou je rozobrať na márne bunky smerácke siete distribúcie peňazí a moci. Na druhej strane sú však veľké úskalia. Samotný entuziazmus s fixáciou na osobu Matoviča bez eticko-intelektuálnej opory totiž nemusí odolať subverzným akciám opozície, ktorej ide – aspoň jej časti – už priamo o osobnú slobodu.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.